ĽUDSKÁ UMELÁ INTELIGENICIA
Primárna dátová analýza
Čo vlastne ľudský mozog "vidí"? - Dá sa osobnosť
poskladať ako z LEGO kociek? - Dá sa mozog "odpočúvať"?
Hlavná stránka ;Princípy vnímania ; Primárna analýza dát
; Cerebrálna inštrukčná sada ; Zložená
analýza mozgových dát
Ako bolo spomínané v predošlej kapitole "Princípy vnímania", v našom skúmaní sa primárne
zameriame na zrakové vnemy. Naše oči nám počas bdelého stavu poskytujú v každej
situácii tok optických informácií, porovnateľný s tokom dát z čipu videokamery.
Tieto informácie reprezentujú obraz vonkajšieho sveta, obsahujúci všetky možné
tvary v rôznych farbách a intenzite, meniace sa v čase. Avšak na rozdiel od video
kamery je dôležitý fakt, že ľudské oko neprenáša do mozgu žiadne konkrétne alebo
oddelené "snímky". Každá bunka sietnice posiela aktuálne hodnoty intenzity
dopadajúceho svetla nepretržite prostredníctvom svojho vyhradeného nervového
vlákna na ďalšie spracovanie v primárnych analyzátoroch.
Čo vlastne ľudský mozog
"vidí"?
Táto práca predstavuje
model spracovania primárnych infromácií zo "surového" toku dát v procese
pomenovanom "primárna dátová analýza" - PDA. Na základe tejto teórie, pre
každý zmyslový receptor v našom tele existuje separátny a samostatný PDA
analyzér, spracovávajúci surové dáta na konkrétne hodnoty mozgovej
alias "cerebrálnej" inštrukčnej sady CIS. Tieto mozgové centrá
môžeme prirovnať k špeciálnym 3D grafickým akcelerátorm v počítačoch, ktoré sú
špeciálne používané na hardverové urýchlenie počítačovej grafiky. Funkciu
týchto zariadení môžeme najlepšie popísať ako syntézu virtuálnej reality pre hry
a vizualizáciu. Počítač vybavený takýmto zariadním používa centrálny procesor
iba na "logiku" a "vymýšľanie" surových
vlastností priestoru a objektov ako sú tvary, pozície, farby, vzorky, prihľadnosť a
lesk, vyjadrené iba ako definícia vlastností. Následne, 3D karta ako poslušný
maliar-asistent obtiahne a vymaľuje navrhnuté obrysy, aplikuje farby a opticé efekty na
základe navrhnutej schémy svojho majstra - centrálneho procesora, ktorý sa
"štetca" nemusí ani dotknúť. Z "predstavy" nášho centrálneho
procesora takto vzíde obraz akčnej hry ako ho poznáme - letecké scény s mestami,
horami a domami a dokonca také objekty, aké nie je možné vidieť v reálnom svete.
Opačným procesom syntézy - analýzou by sme mali byť schopní analyzovať komplexný
svet a definovať iba jeho popisujúce vlastnosti tak, aby boli spracovateľné pre
simuláciu ľudskej umelej inteligencie.
Každý analyzátor má svoju ucelenú skupinu
dátových formátov a ich hodnôt - cerebrálnu inštrukčnú sadu - CIS - ako ukazuje
nižšie uvedený diagram "zraková analýza" (považujte to ako
reprezentatívnu, nie definitívnu schému, kde iba dôkladné vedecké skúmanie stanoví
presnú formu):
Horeuvedená schéma predstavuje sedem hlavných PDA
funkcií zrakového anlyzátora. Každá funkcia používa špecifickú analýzu, ktorá
môže byť chápaná ako inverzia matematických funkcií používaných pri generovaní
obrazu v počítačovej grafike. Ako je možné pozorovať a určiť tieto dátové
formáty a hodnoty cerebrálnej inštrukčnej sady CIS? Základný princíp je veľmi
jednoduchý: ako bolo vysvetľené v predchádzajúcej kapitole, každá informácia
schopná vyvolať zmenu v ľudských reakciách je platným dátovým CIS výstupom
primárnej dátovej analýzy. Skúmanie CIS hodnôt - výstupov z PDA analyzátorov je
nutné realizovať v závislosti na informáciách zo zmyslov. Samozrejme, tieto
okolnosti nabádajú ku klasickým psychologickým experimentom s testovacími obrázkami
a objektami. Avšak svet okolo nás je oveľa zložitejší ako malé obrázky
postavičiek alebo jednoduchých kresieb. Najlepší experimentálny priestor by mal byť
vygenerovaný a riadený v prostredí virtuálnej reality. Prirodzené prostredie -
virtuálne stromy, zvieratá a celý svet by bol premietaný vo svojej jedinej smerodajnej
forme - v troch rozmeroch - bez potreby sekundárneho procesu dokončujúceho 2D obrazy na
3D predmety v mysli skúmanej osoby. Tento problém je názorne vidieť na bežných
fotografiách porastu v lese - reálne vidíme iba zelené a hnedé škvrny - je nutné
zapojiť i sekundárnu analýzu na dokončenie smerodajného 3D priestoru. A často práve
tento proces predstavuje pre mozog nesmierne zložitú operáciu, často s nepresnými
výstupmi. Už ste počuli o umeleckej expozícii "Skutočné himalájske hory",
kde kritici vyzdvihovali expresionistickú výšku štítov rozprestierajúcich sa
desiatky kilometrov pod vesmírne modrou nekonečnou oblohou všade kde oko dovidí? Už
ste vôbec niekedy pocítili strach z výšky pri pohľade na fotografiu priepasti?
Predpokladám, že je veľmi veľa úžasných zážitkov vnímania, ktoré nikdy
nedosiahneme, ak budeme iba kresliť a nie "modelovať". Príčinou sú práve
chýbajúce zrakové CIS hodnoty o priesore, ktoré spúšťajú inštinktívny strach z
výšky alebo radosť z priestoru.
Skúmanie jednotlivých kategórií a hodnôt CIS je
možné len vo virtuálnom prostredí riadenom počítačovou simuláciou. Skúmanému objektu bude vždy exponovaný iba jednoduchý, krátkodobý pohľad
testovacieho priestoru zamedzujúci sekundárnej mozgovej analýze, ktorá by inak
"domýšľala" čo je za tým. Následne po expozícii by mala skúmaná osoba
interpretovať ním zachytený vnem alebo pocit v čo najstručnejšom výraze.
Nasledovný jednoduchý experiment je možné vykonať
hocikým doma alebo v laboratóriu, avšak na konečné určenie CIS registrov budú
nutné mesiace skúmania na drahom 3D softvéri a hardvéri.
PDA funkcie skupiny 1.4: Rozoznávanie tvarov
Experiment má poukázať na nedokonalosť 3D syntézy
z 2D vnemov.
Vytlačte si tieto
obrázky na priehľadný hárok alebo fóliu A4 a rozstrihajte ho na 8 obrázkov.
Nájdite si vhodnú testovaciu osobu (priateľku,
súrodenca, rodiča...)
Pohodlne ho- / ju posaďte a prikážte koncentrovať
sa na prvý jednoduchý dojem z obrázkov, ktoré im ukážete na kartičkách.
Ukážte im postupne všetky kartičky na 0,5 sekundy
a zaevidujte prvý výraz, ktorý ich napadne ako výsledok vnemu.
Následne sa pokúste syntetizovať údaje ako popis
jediného objektu. Našli Ste toto?
Záver z experimentu: Rozličnosť identifikácie
jednotlivých tvarov spočíva v nedostatku doplnkových CIS údajov -
- Farby
- Priestorové vzťažné infromácie
- Doplnkové vlastnosti povrchu
- ktoré sú potrebné aby zadefinovali oči, kožuch
alebo nos geparda na obrázku.
Avšak v 3D verzii tohoto experimentu by mohli byť
získané vnemy považované za vysoko presné príklady PDA hodnôt. Veľmi dôležitý
fakt je i to, že PDA definuje tie isté tvary avšak v rozdielnej rotácii, pozícii a
veľkosti ako úplne separátne honoty. To znamená, že PDA hodnoty neidentifikujú
hodnoty len ako "veľký trojuholník, malý trojuholník" ale aj ako
"kopec, hranatý kameň, nos" podľa vzťahu s ďalšími údajmi. Len si
skúste experiment znovu s tými istými kartami rotovanými o 90 stupňov...
Z predchádzjúcich predpkladdov vyplýva:
1.) Hodnoty CIS - cerebrálnej inštrukčnej sady - sú
základnými stavebnými prvkami, používanými na tvorbu asociovaných komplexov CIS
hodnôt - skúseností uložených v ľudskej pamäti.
2.) Tieto typy CIS hodnôt sú použité pre ďalšie
spracovanie v zloženej analýze cerebrálnych dát realizovanej
inštinktami a popudmi ako i komplexnými asociáciami CIS hodnôt - pamäťovými
stopami.
3.) Základná architektúra a výkon PDA analyzátorov
závisí od vrodených genetických dispozícií. Ak genetickí inžinieri pochopia
funkcionalitu ľudského mozgového "hardvéru" v súvislosti so
"softvérom" osobnosti, môžu plne ovládnuť ľudské psychické schopnosti.
Pochopením princípov PDA analýzy bude možné dramaticky zvýšiť potenciál myslenia
v žiadaných smeroch a odstrániť staré a nevhodné programy - tzv.
"archetypy" vhodné v prehistorických časoch, avšak dnes ohrozujúcich
budúcnosť jedinciov ako i celého ľudského rodu. Zvážte sami možné dôsledky:
Človek by ovládal bolesť ako na vypínač,
odstránili by sa depresie, agresie, znásilnenia, všetky nočné mory, fóbie a iné
nežiadúce psychické stavy, ktoré nepatria k súčasným požiadavkam civilizácie a
ročne sú na ich potlačenie vydávané miliardy dolárov.
Bude možné "rýchloučenie",
umožňujúce pamätať si celé knihy informácií po prvom prečítaní a samozrejme
spracovávať informácie efketívnejšie - napríklad aj počas spánku - alebo
používať prídavnú umelú inteligenciu.
Bude možné uložiť si do pamäti celé obrazy
získané zo sietnice ako fotografie v stereoskopickom hyper- rozlíšení. Samozrejme,
malo by byť možné aj zrýchelené spracovanie tejto informácie.
A čo napríklad akcelerovať abstraktné myslenie a
zvýšiť si IQ za najvyššiu možnú hranicu?
Piloti stíhačiek a špeciálne jednotky by mohli
prepínať svoje reakcie na 10 násobné zrýchlenie v kritických situáciách.
Ľudský mozog by bolo možné priamo napojiť na
záložné médiá a iné umelé vstupy, výstupy a rozšírené systémy.
Chápem, že tieto myšlienky znejú odvážne, avšak
sú len priamymi dôsledkami predpokladu vyriešenia jediného uceleného problému: Ako
vlastne funguje naše myslenie?
- čítajte ďalšiu kapitolu
popisujúcu ako model funguje, môže to byť zaujímavé zistenie...
Hlavná stránka ;Princípy vnímania ; Primárna analýza dát
; Cerebrálna inštrukčná sada ; Zložená
analýza mozgových dát
Kontakt: [email protected]