ĽUDSKÁ UMELÁ INTELIGENCIA

Princípy vnímania
Čo posielajú naše zmysly do mozgu?  - Sú oči videorekordér?

Hlavná stránka ;Princípy vnímania ; Primárna analýza dát ; Cerebrálna inštrukčná sada ; Zložená analýza mozgových dát

Skôr ako budeme hovoriť o princípoch spracovania informácií v procese myslenia, je nutné ujasniť si, akým spôsobom  a v akej forme sa vlastne  údaje o vonkajšom svete dostávajú do nášho vedomia. Okolo tejto problematiky je stále veľa otázok a nevyjasnených predsudkov. 

Podľa všeobecne uznávaných zásad, našich pät zmyslov - zrak, sluch, čuch, hmat a chuť - sú jedinou bránou spájajúcou fyzikálny vesmír s našim vnútorným svetom. Bezpochyby by sme bez nich boli odrezaní od vonkajšieho sveta, avšak máme i ďalšie dôležité recpetory ovplyvňujúce naše reakcie a správanie. Ľudské telo spozná, že má v krvi nedostatok kyslíka, denne cítime hlad spôsobený výkyvmi hladiny cukru v krvi a objemom žalúdka  a rovnako vieme, kedy treba odskočiť na toaletu - všetky tieto informácie sú sprostredkované z vnútorných receptorov. Ich význam je silne nedocenený a informácie z nich sú obzvlášť dôležité pri poznávaní procesu myslenia.  Údaje z nášho vnútra sú rovnako dôležité ako tie, ktoré odrážajú dianie vonkajšieho sveta. Často je možné pozorovať nepresnú alebo hmlistú interpretáciu v psychoanalýze, práve kvôli podceneniu týchto životne dôležitých zdrojov informácií vplývajúcich na našu osobnosť dokonca i počas spánku. Skoro každý, kto prekonal bežnú chrípku vie, aké nepríjemné sny môže spôsobiť vysoká horúčka, rovnako ako preplnený žalúdok neumožňuje ľahký spánok - bez tohto aby na psychiku pôsobili vonkajšie faktory, významne ovplyvňujú vnútorný psychický stav.

Takže, ak chceme špecifikovať presné príčiny ľudských reakcií a ako boli iniciované, potrebujeme poznať presne popísané spúšťače - "trigre" - fyzikálne, vonkajšie ako i vnútorné impulzy, ktoré spúšťajú reťaz procesov s korešpondujúcou reakciou na konci. Ako však rôzne ľudské zmysly interpretujú tieto informácie, aby boli zrozumiteľné pre náš "superpočítač" - alebo presnejšie "superčip" - s názvom centrálna nervová sústava? Na základe ďalej rozvinutého analytického postupu predpokladám, že mozog musí mať k dispozícii vlastný interný jazyk receptorov - veľmi presnú a konkrétnu mozgovú,  alias  cerebrálnu inštrukčnú sadu - CIS Tento súbor "stavebnice mysle" predstavuje všetky základné dátové vstupy zrozumiteľné pre ľudský mozog. Preto primárny predmet výskumu v ľudskej umelej  inteligencii musí byť analýza CIS formátov a ich možných hodnôt pre každý jednotlivý zmyslový vstup. Iba s týmto kompletným "mozgovým výkladovým slovníkom" budeme schopní presne analyzovať ľudské reakcie a inštinkty. Ak nebudeme mať k dispozícii popis presnej a kompletnej mozgovej inštrukčnej sady CIS, rovnako definície a zdôvodnenia ľudských reakcií budú nekompletné, hmlisté a často ovplyvnené "neznámym" faktorom. Zjednodušene možno tvrdiť, že každá individuálna informácia schopná spôsobiť reakciu v procese myslenia je platná a separátna hodnota cerebrálnej inštrukčnej sady.

Pre príklad sa zameriame na zrak - najvyvinutejší ľudský receptor, poskytujúci 80% informácií o vonkajšom fyzikálnom svete. Základné princípy funkcie ľudského oka pozná skoro každý z biológie: odraz vonkajšieho sveta je cez šošovku permanentne premietaný na sietnicu, pokrytú sieťou svetlocitlivých buniek. Túto mriežku môžeme veľmi dobre porovnať k CCD čipu video kamery zloženého zo siete miliónov svetlocitlivých buniek. Princíp prevodu obrazu na nervové impulzy je jednoduchý: každá bunka je schopná zachytiť jej vlastnú hodnotu farebnosti alebo jasu zodpovedajúcu konkrétnemu miestu momentálneho obrazu na sietnici. Tento tok "fotografických" informácií sa permanentne prenáša z miliónov buniek sietnice do špecializovaného centra mozgu pomocou optických nervov. Tento výstup z ľudského oka môžeme znovu porovnať k toku video obrazov o rozmere asi desať krát väčšom ako je obrazovka monitora, z ktorého čítate tento text. Pritom každá bunka je schopná detekovať zmenu niekoľko desiatok krát za sekundu. Tento systém  takto každú hodiu prenesiu do mozgu na spracovanie vyšemiliardy individuálnych hodnôt farebnosti alebo jasu. Avšak tu je bod, kde prichádza sretegický rozdiel medzi kamerou a ľudským zrakom: ukladanie tisícov fyzických záberov zložených z miliónov bodov so špecifickou hodnotou by za jednu hodinu kompletne využilo kapacitu celého mozgu. Je principiálne nemožné ukladať alebo spracovávať takéto objemy "bitmapových" údajov do mozgovej databázy v pôvodnom stave. Tieto údaje musia byť neustále analyzované a rozkladané na komplexné údaje v špecializovaných centrách. Výstupom sú hodnoty mozgovej inštrukčnej sady CIS, použiteľné a zrozumiteľné pre inštinkty, schopné stať sa súčasťou komplexných asociácií a tiež byť uložené v pamäti. Výhodu tohoto procesu možno jednoducho pochopiť tak, že ľudský mozog si nemusí pamätať celú fotografiu stromu, ale iba jeho popis "strom". Tento proces, nazvaný  primárna dátová analýza - PDA, je popísaný v ďalšej kapitole.

Hlavná stránka ;Princípy vnímania ; Primárna analýza dát ; Cerebrálna inštrukčná sada ; Zložená analýza mozgových dát

Kontakt: [email protected]