Ďalší pán na holenie
Occamova britva a popieranie objektu vysvetlenia:
Medzi veľmi silné argumenty patrí aj argument tzv. Occamovej britvy, ktorý tvrdí, že ak máme jav X, a vieme ho vysvetliť pomocou javu alebo princípu A, nepotrebujeme k tomu ďalší jav alebo princíp B. Majme dej X, pri ktorom biliardová guľa narazí do druhej a uvedie ju do pohybu. Viacerými pozorovaniami usúdime, že jedna biliardová guľa predala časť svoje kinetickej energie druhej biliardovej guli. Kinetickú energiu gule nazvime princípom A. Teda (princíp A)– predávanie kinetickej energie je dostatočným vysvetlením pre pohyb biliardovej gule (jav X). Nie je potrebné pridávať ďalšie vysvetlenia napríklad, že okrem pohyb biliardovej gule bol zapríčinený ešte niečím iným, nejakým princípom B (napríklad ovplyvnila ju neznáma neviditeľná sila). Occamova britva patrí medzi základné princípy vo vede a je vynikajúcim nástrojom. Nebudeme teraz rozoberať to, do akej miery je potrebné ešte napríklad vysvetľovať povedzme tú kinetickú energiu ďalej a že čo budeme považovať za konečné vysvetlenie. Moja argumentácia teraz bude viesť iným smerom.
Pokúsme sa Ocamovu britvu formalizovať:
Pozorujeme jav X -> vysvetľuje ho jav A, jav B nepotrebujeme (odrežeme).
Ľavá strana nám hovorí o niečom čo existuje, pravá o vysvetlení. Teda:
Pozorovanie -> vysvetlenie.
Pokúsme sa rozobrať Occamovu britvu na 4 príkladoch, ktorými sú
normy (etika)
slobodná vôľa
sebareflektívne vedomie
princíp konkretizácie
Norma je niečo čo nám hovorí „ako to má byť“. Príkladom takejto normy je napríklad všeobecne akceptovaná pravidlo „nezabiješ“ teda, že nie je správne keď zabijeme akéhokoľvek človeka bez akejkoľvek príčiny. Napríklad idem po ulici a len tak pre nič za nič odstrelím náhodného okoloidúceho. Veda nám o tom, či je takéto správanie správne alebo nesprávne nemôže povedať nič. Veda nám môže povedať, čo takéto správanie spôsobilo, aké to bude mať následky a podobne, ale nemôže povedať, či to bolo alebo nebolo „správne“. Medzi základné filozofické otázky patrí otázka, či vôbec existuje aspoň jedna objektívna norma, teda či existuje aspoň jedno pravidlo, ktoré platí vždy, za každej okolnosti a pre každého. Nazvime to absolútna norma (stačí jedna, ľubovoľná). Na túto otázku existujú v zásade 2 rôzne názory:
a., absolútna norma neexistuje, normy sú relatívne, prípadne neexistujú vôbec a nám sa len ako normy javia – tento názor zastávajú relativisti a pozitivisti
b., absolútna norma existuje – tento názor zastávajú napríklad teisti, humanisti a dokonca aj anarchisti.
Nebudeme teraz rozoberať, ktorý z nich má pravdu a čo z ktorého vyplýva. Pozrieme sa na vzťah k Occamovej britve:
a., absolútna norma neexistuje (jav X neexistuje) -> nemáme čo vysvetľlovať
b., absolútna norma existuje (jav X existuje ) -> princíp A (fyzikálne pricípy) ho nevysvetľuje, môžeme použiť princíp B (Boh, nadprirodzeno…).
Pozitivista sa v prípade b., ohradí, že predsa existencia nejakej absolútnej normy nebola nikdy dokázaná, preto nemáme čo vysvetľovať, že teda zavádzame niečo čo vôbec neexistuje a potom samozrejme, že na vysvetlenie toho potrebujeme niečo navyše. Teista na druhej strane bude pozitivistu obviňovať z toho, že si realitu prispôsobil tak, aby dokázal všetko vysvetliť pomocou vedy a že jednoducho niektoré veci zámerne ignoruje (absolútnu normu). Formalizovane:
Pozitivista tvrdi:
Existuje hmota čas a priestor -> dá sa vysvetliť pomocou fyzikálnych zákonov
objekt X -> princíp A
Teista tvrdí:
Existuje hmota, čas a priestor + existuje absolútna norma -> dá sa vysvetliť pomocou fyzikálnych zákonov + pomocou nadprirodzena
objekt X + objekt Y -> princíp A + princíp B.
vidíme, že teista má na ľavej strane o objekt Y viac a zároveň na pravej strane o princíp B viac v porovnaní s pozitivistom. Pozitivista bude argumentovať Occamovou britvou a bude tvrdiť, že objekt Y a princíp B sú naviac a že ich teda môžeme odrezať. Lenže Occamova britva nehovorí nič o ľavej strane našej rovnice. Hovorí o pravej za podmienky, že ľavá je daná. Ľavú má ale pozitivista odlišnú od teistovej. Teista tam má niečo naviac z pohľadu pozitivistu, pozitivistovi tam z pohľadu teistu naopak niečo chýba.
Absolútna norma
Názor A:
Existuje hmota čas a priestor -> dá sa vysvetliť pomocou fyzikálnych zákonov
objekt X -> princíp A
Názor B:
Existuje hmota, čas a priestor + existuje absolútna norma -> dá sa vysvetliť pomocou fyzikálnych zákonov + pomocou nadprirodzena
objekt X + objekt Y -> princíp A + princíp B.
Slobodná vôľa
Pozitivista:
Existuje hmota čas a priestor -> dá sa vysvetliť pomocou fyzikálnych zákonov
objekt X -> princíp A
Teista:
Existuje hmota, čas a priestor + existuje slobodná vôľa -> dá sa vysvetliť pomocou fyzikálnych zákonov + pomocou nadprirodzena
objekt X + objekt Y -> princíp A + princíp B.
Sebareflektívne vedomie
Pozitivista:
Existuje hmota čas a priestor -> dá sa vysvetliť pomocou fyzikálnych zákonov
objekt X -> princíp A
Teista:
Existuje hmota, čas a priestor + existuje sebareflektívne vedomie -> dá sa vysvetliť pomocou fyzikálnych zákonov + pomocou nadprirodzena
objekt X + objekt Y -> princíp A + princíp B.
Princíp konkretizácie
Pozitivista:
Existuje hmota čas a priestor -> dá sa vysvetliť pomocou fyzikálnych zákonov
objekt X -> princíp A
Teista:
Existuje hmota, čas a priestor + existuje sebareflektívne vedomie -> dá sa vysvetliť pomocou fyzikálnych zákonov + pomocou nadprirodzena
objekt X + objekt Y -> princíp A + princíp B.
Nedokončené.
Occamova britva a hypotézy
Occamova britva nehovorí o hypotézach aleo vysvetleniach, teda o logicko-empiricky potvrdených modeloch reality. Majme 2 príklady:
1. Predpokladáme, že vysvetlenie je poskytnuté (logicko-empiricky dokázané)
a., X sa vysvetlilo pomocou Y
b., X sa vysvetlilo pomocou Y + Z
Použítím Occamovej britvy prijmeme vysvetlenie a., pretože vo vysvetlení b., máme Z navyše. Vysvetlenie pomocou Y je jednoduchšie.
2. predpokladáme, že vysveltenie ešte poskytnuté nie je, máme len 2 hypotézy
a., hypotéza o tom, že X sa dá vysvetliť pomocou Y
b., hypotéza o tom, že X sa dá vysvetliť pomocou Y + Z
Ani jedna hypotéza zatiaľ nie je logicko-empiricky potvrdená. V budúcnoisti môžu nastať tieto prípady:
i., hypotéza a., sa dokáže, hypotéza b., zatiaľ ostáva hypotézou (ani sa nedokázala ani nevyvrítila)
ii., hypotéza a., sa dokáže, hypotéza b., sa vyvráti (samozrejme len tá časť so Z)
iii., hypotéza a., sa vyvráti hypotéza b., zatiaľ zostáva hypotézou, teda sa ani nepotvrdí ani nevyvráti
iv., hypotéza a., sa vyvráti, hypotéza b., sa potvrdí
v., obidve hypotézy sa vyvrátia
z i., vyplýva, že naozaj stačí jednoduchšie riešenie, teda stačí vysveltenie pomocou Y. Preto Z zavrhneme aj keď je zatiaľ len vo fáze hypotézy. Použijeme Occama.
z ii,. Vyplýva, že Y je potvrdené a Z je vyvrátené. Occama použiť ani nemusíme, lebo Z bolo vyvrátené logicko-empiricky.
z iii., vyplýva, že vysveltenie pomocou Y sa ukázalo ako nedostatočné, preto je rozumné uvažovať o zložitejšej hypotéze teda je rozumní uvažovať o Z. Occam proti tomu nemá nič, pretože lebo Occam hovorí o tom, keď májme vysvetlenie Y nepotrebujeme Z. Y ale nemáme lebo sa ukázalo ako nesprávne.
z iv., priamo vyplýva, že prijmame vysvetlenie Z a že Y bolo nedostatočné. Occama teda nemusíme použiť.
z v., vyplýva, že ani Y ani Z nedokážu objasnisť podstatu X, preto je potrebné zaviešť ďalšiu hypotézu na overovanie kde zavedieme ďalšie napr,. W.
Z uvedenej analýzy vyplýva, že Occamovu britvu nemôžeme aplikovať na hypotézy, pretože nie je jasné či sa dané hypotézy potvrdia alebo vyvrátia. Používať Occama na hypotézy a tvrdiť, že musíme automaticky uprednostniť jednoduchšiu hypotézu pred zložitejšou nie je správnym postupom, lebo nevieme dopredu, či tá jednoduchšia nebude logicko-empiricky v budúcnosti vyvrátená. Takže spájať Occama a hypotézy nie je správnym postupom.