Niektoré názory materialistov stoja práve na popieraní faktov ako slobodná vôľa, morálne pravidlo a sebareflektívne vedomie schopné abstrakcie. Popieranie faktov majú vo svojom základe práve filozofie, ktorým materialisti veľmi nefandia. Sú to rôzne filozofie skepticizmu. Ukážme si teda podobnosti medzi popieraním niektorých materialistov a medzi rôznymi druhmi skepticizmu.
Majme 2 rôzne prípady skepticizmu:
1. tvrdí, že vonkajší svet neexistuje, existuje len moje ja. Tento druh skepticizmu sa nazýva solipsizmom. V solipsizme ide o popieranie všetkého okrem môjho ja. Celá skutočnosť = moje ja. Všetky „vonkajšie“ vnemy sú podľa solipsistu len produktom nášho Ja, teda je to len naša predstava, že sa jedná o vonkajšie vnemy. Materialista tvrdí, že takáto skutočnosť existuje. Inými slovami, že tieto vnemy sú naozaj vonkajšie vzhľadom k môjmu, teda, že existuje ešte „niečo iné“ mimo môjho ja a to „niečo iné“ je príčinou tých vnemov. Solipsista tvrdí, že žiadne „vonkajšie“ nebolo nikdy dokázané, teda, že nebolo nikdy dokázané, že existuje vonkajšia príčina prijatého vnemu. Dokonca solipsista tvrdí, že síce sa môžu niektoré naše vnemy zdať nezávislé od nášho ja, táto nezávislsoť je ale len ilúziou a vskutočnosti sú všetky vnemy produktom nášho ja a sú na našom ja závislé. Ako je to možné, že sa nám javia ako nezávislé nevieme ale raz to určite vedieť budeme.
2. Ďalším prípadom skepticizmu je prípad podobný predošlému len s tým rozdielom, že skeptik popiera len samotný svet ale nepopiera samotné vnemy. To znamená, že neexistuje materiálny svet, existujú len vnemy, ktoré ale nie sú závislé od môjho ja. Sú síce od můjho ja nezávislé ale táto nezávislsoř vznikla len ako a vyššia vlastnoť môjho ja a vznikla emergenciou. Presný mechanizmus zatiaľ nepoznáme ale určite je niečo také možné. Tieto vnemy ale nemajú svoju príčinu z „vonkajšieho sveta“. Nazvime tento druh skepticizmu – perceptionizmus.
Teda zrhnieme si to:
Solipsista:
a., vonkajší materiálny svet, ktorý je príčinou vnemov neexistuje a je produktom môjho ja
b., vnemy ktoré pôsobia na moje ja neexistujú, sú zdanlivé a sú produktom môjho ja. Vnem sa len javí od nášho ja nezávislý v skutočnosti je na našom ja plne závislý. Naše ja je tak komplikovane usporiadané, že nám sa javí ako keby vnem bol na našom ja nezávislý ale v skutočnosti nič také neexistuje, nám sa to len tak javí, že to tak je, podobne ako pri hode kockou sa nám javí, že ide o náhodu, pritom hod kockou je jednoznačne determinovaný jav.
c., existuje len moje ja
Perceptionista:
a., vonkajší materiálny svet, ktorý je príčinou vnemov neexistuje a je produktom samotných vnemov
b., vnemy ktoré pôsobia na moje ja existujú, ale nie sú zapríčinené materiálnym svetom. Ich existencia je na materiálnom svete nezávislá.
c., existuje síce len moje ja, teda podstata vnemu je len moje ja ale vnem je novou vlastnoťou môjho ja, ktorá „emergovala“ z vlastností nižších môjho ja. Pojem „emerge“ = zjaviť sa. Vnemy sú teda novou vlastnoťou môjho ja. Zatiaľ tie vnemy síce vysvetliť nevieme ale raz sa to určite vysvetlí.
Skúsme si teraz pridať ďalšie filozofické postoje
Materialista redukcionista:
a., vonkajší materiálny svet, ktorý je príčinou vnemov existuje
b., vnemy ktoré pôsobia na moje ja existujú a sú dokonca samotnou súčasťou materiálneho sveta
c., moje ja neexistuje, existuje len materiálny svet, moje ja je len akousi abstrakciou (otázku kto alebo čo je potom abstrahujúci si rozoberiem inokedy). Moje ja sa len javí od hmoty nezávislé ale v skutočnosti je na hmote plne závislé. Hmota je tak komplikovane usporiadaná, že nám sa javí ako keby moje ja bolo na hmote nejako nezávislé ale v skutočnosti nič také neexistuje, nám sa to len tak javí, že to tak je, podobne ako pri hode kockou sa nám javí, že ide o náhodu, pritom hod kockou je jednoznačne determinovaný jav.
d., mimo materiálny svet neexistuje nič.
Ako zaujímavosť uvediem, že túto filozofiu poznáme vďaka čekému géniovi Járovi Cimrmanovi ako extermizmus.
Materialista emergentista
a., vonkajší materiálny svet, ktorý je príčinou vnemov existuje
b., vnemy ktoré pôsobia na moje ja existujú a sú dokonca samotnou súčasťou materiálneho sveta
c., moje ja existuje, existuje síce len materiálny svet, teda podstata môjho ja je len materiálna ale moje je novou vlastnoťou hmoty, ktorá „emergovala“ z vlastností nižších. Pojem „emerge“ = zjaviť sa. Moje ja sa teda stalo akosi od hmoty nezávislé, to je práve tou novou vlastnoťou hmoty, ktorá emergovala. Nezávisloť sa dá principiálne vysvetliť na základe hmoty. Zatiaľ to síce vysvetliť nevieme ale raz sa to určite vysvetlí.
d., mimo materiálny svet neexistuje nič.
Teista
a., vonkajší materiálny svet, ktorý je príčinou vnemov existuje
b., vnemy ktoré pôsobia na moje ja existujú a sú dokonca samotnou súčasťou materiálneho sveta
c., moje ja existuje ale nie je súčasťou materiálneho sveta len s materiálnym svetom obojstranne interaguje, teda ja pôsobí príčinne v materiálnom svete a materiálny svet pôsobí príčinne na moje ja.
d., mimo materiálny svet ešte existuje nejaký svet, ktorého súčasťou je okrem iného moje ja.
Materialistu redukcionistu nechajme teraz stranou, takých, ktorý vyslovene popierajú existenciu ľudského ja je naozaj málo. Pokúsme sa teraz v niekoľkých bodoch rozobrať niektoré argumenty pre a proti existencii mimo-materiálneho sveta. Porovnáme teda argumenty materialistu-emergentistu a teistu. Argumenty nebudeme rozoberať do všetkých podrobností iba si naznačíme smer argumentácie.
Argumenty teistu PRE existenciu mimo-hmotného:
1. Existenciu mimo-hmotného sveta nemôžeme nikdy potvrdiť ani vyvrátiť, lebo naše poznávacie metódy (logicko-empirické) sú určené len na oblasť hmoty a nemôžu sa k niečomu mimohmotnému vyjadriť ani kladne ani záporne.
2. Pojem „ja“ sa nedá vysvetliť pomocou hmoty, teda musí ísť o niečo iné ako o hmotu.
3. Pojem „mimohmotný svet potrebujeme aby sme dokázali objasniť niektoré pozorované javy.
4. Existencia hmoty musí mať nejakú príčinu, nemôže hmota existovať len sama o sebe.
5. Nie je potrebné ďalej skúmať príčinu exsitencie mimo-hmotného sveta. Jednoducho existuje.
Argumenty materialistu-emergentistu PROTI existencii mimo-hmotného sveta:
1. Vonkajší svet nebol nikdy dokázaný teda neexistuje. Predbežne ho budeme pokladať za neexistujúci a až keď sa dokáže jeho existencia až potom môžeme rozumne uvažovať o jeho existencii. Dovtedy neexistuje a nemá zmysel sa jeho „prípadnou“ existenciou zaoberať.
2. Pojem „ja“ sa dá vysvetliť pomocou hmoty, síce ho vysvetliť nevieme ale raz sa to iste podarí.
3. Pojem „mimo-hmotný“ svet, je pojem navyše, ktorý nepotrebujeme. Mali by sme príjmať jednoduchšie hypotézy a nie zavádzať nadbytočné vysvetlenia.
4. Skúmať príčiny existencie hmoty nedáva zmysel. Hmota jednoducho existuje.
5. Aj keby bol mimohmotný svet príčinou existencie hmotného sveta, nevieme potom určiť príčinu samotného mimohmotného sveta teda tým pádom mimohmotný svet neexistuje.
6. A dokonca nepotrebujem ani rôzne interpretácie mimohmotného sveta. Keby bola interpretácia jedna tak by sa ešte dalo teoreticky uvažovať o jej správnosti ale interpretácií je veľa, čo spochybňuje samotnú existenciu mimo-hmotného sveta.
Opäť nie je teraz našim cieľom protiargumentácia napríklad, či je alebo nie je oprávnené použitie princípu jednoduchšieho vysveltenia pri hypotézach. Budeme pre jednoduchosť predpokladať, že arguemnty materialistu-emergentistu sú OK. Teda predpokladajme, že arguemnty materialistu-emergentistu sú postačujúce k tomu aby ukázali správnosť jeho názoru a vyvrátili názor teistu. Predpokladajme, že materialista emergentista nad teistom vyhral a predpokladajme, že jeho argumenty sú platné a nebudeme ich meniť. Do hry ale vstupuje perceptionista. Ukážme si teraz ako bude perceptionista arguemntovať proti materialistovi emergentistovi ohľadom existencie materiálneho sveta.
Argumenty materialistu-emergentistu PRE existenciu materiálneho sveta:
1. Existenciu materiálneho sveta nemôžeme nikdy potvrdiť ani vyvrátiť, lebo naše poznávacie metódy (logicko-empirické) sú určené práve na oblasť hmoty a nemôžu sa vyjadriť o otázke existencie hmoty na základe vlastných metód ani kladne ani záporne, jednoducho ju prepokladajú.
2. Pojem „vnem“ sa nedá vysvetliť len pomocou pojmu „ja“, teda musí ísť o niečo iné ako len o samotné ja.
3. Pojem „hmotný svet“ potrebujeme aby sme dokázali objasniť pojem „vnem“.
4. Existencia môjho ja musí mať nejakú príčinu, nemôže moje ja existovať samo o sebe.
Argumenty perceptionistu PROTI existencii vonkajšieho sveta:
1. Materiálny svet nebol nikdy dokázaný teda neexistuje. Predbežne ho budeme pokladať za neexistujúci a až keď sa dokáže jeho existencia až potom môžeme rozumne uvažovať o jeho existencii. Dovtedy neexistuje a nemá zmysel sa jeho „prípadnou“ existenciou zaoberať.
2. Pojem „vnem“ sa dá vysvetliť pomocou môjho ja, síce ho vysvetliť nevieme ale raz sa to iste podarí.
3. Pojem „materiálny svet“ svet, je pojem navyše, ktorý nepotrebujeme. Mali by sme príjmať jednoduchšie hypotézy a nie zavádzať nadbytočné vysvetlenia. Jednoduchšou hypotézou je len existencia môjho jednoduchého ja, z ktorej sa dá principiálne odvodiť aj nezávislá existencia vnemov ako nová emergujúca vlastnosť môjho ja . Materiálny svet je hypotézou navyše aj je veľmi komplikovanou hypotézou. Jednoduchšie je predpokladať existenciu môjho ja, ktoré je veľmi jednoduchá. Nepotrebujem komplikovanú predstavu hmotného sveta s ešte komplikovanejšími hypotézami o ňom.
4. Skúmať príčiny existencie môjho ja nedáva zmysel. Moje ja jednoducho existujé.
5. Aj keby bol hmotný svet príčinou existencie vnemu, nevieme potom určiť príčinu samotného hmotného sveta teda tým pádom hmotný svet neexistuje.
6. Nepotrebujem ani rôzne interpretácie hmotného sveta. Keby bola interpretácia jedna tak by sa ešte dalo teoreticky uvažovať o jej správnosti ale interpretácií je veľa, čo spochybňuje samotnú existenciu hmotného sveta.
7. Zástancovia existencie hmotného sveta dokonca tvrdia, že moje ja je len novou vlastnoťou hmotného sveta, teda sa tvrdí, že moje ja, ktoré je úplne každému zrejmé je len kombináciou niečoho, čoho existencia je veľmi pochybná, teda kombináciou hmotného sveta. Je tada zrejmé, že ide o jasnú špekuláciu.
Majme teraz človeka, ktorý sa rozhoduje medzi teizmom a materializmom-emergentizmom. Tento človek bude uznávať určité princípy argumentácie za správne (nazvime ich princípy A). Budú to konkrétne tie princípy, ktoré použil materialista emergentista proti teistovi. Keďže náš človek uznáva tieto princípy argumentácie tak je zrejmé, že si vyberie materializmus-emergentizmus. Lenže materializmus-emergentizmus bude uznávať až do doby, keď sa stretne s perceptionistom. Stále predpokladáme, že ten človek bude uznávať tie isté argumentačné princípy, teda princípy A. Po stretnutí a perceptionistom by mal podľa vlastných argumentačných princípov prekonvertovať na perceptionizmus. Ak by medzitým zmenil svoje argumentačné zásady (čo samozrejme kedykoľvek urobiť môže) potom by perceptionizmus odmietol ale potom by zase čelil problému teizmu a musel by prijať teizmus. Tieto nové zasady nazvime zásadami B. Ak by ho prijal, z toho vyplýva, že sa ten človek drží stále tých nových argumentačných zásad B na základe ktorých odmietol perceptionizmus a potom aj materializmus-emergentizmuz. Vidíme ale, že je pomerne dosť ľudí, ktorý stále uznávajú materializmus emergentizmus. Príčin môže byť viac:
1. daný človek uznáva stále rovnaký princíp A, teizmus na základe toho odmietol ale doposiaľ nebol konfrontovaný s perceptionizmom, teda stále zostávava materialistom-emergentistom
2. daný človek uznáva stále rovnaký princíp B, perceptionizmus na základe toho odmietol ale doposiaľ nebol konfrontovaný s teizmom, teda stále zostávava materialistom-emergentistom
3. daný človek pri konfrontácii s perceptionistom zmenil svoj argumentačný princíp z A na B, ale zatiaľ doposiaľ nebol konfrontovaný s teizmom, teda stále zostávava materialistom-emergentistom
4. daný človek pri konfrontácii s perceptionistom zmenil svoj argumentačný princíp z A na B, už v minulosti bol konfrontovaný s teizmom, ale zatiaľ sa z rôznych príčin k opätovnej konfrontácii nedostal.
5. daný človek pri konfrontácii s teistom zmenil svoj argumentačný princíp z B na A, ale zatiaľ doposiaľ nebol konfrontovaný s perceptionizmom, teda stále zostávava materialistom-emergentistom
6. daný človek pri konfrontácii s teistom zmenil svoj argumentačný princíp z B na A, už v minulosti bol konfrontovaný s perceptionizmom, ale zatiaľ sa z rôznych príčin k opätovnej konfrontácii nedostal.
7. Daný človek pri konfrontácii s teistom používa argumentačný princíp A a v konfrontácii s perceptionistom používa argumentačný princíp B.
S materialistami typu 1.- 6. je potrebné mať trpezlivosť. Len v prípade 4. a 6. záleží na konkrétnom dôvode prečo k novej konfrontácii nedošlo. Ak je dôvod to, že dotyčný nechce byť konfrontovaný v tom prípade ide o uzatvoreného človeka, ktorý nechce hľadať pravdu.
Človek číslo 7 má 4 možnosti prečo sa takto správa:
1. Má nejaký ďalší argumentačný princíp C, na základe ktorého posudzuje kedy použiť princíp A a kedy princíp B. V tom príapde by daný človek mohol ten argumeantačný princíp C aj uviesť.
2. Tento človek používaním rôznych príncípov klame sám seba.
3. Tento človek nie je hľadajúcim ale má daný axiomaticky (dogmaticky) daný názor materialiazmu-emergentizmu a používanie princípov A a B nemá dané axiomaticky ale prispôsobuje práve axiome materialiazmu-emergentizmu. Nie je na tom nič zlé ale takýto človek sa nerozhoduje o tom čo prijať, on už materialiazmus-emergentizmus emergentizmus prijal a nie na základe arguemtnov ale má ho už voped daný ako predpoklad.
4. Pretože nepovažuje celú túto analýzu za správnu. V tom prípade by mal ukázať v čom spočíva jej nesprávnosť.
Záver nebudem komentovať, len pevne dúfam, že pravdivý nie je bod 4.