Weather

---

INTRODUCTION
What is paragliding?
Photo gallery
Where to fly
Competition
Messages
Book of pilots
Other links

---

	-	Slovak hydrometeorological institute
	-	Weather in Mam to!
	-	Meteo France
	-	Web camera online
	-	Meteorological information site

---

Tov�rensk� dym - zdroj inform�ci� o st�pav�ch pr�doch

Pod�a obrysov dymu tov�rensk�ch kom�nov mo�no zisti�, �i s� alebo nie s� v danom momente podmienky na plachtenie. T�to n�zorn� pom�cka je zvl᚝ u�ito�n� v t�ch pr�padoch, ke� sa na oblohe e�te nevytvorili oblaky. Vtedy, ak pozorujeme dym a vieme v ak�ch poveternostn�ch podmienkach dost�va ur�it� konfigur�ciu, m��eme sa lep�ie zorientova� v dian� v atmosf�re. Tu je zn�zornen�ch nieko�ko typov konfigur�ci� dymu.

	Prv� typ. Tak�to kont�ry nadob�da dym vtedy, ke� vzduch je v nestabilnom stave a vietor vo v��ke tov�rensk�ho kom�na je slab�, nepresahuje r�chlos� 2 a� 3 m/s. S�eren� tvar dymu, zn�zornen� na obr�zku, sved�� o tom, �e vo vzduchu u� existuj� dos� intenz�vne termick� pr�dy.
	Druh� typ. Pri r�chlosti vetra v��ej ako 4 m/s vo v��ke kom�na a za t�ch ist�ch podmienok ako na prvom obr�zku, dym dost�va plochej�� tvar, ktor� pripom�na morsk� vlny. Je to znak toho, �e vo vzduchu s� konvekt�vne termick� pr�dy.
	Tret� typ. Tak�to kont�ry z�skava dym vtedy, ak je vzduch v ust�lenej rovnov�he (stabilnom zvrstven�). V tomto pr�pade je v��kov� teplotn� gradient mal�, ak aj nie v celej v��ke atmosf�ry, tak ur�ite v dos� hrubej vzduchovej vrstve nach�dzaj�cej sa nad kom�nom. Je to preto, �e zatia� neexistuj� st�pav� pr�dy. Oddia�te let v termike dovtedy, k�m dym neza�ne dost�va� tvar predch�dzaj�cich "termick�ch" typov.
	�tvrt� typ. Tak�to kont�ry za��na dym z�skava� v ust�lenom po�as�, ke� r�chlos� vetra prevy�uje 4 m/s. Zd� sa, �e tieto kont�ry sa pon�aj� na konfigur�ciu prv�ho typu, ke�e s� tie� zvlnen�. Ale tu sa mus�me zad�va� na hrebene "v�n". V hrebe�och druh�ho typu sa dym zdv�ha, dost�va okr�hle kont�ry. V �tvrtom type je vlna akoby pritla�en� nadol. To zna��, �e vo vzduchu nie s� podmienky pre vznik a rozv�janie sa st�pav�ch pr�dov a zmena tohto stavu sa v najbli���ch hodin�ch neo�ak�va.
	Piaty typ. Ak v pr�zemnej vrstve existuje pomerne siln� inverzia, rozprestieraj�ca sa omnoho vy��ie ne� kom�n, chum��e dymu dost�vaj� kont�ry zn�zornen� na tomto obr�zku. Podobaj� sa kont�ram dymu na tre�om obr�zku. Preto�e mohutn� inverzia sp�sobuje stabilitu pr�zemnej vrstvy vzduchu, nemo�no po cel� de� r�ta� so st�pav�mi pr�dmi. V�raznej�ie sa vz�ahuje na pr�pad, ke� sa inverzia za��na pri povrchu zeme a nem��e by� naru�en� ani v d�sledku prehriatia ani v d�sledku turbulencie. V tomto pr�pade za bezvetria sa bude dym dv�ha� nad kom�n do neve�kej v��ky a rozpl�va� sa v chuchvalcoch.
	�iesty typ. Tak� kont�ry dost�va dym vtedy, ke� pr�zemn� inverzia nedosahuje celkom �stie kom�na a nad inverziou je vzduch instabiln�. To znamen�, �e pri �al�om prehriat� zeme a vzniku turbulencie sa n�zka vrstva inverzie �oskoro strat� a treba sa pripravova� na vydaren� placht�rsky de� so siln�mi st�pav�mi pr�dmi. Na kopcoch prevy�uj�cich v��ku inverznej vrstvy, m��e sa u� v tomto �ase nad nimi o�ak�va� termika a vznik prv�ch kopovit�ch oblakov, ktor� sa za�n� vytv�ra� v d�sledku r�chleho prehriatia svahov obr�ten�ch k slnku.
	Siedmy typ. Pramienky dymu dost�vaj� tak�to tvary vtedy, ke� pr�zemn� vzduch je instabiln�, ale kdesi, bl�zko �rovne kom�na, sa za��na vrstva inverzie. V lete je to v�edn� zjav v atmosf�re v skor�ch rann�ch hodin�ch. Inverzia vzrast� v d�sledku no�n�ho ochladenia pr�zemn�ch vrstiev vzduchu a samotn� ochladzovanie je pr�znakom toho, �e bude priazniv� de� pre placht�rov, ale inverzia, ktor� zatia� brzd� rozvoj konvekt�vnych pr�dov vzduchu, zmizne pri prehriat� vzduchu a jeho nasleduj�cej turbulencii. Napriek tomu v chladnom ro�nom obdob� (skor� jar, neskor� jese�) m��e tak�to inverzn� situ�cia vznikn�� aj v d�sledku nasunutia teplej�ieho vzduchu na pr�zemn� chladn� vrstvu alebo v d�sledku stla�enia klesaj�cich vrstiev vzduchu v tlakovej v��i. V t�chto pr�padoch vrstva inverzie bude dosahova� ve�k� hodnotu a nemo�no po��ta� s t�m, �e ju "prerazia" st�pav� pr�dy, a tak ani v priebehu nieko�k�ch dn� nebud� podmienky na plachtenie.