Fyzika a kresťanstvo

Adam Roman

 

******************************************

"Úsilie pochopiť Vesmír je jednou z veľmi mála vecí, ktoré dvíhajú ľudský život trochu nad úroveň frašky a dávajú mu niečo z krásy tragédie."

 

Steven Weinberg, Prvé tri minúty

******************************************

 

 

*******************************************************************

V predchádzajúcej eseji som sa venoval názorom slovenských kresťanských biológov na vzťah vedy a viery, vyjadrený v zborníku Kresťanstvo a biológia (KaB). Pozrime sa teraz na to, čo o vzťahu kresťanstva a vedy hovoria moji kolegovia, poprední slovenskí fyzici. Zborník Kresťanstvo a fyzika (Spolok sv. Vojtecha, Trnava 2001), ktorý budem v ďalšom označovať ako KaF, obsahuje 18 príspevkov siedmich autorov, medzi ktorými počtom 10 príspevkov dominuje nestor slovenskej fyziky, prof. RNDr. Július Krempaský, DrSc. Všimnime si teda jeho pokus vniesť jasno do vzťahu vedy a teológie:

Na úvod treba jasne definovať pojmy, ktorými budeme operovať, aby nedošlo k zbytočnému nedorozumeniu. Sama formulácia veda a teológia je dosť konfúzna, pretože vyvoláva dojem, že teológia nie je veda. Teológia má všetky atribúty vedy [ktoré?], a preto bezpochyby je vedou. Spomenuté nedorozumenie sa však ľahko odstráni upozornením, že pod označením "veda" budeme mať na mysli len prírodné vedy. V tejto konštatácii je teda potrebné skúmať vzťah vied o prírode a vied o nadprirodzených veciach alebo, ešte lapidárnejšie povedané, predmetom štúdie bude vzťah "knihy prírody" a knihy "Zjavenia". (J. Krempaský, Vzťahy medzi prírodnými vedami a teológiou, KaF, str. 36-37).

Musím s poľutovaním konštatovať, že napriek autorovmu úvodnému sľubu, sa čitateľ až do konca eseje nedočká definície vedy, ani teológie. Zrejme autor predpokladá, že citovaný text obsahuje vyčerpávajúce definície oboch. Esej začínajúca tak sľubne vyzerajúcim začiatkom, preto končí dosť neslávne:

Prečo existuje vesmír a prečo je taký, aký je? Na tieto otázky už veda nenachádza odpoveď v rámci svojej kompetencie a doslova musí túto pôdu prenechať teológii. Tak sa v súčasnej modernej epoche začína formovať určitý prirodzený "modus vivendi" medzi vedou a teológiou, v ktorom sa obidva prístupy k skúmaniu okolitého sveta vzájomne prospešne dopĺňajú. (tamže, str. 45).

Tvrdenie o vedeckosti teológie – dokonca v zrovnaní s fyzikou – je naskutku odvážne. Ak je teológia naozaj veda, mala by mať svoje metódy, jej tvrdenia by mali byť dokázateľné, teológia by mala poskytovať overiteľné predpovede. Nemal by jestvovať žiaden dôvod postulovať mystické tajomstvá, ani odvolávať sa na zjavenie, ale všetko seriózne vedecky vysvetliť a zdôvodniť. Ak je teológia veda, prečo sa ako veda nespráva? K akým poznatkom sa dopracovala, aké sú jej zistenia, a čím sú potvrdené?

Ale tvrdiť, že teológia je pre prírodné vedy dokonca prospešná, je už rovno komické. Vysloviť niečo také na plné ústa si vyžaduje solídnu dávku vedeckej otrlosti. Ako preboha pomáha teológia fyzike, s ktorou sa vraj "vzájomne prospešne dopĺňa"?! Čím, kedy a ktorému odvetviu chémie teológia pomohla? Ktorý astronóm vyjadril teológii vďačnosť za jej pomoc, ktorý biológ popísal, ako mu metódy teológie pomohli v jeho práci? Krempaský nám na to už neodpovedá, jemu stačí vyhlásiť, že teológia je veda, lebo si to na tomto mieste želá.

**********************************************************

 

V prvom rade je potrebné si definovať pojmy. Pojem „veda“ ako nástoj poznávania, pojem „prírodná veda“, ako nástroj poznávania prírody, pojem „teológia“ ako nástroj poznávania Boha atď atď. Je samozrejmé, že rôzne druhy vied budú používať rôzne druhy metód. Či je možné alebo nie nazývať tú či inú oblasť vedou je na diskusiu. Napríklad Comte neuznával ako vedu ani psychológiu, niekto nemusí za vedu označovať napríklad sociológiu. Niekto zase neuznáva za vedu astrológiu alebo homeopatiu. Názory sa rôznia a preto je potrebné v tomto urobiť poriadok. Čo sa týka samotnej teológie, pravdupovediac v nej sa veľmi nevyznám a teda nemôžem argumentovať ani pre ani proti. V každom prípade si viem predstaviť, že aj v teológii existujú nejaké axiómy na základe ktorých sa odvodia ďalšie skutočnosti. Samozrejme tie axiomy sa nedokazujú. O tom ale nechcem nie som teológ. Chcel by som sa zamerať na filozofiu, ktorú tiež autor potiera podobnými argumentami ako teológiu a nepokladá filozofiu za vedu ale posiela ju na smetisko dejín. Samozrejme existuje k filozofii rôzny prístup a aj existujú rôzni filozofi. JM.Bochenski v Dejinách Logiky rozobera rôznu úrove používania logiky práve aj u filozofov a dospel k názoru, že vrchol formálnej logiky vo filozofii predstavovala scholastika a súčastná analytická filozofia že dno predsavujú rôzne filozfie v období osvietenectva. Autor (Adam) si pravdepodobne pod filozofiou predtavuje rôzne literárne výplody, bez hlavy a päty, bez definícií pojmov a bez presnej myšlienkovej štruktúry. Áno aj taká je filozofia. JM Bochenski ale analytickú filozofiu, ktorá prísne dodržiava logickú štruktúru nazýva tiež vedou. Samozrejme nie prírodnou vedou ale vzhľadom na metódy aké používa analytická filozofia sa dá hovoriť o vede. Ak by mal Adam problémy podobne ako pri teológii, že čo dala filozofia dnešnému fyzikovi tak odpoviem jednoducho: Len taký malý detail a to samotnú metodológiu ktorú fyzik používa. Adam rád argumentuje tzv. Occamovou britvou. To, že princíp Occamovej britvy je princípom, ktorý pochádza práve z filozofie mu akosi neprekáža. A keď sa vrátim k teológii. Samotná teológia či už ju nazveme vedou alebo nie sa zaoberá Bohom a jeho vzťahom k svetu, k človeku a podobne. Preto je samozrejmé, že ateista bude apriori považovať vedu za nezmysel, podobne ako môže solipsista apriori považovať za nezmysel fyziku. Všetko záleží od svetonázorového postoja. Ale aby som sa vrátil k teológii, samotný analytický filozof JM Bochenski kritizuje teológov, že málo používajú metódy formálnej logiky. Na rozdiel od Adama ale nepovažuje Bochenski teológiu za nezmysel ale práve vyzýva aby sa teológia spresnila a viac používala práve formálnu logiku pokiaľ sa to dá. To len ako poznámka.

 

 

 

***********************************************************

Aby čitateľ získal orientačnú predstavu o tom, čo všetko možno od fyzikov obhajujúcich kresťanstvo očakávať, uvediem ešte krátky citát, ktorý by som si nebol schopný ani len vymyslieť:

Horolezec, ktorý žiada ochranu pred lavínou, nemusí prosiť o zrušenie gravitačného zákona, ale len o to, aby Boh nedopustil objavenie sa malej fluktuácie, ktorá by mohla iniciovať lavínu, v mieste, pod ktorým sa práve nachádza. Podobne človek idúci v búrke nemusí prosiť o neplatnosť elektromagnetických zákonov v priestore, v ktorom sa nachádza, ale len o to, aby sa porucha stimulujúca vznik atmosferického prierazu neobjavila v ceste, ktorou práve ide. Keď prosíme o dážď, nemusíme mať na mysli stvorenie vodných kvapiek z ničoho, ale symbolicky môžeme poprosiť Boha, aby vnukol motýlikovi nad oceánom zamávanie krídelkom, ktoré vnúti vznikajúcemu klimatickému frontu smer pohybu orientovaný na vysušený región. Ak prosíme o uzdravenie, takisto nemusíme nevyhnutne požadovať neplatnosť zákonov determinujúcich činnosť živého systému, ale napr. len to, aby sa v organizme objavila taká fluktuácia, ktorá nasmeruje túto činnosť smerom k uzdraveniu ... Napokon aj v prípade prosby za úspešné vykonanie skúšky sa nemusí žiadať, aby Boh priamo osvietil skúšaného, aby vedel aj to, čo sa nenaučil, ale prosiť len o to, aby sa v mozgu v prípade potreby vyskytla taká fluktuácia, ktorá spôsobí prepojenie príslušného biookruhu a tým sa vyvolá potrebná informácia.

Vidíme, že Boh disponuje mocnou zbraňou, ktorá mu umožňuje vyslyšanie prosieb bez toho, aby musel meniť či porušovať svoje zákony dané materiálnemu i duchovnému svetu. Tá zbraň sa nazýva "deterministický chaos", preto chaos by sme vo všeobecnosti nemali zatracovať, ale práve naopak, mali by sme byť radi, že existuje. Možno, že tu kdesi je (aspoň čiastočne) skryté aj riešenie vážneho problému dobra a zla. Ale o tom píšem v samostatnom príspevku. (J. Krempaský, Fyzika a modlitba, KaF, str. 217-218).

Nebudem tu komentovať pozoruhodný postoj autora k prospešnosti chaosu (dúfam len, že nie je vďačný za chaos spoločenský a ekonomický, aj keď to jeho vyjadrenie nevylučuje), ale prejdem priamo k jeho predstavám o vedeckej disciplíne s názvom "deterministický chaos". Obávam sa, že koryfej slovenskej fyziky – pracujúci vedecky akurát v tejto oblasti! – v týchto riadkoch akosi nevenoval dostatočnú pozornosť slovu "deterministický", ktoré signalizuje jednoducho to, že aj chaos je súčasťou prírodných zákonov a že teda aj vyvolanie (či usmernenie) len minimálnej fluktuácie predstavuje rovnaké porušenie prírodného zákona ako grandiózny zásah, ktorý ho popiera úplne. Porušenie prírodného zákona je porušením bez ohľadu na to, aké je malé (veľké). Teória deterministického chaosu nepopiera všeobecný determinizmus prírodných zákonov, ona sa naň spolieha (preto to má aj v názve). Ide v nej len o to, že aj stavy, líšiace sa spočiatku nebadane, sa po krátkej dobe budú líšiť dramaticky, že malá odchýlka sa veľmi rýchlo zväčší. Autorova úvaha mi pripadá ako tvrdenie, že som do kvetináča stojaceho v labilnej polohe na hrane balkóna, pod ktorým stál môj nepriateľ, drgol len veľmi nežne (ale tak, že mu spadol na hlavu) a že som teda vlastne takmer nič nespôsobil, do žiadnych zákonov som nezasiahol, lebo som neporušil "veľký" prírodný zákon gravitácie ...

**********************************************************

 

Je zaujímavé pozorovať ako Adam vie zrazu presne nielen definovať pojem determinizmus a dokonca aj ho aplikovať. Pripomeniem len krátko jeho člákok o definícii pojmom nutnosť. Možnosť, nemožnosť pravdepodobnosť a podobne. Ale nie o tomto som chcel. V tomto samozrejmë nesúhlasím s pánom Krempaským a musím dať za pravdu Adamovi v tom, že ak sa jedná aj o malý zásah, stále je to zásah a porušenie fyzikálneho zákona. Neviem presne ako to pán Krempaský myslel v každom prípade ak popiera pán Krempaský definíciu zázraku úplne tak pravdepodobne nie je kresťanom, lebo kresťanstvo práve na jednom konkrétnom zázraku stojí. V každom prípade som rád, že Adam chápe presne, čo to znamená deterministický systém a aká je jeho podstata. Napríklad pojem slobodná vôľa je presne takým malým zázrakom, teda narušením determinizmu. Síce malým ale narušením. Ale o tom na inom mieste.

 

 

*************************************************************

Akosi som tiež nepochopil, prečo by sa boh so svojou pomocou človeku mal schovávať za citlivú závislosť niektorých nelineánych systémov od počiatočných podmienok, ktorá je pravou podstatou deterministického chaosu. Vysvetľujem si to tým, že autor sa už hanbí tvrdiť, že boh vyslyšaním miliárd, väčšinou protichodných modlitieb, porušuje každú sekundu ním samým ustanovené zákony, a snaží sa túto nezmyselnú predstavu zmierniť poukazom na to, že boh môže dosiahnuť veľké následky aj malinkými, takmer neviditeľnými zásahmi. Takým trikom však nemožno zapudiť predstavu, že boh neustále zasahuje do chodu prírody, čo je nutné, ak chceme pripustiť absurdnú predstavu, že je psou povinnosťou boha vyslyšať prenesmierne dôležité prosby hriešnych veriacich.

**************************************************************

 

V prvom rade chcem Adama upozorniť na to, že podľa kresťanstva medzi modlitbou a zásahom Boha nie je kauzálna závislosť v zmysle determinizmu ale v zmysle slobodnej vôle. Naviedol by som autora na časť základnej kresťanskej modlitby, v ktorej sa hovorí „buď vôľa Tvoja“. Inými slovami ak poprosím Adama o 100 korún je len na ňom či mi ich dá. Samozrejme, že ak je Adam deterministom tak tažko môže prijať argumentáciu ohľadom modlitby, pretože modlitba nestojí na determinizme. V druhom rade chcem Adama upozorniť na to aby sa vyhol argumentom typu:

Moja predstava je X.

Tvoje tvrdenie je Y.

Y je v rozpore s X.

Y je FALSE (resp. Y je v rozpore s realitou).

Takáto argumentácia ma jeden háčik, a to ten, že čo ak je predstava Autora nesprávna, teda že čo ak je práve X v rozpore s realitou.

 

Z toho, že kresťanstvo hovorí, že Boh môže naozaj pôsobiť zázrakom práve na tej malej úrovni nevyplýva, že to tak v skutočnosti nemôže byť, že tým pádom je Boh nejaký nedôveryhodný a podobne. Aj grandiózny zázrak je zázrakom, aj malý zázrak je zázrakom. Neviem odkiaľ zobral Adam predstavu, že Boh musí robiť len grandiózne zásahy. Otázkou je ďalej aj to, čo považuje autor za grandiózny zásah a čo nie. C.S.Lewis v knihe Zázraky ukazuje, že zázraky popisované v novom zákone sú odlišné o zázrakov popisovaných v rozprávkach alebo mytológiách a označuje zazraky z nového zákona za akési prirodzenejšie ako tie iné. Napríklad v novom zákone sa nepremení stom na vílu ani kôň nezačne hovoriť. To v prírode nevidíme. Ale premenu vody na víno v prírode vidíme akurát, že v príípade zázraku to je istým spôsobom zrýchlené. To len na okraj.

 

 

**********************************************************

Nemienim tieto primitívne úvahy o modlitbe ďalej komentovať. Vzhľadom na autorov pokročilejší vek (nar. 1931) by som si napísanie takej eseje vedel vysvetliť celkom jednoducho ako jeho pokus o vydláždenie súkromnej skratky k túžobne očakávaným posmrtným rajským slastiam.

**********************************************************

 

Chcem autora upozorniť na to, že posmrtná rajská slasť ho môže postretnúť aj v oveľa skoršom veku takže by som na jeho mieste veľmi nevyskakoval. Autor sa výsledku známej znelky „Máme dôchodok, pam-pararara, OK dôchodok pam parara“ dožiť ani nemusí.

 

 

 

**************************************************

Z premnohých prístupov ku vzťahu vedy a teológie, ktoré sa v zborníku popisujú, najviac miesta sa venuje akémusi "princípu komplementarity" medzi fyzikou a teológiou a antropickému princípu. V ďalšom budem preto venovať pozornosť hlavne týmto dvom pokusom o zosúladenie fyziky s teológiou.

*****************************************************

 

 

Bohrov princíp komplementarity

J. Krempaský vo väčšine zo svojich 10 príspevkov mohutne argumentuje Bohrovým princípom komplementarity, ktorému dáva veľmi kuriózny obsah. Aby som mohol čitateľovi vysvetliť, akej chyby sa pritom dopúšťa, musím mu tento princíp kvantovej mechaniky trochu priblížiť. Nebudem sa pritom však pokúšať o popularizáciu kvantovej mechaniky, ale zvedavého čitateľa odkážem na dostupnú populárnovedeckú literatúru, ktorej za éry komunizmu vyšlo neúrekom (dnes je už situácia značne tristnejšia).

Elementárna častica, akou je napríklad elektrón, má hmotnosť, polohu, rýchlosť, energiu, rotačný moment, spin, náboj a mnohé iné vlastnosti. Pozoruhodným zistením už v začiatkoch kvantovej mechaniky bolo to, že jestvujú také dvojice veličín, nazývaných komplementárnymi, ktorých hodnoty nemožno namerať súčasne s rovnako vysokou presnosťou. Povaha procesu merania je v dôsledku hraničnej malosti elementárnych častíc taká, že napríklad polohu a rýchlosť (presnejšie impulz) elektrónu možno súčasne merať len s istou nepresnosťou, pre ktorú platí tzv. Heisenbergov vzťah neurčitosti. Ten v podstate hovorí, že čím presnejšie nameriame jednu z komplementárnych veličín, tým s menšou presnosťou nameriame druhú. Krajnou možnosťou je úplne presné zistenie jednej veličiny, ktoré vedie k tomu, že v tom istom experimente nemôžeme hodnotu druhej veličinu namerať vôbec. Ak napr. presne vieme kde sa elektrón nachádza, nevieme nič o jeho rýchlosti. A naopak, ak poznáme presne jeho rýchlosť, nevieme vôbec, kde sa ten elektrón nachádza.

Podstatné je však to, že nie všetky dvojice veličín majú takú vlastnosť. V kvantovej mechanike sa fyzikálnym veličinám priraďujú operátory (podľa tzv. princípu korešpondencie) a ak operátory komutujú, potom zodpovedajúce veličiny môžu mať súčasne presné hodnoty, keď nekomutujú, platí pre ne princíp komplementarity. Takže tento pricíp nie je univerzálny už ani v kvantovej mechanike. Príkladom komutujúcej dvojice operátorov a teda dvojice veličín, ktoré môžu mať súčasne presné hodnoty, je impulzmoment a jeho projekcia na jednu os. Neviem, či to nezasvätenému čitateľovi niečo povie, a uvádzam to len preto, aby ma nikto nemohol obviňovať z podvodu.

*************************************************

 

Pre potreby argumentácie pán Kremapského je irelevantné, koľko veličín navzájom komutuje. Nám stačia úplne 2 veličiny, ktoré nekomutujú, teda pri ktorých tento princíp komplementarity platí.

 

 

*************************************************

Dôležité je chápať, že správanie popisované týmto princípom je dôsledkom toho, že ide o meranie vlastností veľmi malých objektov, obrazne povedané "veľmi veľkými" prístrojmi. Táto vlastnosť zaniká pri pozorovaní objektov väčších. Komplementárnosť je teda výlučne kvantovým javom a nenachádzame ju už napríklad ani u väčších molekúl.

**************************************************

Áno, princíp komplementarity sa vykytuje podľa najnovších výskumov výhradne v mikrosvete.

 

 

*****************************************************

Iný spôsob akým sa taká komplementarita vyjadruje, je konštatovanie, že v jednom type experimentov sa elektrón, alebo fotón správa ako vlna, v inom ako častica. Vysvetlenie je také, že elementárne častice nie sú ani vlny, ani častice, že tieto dva javy (tieto dve naše predstavy) sú len dôsledkom špecifickej stavby našich zmyslových orgánov, pre ktoré sú objekty mikrosveta veľmi nezvyklé, či "cudzie". Tomu druhému vyjadreniu princípu komplementarity sa hovorí vlnovo-korpuskulárny dualizmus. Ani jedna formulácia však nevyjadruje nič mystické, má svoju presne vymedzenú oblasť, v ktorej možno o tomto princípe hovoriť a seriózni fyzici s ním manipulujú bez akýchkoľvek ideologických problémov.

*******************************************************

 

Formulácia nevyjadruje nič mystikého ale jej podstata je nám zatiaľ neznáma, takže či ide alebo nejde o mystiku sa zatiaľ nevie.

 

***************************************************************

Princíp komplementarity ilustruje len to, že človek našiel spôsob, akým sa dá hovoriť aj o objektoch, ktoré si nevie predstaviť, pretože nemajú analógiu v jeho zmyslovej skúsenosti ...

****************************************************************

 

To je pravda akurát je otázne, či tie pojmy odzrkadľujú realitu pravdivo resp. či uvedené pojmy postačujú ako vysvetlenie. Totiž označiť niečo pojmom neznamená, že sme vysvetlili mechanizmus. Niekedy sa pojmy zavedú práve preto aby sme ich použitím vyvolali dojem, že to je už vysvetlené. Napríklad ak učiteľka na základnej škole povie ďeťom, že príčinou sťahovania vtákov je inštiknt, znamená to, že nevie presne čo je tou príčinou. Veľmi frekventovaným pojmom v oblasti vedy je pojem „emergencia“, ktorý sa používa podobne ako učiteľka použila pojem „inštinkt“.

 

*********************************************************

Krempaský však dáva princípu komplementarity obsah, aký ten princíp nikdy nemal a od jeho argumentácie sa musí Niels Bohr (1885-1962) obracať v hrobe. Veď posúďte sami:

Tak je to aj s filozofiou aplikovanou na človeka. Jej bázu musí [prečo?] tvoriť materiálny i duchovný princíp [čo to fyzikálne znamená?] a pri skúmaní jeho konkrétnych vlastností a prejavov nemožno tieto dve podstaty od seba oddeľovať. Aj tu sa dá [?] aplikovať univerzálny princíp myslenia [?], ktorý práve na základe poznatkov vyplývajúcich z Planckových postulátov vypracoval Niels Bohr [len a výlučne pre kvantovú mechaniku!] a ktorý sa nazýva princíp komplementarity. Poznávanie každej reality má podľa tejto koncepcie vždy dve stránky – ak sa zameriame na jednu z nich, vytráca sa druhá, ak si, naopak, všimneme viac druhú stránku, uniká nám prvá. Ale úplný zmysel dávajú len obe súčasne.

***************************************************

 

Neviem presne čo týmto myslel pán Krempaský ale musím súhlasiť s autorom, že zatiaľ tento princíp inde ako v mikrosvete pozorovaný nebol.

 

 

*******************************************************

Človeka z hľadiska jeho materiálnej podstaty skúmajú rozličné vedy, najmä prírodné, z hľadiska jeho duchovnej podstaty výskum patrí rozličným "humánnym" vedám a, prirodzene [!], teológii. Ak prírodné vedy hľadajú odpoveď najmä na otázky čo? (sa tu objavilo) a ako? (sa to uskutočnilo), teológia hľadá odpovede na otázky prečo? (sa to uskutočnilo). Aj z toho vidieť, že medzi prírodnými vedami a náboženstvom je prirodzaná "deľba" práce [žiaľ veľmi nespravodlivá, pretože doposiaľ všetko zaujímavé urobili iba prírodné vedy] a až ich vzájomnou súčinnosťou môžeme dostať o človeku komplexné odpovede na všetky zaujímavé otázky [ktoré napríklad?]. V tom sa prejavuje "komplementarita" vedy a náboženstva, a preto ich netreba vidieť vo vzájomne antagonistickom vzťahu, ako sa to donedávna všeobecne dialo. Takisto je nezmyselné delenie princípov týchto subjektov na nevedecké (tmárske), ktoré súvisia s náboženstvom, a "vedecké", ktoré súvisia s vedou. Aj náboženský prístup je presne taký vedecký, ako prístup ostatných vied, pretože skúma jeden z objektívne existujúcich "pólov" ľudskej existencie. (J. Krempaský, Prírodné vedy, filozofia a náboženstvo v dvadsiatom storočí, KaF, str. 25)

************************************************************

 

Pravdupovediac tu ide o súkromné vyjadrenia pána Krempaského s ktorými úplne nesúhlasím.

 

 

**************************************************************

Nedá mi tu nepoznamenať, že pre kresťanstvo nie sú hádam až tak dôležité dvojice (tie boli zaujímavé pre marxistickú dialektiku jednoty a boja protikladov), ako skôr trojice. Predpokladám, že tzv. sv. Trojica predstavuje z kresťanského hľadiska realitu a predsa pre ňu neplatí kategorické tvrdenie Krempaského, že "každá realita má dve stránky". Veru, veru, tento popredný slovenský fyzik o tom dobre vie, pretože v spomínanom zborníku venuje 13 strán "skúmaniu" trojice v eseji s nedvojzmyselným názvom "Model Trinity (Trojice) a jeho odraz v reálnom svete" (KaF, str. 201-213), kde si však na "univerzálny" princíp komplementarity nespomína ani jediný raz – zrejme len preto, lebo tu sa pre zmenu "upriamil" na trojicu.

**********************************************

 

To už si bude musieť autor vykonzultovať s pánom Krempaským. K tomu sa vyjadrovať nebudem, lebo som knihu pána Krempaského nečítal v každom prípade s ním nesúhlasím v tom, že princíp komplementarity môžeme z mikrosveta prenášať na iné oblasti.

 

 

*************************************************

Prvé, k čomu sa musím v súvislosti s Krempaského interpretáciou Bohrovho princípu vyjadriť je to, že sa tu fyzik pokúša z prírodovedcov urobiť idiotov, ktorí si nekladú otázky po príčinách prírodných javov. Také otázky si podľa neho kladú iba teológovia a zrejme iba oni na ne vedia aj odpovedať. Pokiaľ môžem hovoriť za seba, ako fyzik v podstate ani neodpovedám na iné otázky, než na otázky "prečo?". Odpovede majú formu popisu "čo" a "ako" zapríčiňuje skúmaný jav. Uvediem triviálny príklad: prečo pod istou teplotou voda tuhne na ľad? Preto, lebo kinetická energia molekúl ("čo") klesá, molekuly ("čo") sa pohybujú pomalšie a preto silové pole ("čo") iných molekúl obmedzuje ich pohyb ("ako") na kmitanie okolo nehybných rovnovážnych polôh. Obsahovala otázka slovo "prečo" a odpoveď slová "čo" a "ako"? Domnievam sa, že áno. Čo nám tu potom sugeruje pán Krempaský?

****************************************************

 

Vedci si samozrejme kladú otázku „prečo“ ale iba vo svojom obore, ktorým je hmota čas a priestor. Teda na otázku prečo sa toto pohybuje takto, prečo je obloha modrá, prečo vták môže lietať a podobne na takéto otázky samozrejme vedci odpovedajú. Ich odpoveďou je to, že popíšu určitý opakujúci sa mechanizmus v prírode, ktorý nazvú zákonom. Nebudem teraz do detailov rozoberať vedekcé metódy a pojmy post hoc, propter hoc, pojmy ako indukcia a podobne. Vedcova odpoveď na otázku „prečo“ končí tým, že je to preto, lebo v prírode existuje taký a taký základný mechanizmus, ktorý v súvislosti s týmto a týmto práve spôsobuje konkrétne toto. Teda vedec dôjde k formulácii prírodného zákona a tu sa jeho úloha končí. Na otázku „prečo je ten zákon taký ako je“ už svojimi metódami nepríde. Pán Krempaský sa pravdepodobne snaží naznačiť, že veda sa niktorými otázkami typu „prečo“ vôbec nezaoberá lebo nemá na to potrebné nástroje. Či sa snažil povedať aj niečo viac to už neviem.

 

 

****************************************************

Druhá vec, ktorú nemožno obísť mlčaním, je opakované deklarovanie, že teológia je veda. Toto tvrdenie Krempaský nikde bližšie nezdôvodňuje ani nevysvetľuje a tu ho uvádza iba preto, lebo sa mu hodí, aby sa mohol kochať tým, ako sa mu podarilo preniesť Bohrov princíp komplementarity bez najmenších rozpakov, či začervenania, z kvantovej mechaniky na vzťah fyziky a teológie. Keby o tom Bohr vedel, iste by sa preveľmi potešil.

****************************************************

 

Samozrejmé je to, že teológia nie je prírodnou vedou ale to či sa dá vedou nazvať podľa kritéria systematického zhrňovania poznatkov použitým axiomatických systémov a následným rozširovaním pomocou metód formálnej logiky potom musím skonštatovať, že sa zdá, že vedou je. Ale k tomu na inom mieste. Ja osobne s pánom Krempaským nesúhlasím v tom, že sa Bohrov princíp komplementarity dá prenášať na oblasť fyziky a teológie.

 

 

 

****************************************************

A do tretice by som sa mohol diviť, prečo vlastne Krempaský do celej svojej exhibície vťahuje Nielsa Bohra. Veď by mohol jednoducho tvrdiť, že "poznávanie každej reality má vždy dve stránky – ak sa zameriame na jednu z nich, vytráca sa druhá". Keď už bez názvu nevedel vydržať, mal to jednoducho nazvať Krempaského princípom, a hotovo! Lenže ja viem, že to nemohol, lebo v prospech potvrdzovania viery vedou potreboval fyzikálny princíp a potreboval princíp zaštítený slávnym menom. Táto potreba ho doviedla do situácie, keď musel povedať to, čo v podstate možno ani povedať nechcel.

Zisťujem, že je veľmi vyčerpávajúce kritizovať také jalové texty, lebo kritika zaberá viac miesta, než kritizovaný text. V ňom je totiž absurdné všetko. Ešte aj posledné konštatovanie je chybné, pretože prístup sa nestáva vedeckým tým, že skúma objektívne jestvujúce fakty, ale tým, že ich skúma vedecky (ak by to tak nebolo, bola by vedou aj astrológia a prútikárstvo, lebo tiež "skúmajú" objektívne jestvujúce planéty, či podzemnú vodu – ibaže nevedecky).

*******************************************************

 

S autorovou kritikou pána Krempaského v tomto súhlasím. Až na to posledné, pretože si autor stále pletie pojmy veda a prírodná veda. Ale to je na dlhšiu debatu a na inom mieste.

 

*******************************************************

Pokúsim sa lokalizovať chybu, akej sa popredný slovenský fyzik dopúšťa. Nepochybne vie veľmi dobre (aspoň v to dúfam), čo hovorí princíp komplementarity a vie aj to, že platí len v kvantovej mechanike a ani tam nie pre všetky veličiny. Keď však opustí fyziku, dá slovu "komplementárny" iný význam, význam "navzájom sa pri popise dopĺňať", čo už však nie je ekvivalentné fyzikálnemu významu "zodpovedať dvojici nekomutujúcich operátorov". S týmto novým významom začne hovoriť o človeku, filozofii, či vzťahu vedy a teológie a tvári sa, že ho v tejto jeho súkromnej iniciatíve podporuje fyzika, lebo sa pri tvorbe tejto svojej chiméry nehanebne dovoláva nositeľa Nobelovej ceny. Slovu "komplementárny" dáva už nefyzikálny obsah, ale v čitateľovi sa pokúša udržať zdanie, že takým postupom oprávnene zovšeobecňuje fyziku. Myslím si, že by sa zaň ako žiaka nemusel hanbiť ani sám sv. Tomáš Akvinský, lebo J. Krempaský tu nepredvádza nič iné, než neslávne verbálne^© myslenie. Krempaský je iba úbohý lokaj viery, ktorý sa preveľmi snaží ukázať, že dogmy, ktoré nasával s materským mliekom, sa kvalitatívne líšia od sumerských mýtov a sú v súlade s modernou vedou. Myslieť si môže, samozrejme, čokoľvek, zaujímavé je však len to, čo vie dokázať. Myslím však, že som zreteľne ukázal, že nedokázal nič. Presvedčiť je schopný iba "pevných vo viere" – tí však uveria všetkému. Nenačim mu bolo preto citovať Nielsa Bohra. O ňom chudobní duchom aj tak veľa nepočuli.

**********************************************************

 

V každom prípade aj keď s pánom Krempaským v tomto nesúhlasím stále jeho názor môžeme brať ako hypotézu. Teda autor sa nemôže vyjadrovať v tom zmysle, že ide o nezmysel, lebo daná hypotéza sa ani nevyvrátila ani nepotvrdila. Ja s ňou tiež nesúhlasím ale stále je to na úrovni hypotézy. Preto autorove ironické poznámky nie sú namieste.

 

 

**********************************************************

Antropický princíp

Chcem sa na úvod tohoto odseku ospravedlniť súdnemu čitateľovi za to, že tu budem analyzovať úplné triviálnosti, ale nútia ma k tomu úvahy "popredných" slovenských fyzikov. Kvôli objektívnosti musím však hneď podotknúť, že rovnakými triviálnosťami sa zaoberajú aj fyzici iných národov, takže tieto slová netreba chápať ako dehonestovanie slovenskej vedy.

***********************************************

 

Ak je podľa Adama triviálnosťou otázka „prečo?“ tak potom OK. Ako axiómu to môžeme prijať.

 

 

*****************************************************

Prvou triviálnosťou je konštatovanie, že keď tu na Zemi žijú ľudia, musia na tejto planéte panovať také podmienky, ktoré ich existenciu umožňujú.

*****************************************************

 

V prvom rade by som chcel Adam upozorniť na to, že antropický princíp sa netýka tejto plenéty ale týka sa celej reality, ktorú nazývame hmota, čas a priestor. Antorpický princíp sa samozrejme vzťahuje na vznik človeka z čoho ale vzplýva, že najpv sa museli tiež pomocou toho istého princípu vyvinúť na to podmienky. Základnou podmienkou je ale to isté a to nastavenie fyzikálnych konštánt a existencia fyzikálnych zákonov v takej podobne aby umožnili vznik podmienok a potom aj vznik človeka.

 

 

*******************************************************

Z tohoto faktu logickou negáciou vyplýva druhá triviálnosť, že keby podmienky na Zemi život vylučovali, nebolo by tu nikoho, kto by mohol o antropickom princípe hovoriť.

*******************************************************

 

Tento fakt sa dá negovať len v prípade (samozrejme ak sa bavíme o celej realite, celom vesmíre  nielen o Zemi), ak by bola „možnosť“, že taká negácia vôbec môže byť. Autor ako čistý determinista pojem „možnosť“ používať nemôže v prípade ak považuje fyzikálne konštanty a prírodné zákony za naozaj konštatntné. Teda v deterministickom svete žiadna iná možnosť ako tá, že vznikli podmienky na život a potom aj človek neexistuje. Ak chce autor vrámci deterministikého sveta hovoriť o „možnosti“, môže tak urobiť v nasledujúcich prípadoch:

 

1. pripúšťa možnosť existencie iný počiatočných podmienok (pri veľkom tresku napríklad)

2. pripúšťa možnosť, že zmeny fyzikálnych zákonov prípadne fyzikálnych konštánt teda inými slovami pripúšťa zázrak

 

Predpokladám, že ani jeden z uvedených bodov autor neuznáva a preto je jasné, že autor nemôže v našom prípade o negácii ani uvažovať. V determinizme je vznik podmienok pre život človeka  a vznik samotného človeka nie možnosťou ani nemožnoťou ale nutnosťou. Je pravdou, že aj pojem nutnosť sa dá negovať ako to autor úspešne ukázal ale v tom prípade si zneguje aj samotný determinizmus, z ktorého pojem nutnosť priamo vyplýva.

 

 

***************************************************

Z holého faktu, že podmienky sú také, že na Zemi vznikol život a dokonca mysliaci človek, sa však potom pomocou zvráteného – povedal by som, až zvrhlo spupného – uvažovania robí záver, že celý Vesmír jestvuje len a len kvôli človeku (po grécky anthropos – odtiaľ názov tohoto "slávneho" princípu).

*****************************************************

 

1. Antropický princíp ako fakt

Antropický princíp ako fakt znamená jedine to, že fyzikálne konštanty a fyzikálne zákony (a v prípade ak sme zástancami teórie veľkého tresku tak aj počiatočné podmienky) sú nastavené tak, že život človeka umožnili. Bodka. Toto je nespochybniteľný fakt, že sú takto nastavené.

2. Pojem cieľ všeobecne

Autor ako determinista ťažko môže vôbec uvažovať o pojme „cieľ“. Deterministický systém pozná len kategóriu príčina, nie kategóriu cieľ. V deterministickom systéme sa veci nedejú s nejú kvôli tomu aby bol dosiahnutý nejaký cieľ ale kvôli tomu, že existuje príčina aby sa diali. Takže autor zo svojho deterministického postoja nespochybňuje len antropický princíp ako cieľ ale spochybňuje pojem „cieľ“ vôbec. Takže z teórie množín je samozrejmé, že ak spochybňuje pojem „cieľ“ (teda inými slovami „všetky ciele“), tak spochybňuje aj pojem „antropický cieľ“.

Tu by sme mohli s analýzou skončiť, lebo autor spochybňuje úplne všetky ciele (vrátane svojho cieľa pri písaní jeho vlastných článkov) ale rád by som dokončil analýzu antrpopického princípu ako cieľa. V ďalsších bodoch budeme samozrejme pojem pojem cieľ používať, teda predpokladáme, že determinizmus neplatí úplne (detailne to nebudeme rozoberať, jednoducho pojem cieľ budeme uznávať ako kategóriu).

 

3. Antropický princíp ako čiastkový cieľ.

Ak pripustíme, že má realita nejaký cieľ, tak môžeme uvažovať  alternatíve, že ak je súčasťou celého cieľa vznik života a vznik človeka, že človek je aspoň nejaký čiastkový cieľ. Teda, že napríklad evolúcia sa človekom ešte neukončila ale, že človek je len čiastkový cieľom k dosiahnutiu ešte vyššej formy života, napríklad „nadčlovek“ alebo podobne. V tomto prípade nie je primeraný názor antropický princíp, nazvime ho princíp „nadčloveka“, pod ktorý ale samozrejme spadá aj čiastkový cieľ, teda človek ale konečným cieľom človek nie je.

 

4. Antropický princíp ako konečný cieľ

Môžeme uvažovať aj o tom, že človek je naozaj konečným konečným cieľom, teda, že princíp je naozaj antropický.

 

5. Antropický princíp ako slepá ulička

Môže dokonca platiť to, že antropický princíp je len slepou uličnou, teda, že človek je len vedľajším produktom a že cieľ je niekde úplne inde. V tomto prípade ale vôbec nejde o antropický princíp ako o cieľ.

 

Vráťme sa ale k tomu, že ktorý z uvedených bodov je vlastne pravdivý. Je jasné, že bod 1 pravdivý je, lebo fakt, že človek existuje je nespochybniteľný (ak samozrejme nie sme zástancovia solipsizmu alebo niečoho podobného). Teda budeme pri úvahe vychádzať z bodu 1. K prvému vetveniu v uvažovaní dôjde pri pojme „cieľ“. V prípade platnosti determinizmu, kde sú nielen konštanty a zákony ale aj počiatočné podmienky pevné nemôžeme hovoriť vôbec  ožiadnom cieli. V tom prípade má autor žiaľ pravdu a ani antropický princíp nie je žiadnym cieľom. Ak ale pripustíme, že vôbec nejaký cieľ tak potom môžme v úvahe pokračovať ďalej. Na základe čoho určíme či je človek konečným, čiastkovým alebo žiadnym cieľom. Ku konečnému záveru samozrejme nedôjdeme ľahko alebo vôbec ale keď predpokladáme, že cieľom je niečo komplikovaného a človek je podľa našich informácii zatiaľ tým najkomplikovanejším čo vôbec existuje tak minimálne vylúčime, že sme nejaká slepá ulička. O tom či sme konečný alebo len čiastkový cieľ o tom budeme uvažovať márne. Ale aj názor, že sme vôbec nejakým cieľom predpokladá, že cieľ je niečo komplikované. A čo keď  tak tomu nie je? Čo keď cieľom sú jednoduché štruktúry a celá evolúcia je len slepou uličkou. Na to bohužiaľ odpovedať nevieme. Ale ak má niekto takúto hypotézu, že človek je konečným cieľom, nedá sa hovoriť o nijakej „spupnosti“, ide o hypotézu, ktorá má racionálny základ podobne ako majú jej alternatívy. 6iadna z nich nie je jasná z otho ale vyplýva, že žiadnu z nich nemôžeme označiť za „spupnú“.

 

 

******************************************************

Ak vám to okamžite nepripadá absurdné, spomeňte si na Hitlera s jeho holokaustom, na Stalina s jeho gulagmi, na vyrezávanie živých ľudských sŕdc Aztékmi, na upaľovanie ľudí sv. inkvizíciou.

******************************************************

 

Neviem ako presne súvisí analýza antropického princípu so spomínanými udalosťami ale ak chce autor uviesť rôzne spupnosti tak musím pridať ešte spupnosť tzv. humanizmu, ktorá tak isto dáva človeka ako základ všetkým ostatným veciam. Teda ak nepovažuje autor človeka, za niečo výnimočné (čo samozrejme nemusí) potom musím skonštatovať, že autor nie je humanistom. A ďalšou zaujímavou vecou je, že autor uvádza napríklad taký holokaust ako spupnosť, pričom spupnosť holokaustu spočíva v tom, že je ničený práve človek o ktorom autor tvrdí, že nie je nič výnimočné. Nebudem teraz rozoberať pojem dobra a zla u autora (teda aj pojem spupnosť), predpokladám pre jednoduchosť, že autor považuje holokaust za spupnosť – teda, že ničenie ľudí je spupnosťou, potom je podobnou spupnosťou zemetrasenie vo východnej ázii, epidémia moru. A to sme stále sme pri človeku ako definícii pojmu „spupnosť“ , teda „spupnosťou“ je zničenie človeka. Ale autor keďže nemá človeka ako mieru všetkých vecí potom nemôže brať ani človeka pri definícii spupnosti, potom je rovnakou spupnosťou ako bol holokaust napríklad výchrica v Tatrách (ničenie zivých stromov) prípadne vyhynutie dinosaurov (zničenie celého živočíšneho druhu). Odporúčam autorovi aby si prehodnotil, či naozaj aj on nepokladá človeka ako merítko pre všetko. Ak áno tak je rovnako spupný ako Tí čo uznávajú antropický princíp ako konečný cieľ prípadne nie je spupný ani on ale potom musí považovať holokaust a výchricu v Tatrách za rovnaké spupnosti. Aj to v prípade ak má vôbec nejak zadefinovaný pojem spupnosť samozrejme. Ak nemá tak potom ani holokaust nebol spupnosťou.

 

 

***********************************************************************

Tieto príklady by mohli – podľa môjho skromného názoru –  ukázať, že človek a jeho skutky nepredstavujú nič, na čo by mohol byť až celý Vesmír hrdý, nič čo by bolo hodné kozmického obdivu. Iste, Zem nosila na svojej hrudi aj Newtona a Mozarta, ale väčšina ľudského rodu je naozaj odporným kozmickým odpadom.

***********************************************************************

 

1. Ako autor definuje pojem hrdosť? Teda na čo môže a na čo nemôže byť vesmír hrdý?

2. Predpokladajme, že máme merítko hrdosti, a že Mozart pod neho spadá. Ako môže byť vesmír vôbec na niečo hrdý. Teda ako môže byť vesmír ten, ktorý bude Mozarta podľa kritéria v bode 1 za hrdého považovať?

3. Zaraďuje autor sám seba k Mozartovi a Newtonovi alebo k odpornému kozmickému odpadu?

 

Na otázku 1 je autorova odpoveď jasná: pojmy dobro a zlo sú fikciou, trápnym nezmyslom. Na otázku 2 nech si dá odpoveď sám autor ale musím ho upozorniť, že mu hrozí niečo ako opak panteizmu, teda, že vesmír bude osobou, ktorá bude rozhodovať, či je hrdá na tú ktorú svoju časť. V otázke 3 predpokladám, že štýlom akým píše, jeho aroganciou a iróniou sa radí k Newtonovi a Mozartovi. Ale na tom netrvám. Mimochodom Ježiš sa zaradil sám od seba práve k tej večšine, teda k tomu kozmickému odpadu. Ale to už je na inú debatku.

 

Konštatujem, že autor nemá jasno vo vlastnom pojmovom aparáte a mal by si najprv definovať pojmy dobro zlo a až potom hovoriť o spupnosti toho ktorého názoru.

 

 

 

*******************************************************************

Ani intelektuálne nepredstavuje človek bohvieaký výkvet. Má síce rozum, ale ním Vesmír iba poznáva, nijak ho neprekonáva.

*******************************************************************

 

Autor sa dostáva do rozporu s vlastnými tvrdniami. Na jednej strane by mohol byť vesmír hrdý na Newtona, ktorý ho iba poznáva a dokonca na Mozarta, ktorý o ňom nemal ani šajnu a na druhej strane človek nie je bohviečo, lebo le npoznáva ale nijak ho neprekonáva. V tej poslednej vete s autorom ale nemôžem súhlasiť. Človek prekonal vesmír v 3 oblastiach, ktorých autor existenciu popiera. Sú to slobodná vôľa, sebareflektívne vedomie schopné abstrakcie a morálne princípy. Ak tieto 3 pojmy sú nezmyslom tak má autor bohužiaľ pravdu v tom, že sme v ničom vesmír neprekonali. Ale práve existencia (nielen zdanie) týchto 3 pojmov je na dlhú diskusiu niekde inde. Ale ak by tieto 3 pojmy boli skutočnosťou tak to by bol práve argument proti tomu, že človek vesmír neprekonal. A bol by to dokonca arguemnt, že vesmír bol prekonaný nielen Newtonom a Mozartom ale aj väčšinou odporného kozmického odpadu, ktorý sa nazýva človek.

 

 

*********************************************************

Nechcem nijak znižovať ducha géniov ľudstva, ale typický priemerný človek nepredstavuje naozaj nič mimoriadne

*********************************************************

 

V prípade, že uvedené 3 vlastnosti naozaj u človeka neexistujú, tak potom nielenže typický priemerný človek nepredstavuje nič mimoriadne ale žiaden človek nepredstavuje nič mimoriadne. Ak ale tieto 3 vlastnosti človek naozaj má, potom je zrejmé, že aj typický priemerný človek, dokonca aj podpriemerný človek a dokonca každý človek je niečo mimoriadne. Neviem prečo si autor vyberá len ľudských géniov. Ľudský gńius je tiež deterministický sytém bez slobodnej vôle, tiež u neho neexistuje pojem dobro a zlo a tiež nemá schopnosť sebareflexie a abstrakcie. V čom potom spočíva ten jeho génius podľa autora?

 

 

*************************************************************

– vedel by som si Vesmír bez ľudí celkom dobre predstaviť.

*************************************************************

 

Nepopierame autorovi jeho fantáziu, musíme ho ale upozorniť, že v jeho deterministickom svete existuje len pojem „nutnosť“. Takže vesmír s človekom je nutnosť, takže jeho predstavy nech sú akékoľvek sú v tomto irelevantné. Ako ospravedlnenie autorovi samozrejme musíme uznať, že v determinisitckom systéme sú aj tieto jeho predstavy nutnosťou, takže ho nemôžeme z ničoho obviňovať.

 

 

******************************************************************

Stačí sa pozrieť smerom od planéty Zem do grandióznych hlbín Vesmíru a prečítať si hoci len prekrásny úvod ku knihe Carla Sagana The Pale Blue Dot (Bledomodrá bodka), aby sme pochopili svoju kozmickú bezvýznamnosť.

******************************************************************

 

Autor nevidí grandióznosť v človeku ale v hlbinách vesmíru grandióznosť vidí. Čiže čím je niečo rozmerovo väčšie, tým je to akože grandióznejšie. Slon je teda grandióznejší ako človek, Mont Blanc je grandióznejší ako ľudksý mozog a vesmír, ktorý je hustotou takmer vákuom je grandioznejší ako Mozartova symfónia, ktorá je len lokálnym vlnením zopár častíc vzduchu. Zaujímavé v súvistosti s týmto je, že ak nie je naša Zem až takou grandióznou ako tvrdí autor, keď je to len bezvýznamný modrý bod vo vesmíre, zaujímavé je s akou vášnivosťou hovorí napríklad o holokauste prípadne o evolúcii. Veď keď je Zem len bezvýznamným bodom vo vesmíre o to bezvýznamnejší je holokaust a evolúcia. Veď o čo viac grandióznejších vecí je podľa autora vo vesmíre a autor sa pritom stále zaoberá nejakou evolúciou, čo je len krátky časový úsek na miniatúrnom priestore, čo je to pár miliónov rokov oproti 15 miliárd rokov vesmíru smerom do minulosti (+ niekoľko ďalších miliárd smerom do budúcnosti), čo je to 40 tisíc kilomertov obvodu Zeme, na  ktorej sa evolúcia odohrala oproti grandióznym vzdialenostiam o veľkosti niekoľko miliónov až miliárd svetelných rokov. Čo je nejkých pár rokov holokaustu odohrávajúcom sa na nejakej malej časti Zeme a na nejakom malom počte ľudí, ktorých autor označuje za kozmické smetie, čo to je oproti grandióznym výbuchom supernov v grandióznom vesmíre. Autor je v rozpore sám so sebou. Nehovorím, že nemôže zastávať názor, že veľkosť je niečo grandiózne, nehovorím, že nemôže považovať evolúciu a holokaust za niečo grandiózne (resp dôležité vďaka grandióznosti samotného človeka) ale nemôže zastávať 2 protichodné stanoviská zároveň.

 

 

 

*****************************************************************

Nebudem sa sám pokúšať formulovať antropický princíp – veď ja mu neverím.

*****************************************************************

 

Antorpickému princípu ako cieľu samozrejme nie, ale antorpickému princípu ako faktu veriť autor nemusí, stačí otvoriť oči. Musí veriť ale princípu inému. Pricípu grandióznosti vesmíru a ja ja autora môžem opýtať: Ako je možné, že sú fyzikálne konštanty, prírodné zákony a dajme tomu počiatočná singularita nastavená tak, že je vesmír taký obrovský až grandiózny? Totiž antropický príncíp je len kontrétnym z princípov konkretizácie. Pricíp konkretizácie mi hovorí, prečo je to všetko nastavené tak, že to viedlo k tomu čo tu práve je. Teda niekto môže princíp konkretizácie spojiť s človekom a pýtať sa, prečo je všetko nastavené tak, že vznikol človek (antropický princíp), niekto ako autor sa môže pýtať, prečo je vsšeko nastavené tak, že vznikolo niečo také grandiózne ako je obrovský vesmír (princíp grandióznosti). Na autorovu odpoveď, že antropickému princípu neverí odpovedám. Ja neverím princípu grandiózneho vesmíru, mne sa napríklad páči vesmír maličký.

 

 

******************************************************************

Nechám hovoriť jeho slovenského hlásnika:

"Prečo je vesmír taký, aký je? Táto otázka je preto zaujímavá a dôležitá, lebo systematická analýza podmienok existencie života a človeka vedie veľmi tvrdošijne k záveru, že život a človek môžu existovať len v takom vesmíre, aký je náš ... V tejto súvislosti sa vôbec nemožno čudovať, že sa sformulovala filozofická koncepcia, takzvaný antropický princíp, podľa ktorej zmyslom existencie vesmíru je prítomnosť inteligentnej bytosti v ňom, a tejto skutočnosti boli prispôsobené všetky fyzikálne a technické charakteristiky vesmíru a jeho súčastí ... Stalo sa to náhodným zoskupením priaznivých okolností, alebo nejakým cieľavedomým riadením vesmírneho "designera"? To je otázka, na ktorú si musí každý odpovedať sám." (J. Krempaský, Prírodné vedy, filozofia a náboženstvo v dvadsiatom storočí, KaF, str. 30.)

Robí mi veľké problémy nerozčúliť sa pri formuláciách našich politikov, keď napríklad hovoria, že "voľby dopadli tak ako dopadli" (akoby mali dopadnúť ináč). Ale politici sú ukážkoví hlupáci a preto moje rozčúlenie na ich adresu má zvyčajne efemérne trvanie. Keď sa však vedec, o generáciu starší odo mňa, pýta "prečo je vesmír taký, aký je?", to mu už odpustiť nemôžem.

******************************************************

 

Autor tvdí, že ako fyzik si kladie otázku „prečo“ veľmi často. Budem autora teda citovať:

 

************************************************

Pokiaľ môžem hovoriť za seba, ako fyzik v podstate ani neodpovedám na iné otázky, než na otázky "prečo?". Odpovede majú formu popisu "čo" a "ako" zapríčiňuje skúmaný jav. Uvediem triviálny príklad: prečo pod istou teplotou voda tuhne na ľad? Preto, lebo kinetická energia molekúl ("čo") klesá, molekuly ("čo") sa pohybujú pomalšie a preto silové pole ("čo") iných molekúl obmedzuje ich pohyb ("ako") na kmitanie okolo nehybných rovnovážnych polôh. Obsahovala otázka slovo "prečo" a odpoveď slová "čo" a "ako"? Domnievam sa, že áno.

***************************************************

 

Keď autor ako fyzik rád odpovedá na otázky „prečo“ ako je možné, že nerád odpovedá na otázku: Prečo je vesmír taký aký je? A to odpoveďou slovami „čo“ a „ako“. Alebo aj keď by odpovedať nevedel, nevidím dôvod aby sa s odpoveďou minimálne trošku nepotrápil. Autor túto otázku zjavne považuje za nezmyselnú. Teda na niektoré otázky typu „prečo“ rád odpovedá, na niektoré otázky typu „prečo“ sa aspoň ako vedec snaží odpovedať aj keď na nich zatiaľ odpovedať nevie ale zaujímavé je, že niektoré otázky typu „prečo“ považuje v princípe za nezmyselné a ja sa pýtam prečo? Alebo ináč, podľa akého kritéria autor rozdeľuje otázky typu „prečo“ na 2 rozdielne kategórie? A dokonca nemôže odpustiť kolegovi keď sa nebráni pýtať aj nepríjemné otázky typu „prečo“? Prečo sa autor takto správa? Dúfam, že túto moju otázku typu „prečo“ nebude autor tiež považovať za nezmyselnú.

 

**********************************************************

Čo by sa Krempaský pýtal, ak by bol vesmír iný, než aký je a ako vie, že dnešný vesmír nie je iný, než aký mohol byť?

***********************************************************

 

Pán Krempaský by sa mohol kedykoľvek pýtať, prečo je vesmír taký aký je (samozrejme v prípade ak by bol vesmír taký, že by vôbec existoval nejaký pán Krempaský). V každom prípade ak by bol vesmír akýkoľvek iný než aký je, tak by stále zostával problém princípu konkretizácie. Ak by vesmír nebol taký grandiózne veľký ale by meral len 1 svetelný rok kubický tak by som sa mohol pýtať, prečo je všetko nastavené tak, že vesmír je takýto veľký aký je. Princípu konkretizácie sa autor nevyhne v žiadnom druhu vesmíru.

 

 

*************************************************************

Jalovosť, prázdnota,

*************************************************************

 

Jalovosť a prázdnota je v ľubovoľnom autorovom príspevku kde používa pojmy dobro, zlo, možnosť, nemožnosť, náhoda, sloboda, vedomie, etika a podobne.

 

***************************************************************

duchovná tuposť a nezmyselnosť tejto otázky spôsobuje, že sa hanbím za to, že i mňa rátajú medzi slovenských fyzikov a preto sa možno až hystericky dištancujem od takých otázok.

****************************************************************

 

To, že sa autorovi táto otázka nepáči je zrejmé. Zrejmé je aj to, „prečo“ sa mu nepáči ale to nechám na ňom. V každom prípade ak chce byť autor dôveryhodný tak by mal uviesť na základe akých podmienok, niektoré otázky typu „prečo“ majú a niektoré nemajú zmysel. Ináč autorova argumentácia vyznieva ako argumentácia malého Adamka, ktorý má rád jahodový jogurt ale nevie prečo a zároveň neznáša kyslú kapustu a tiež nevie prečo ale nevie odpustiť malému Romankovi, že má kyslú kapustu rád a považuje názory malého Romanka za nezmyselné.

 

Musím ešte povedať, že pojem „duchovná tuposť“ je v prípade materialistu neobsažným pojmom, podobne ako pojem „ducha géniov ľudstva“, ktoré autor použil v článku. Alebo mal namysli „tuposť usporiadania hmoty v čase a priestore“ resp. „usporiadanie hmoty géniov ľudstva v čase a v priestore“?

 

 

********************************************************************

Pokračujme však v analýze citátu. Antropický princíp v podaní Krempaského tvrdí, že "zmyslom existencie vesmíru je prítomnosť inteligentnej bytosti v ňom". Nech sa snažím ako chcem, stále mi uniká zmysel zvratu "zmysel existencie". Viem si ešte predstaviť zmysel nejakého konania – ale zmysel existencie?

************************************************************************

 

Podobne ako pri predošlej analýze je základom celej arguemtnácie pojem „cieľ“ teda „zmysel“. Autor si vie predstaviť „zmysel“ konania ale nevie si predstaviť „zmysel“ existencie. Ak si vie autor vôbec predstaviť zmysel konania, tak výsledkom konania môže byť aj existencia niečoho. Zmyslom konania sochára je existencia sochy, zmyslom konania stavbára je existencia domu. Autor je ale opäť vo vnútornom rozpore, pretože ak sa autor pohybuje na pôde determinizmu tak pojem „zmysel“ neexistuje. Determinizmus pozná len pojem „príčina“. Takže ak si vie autor predstaviť, že niekto koná s nejakým zmyslom (teda účelom, cieľom a podobne)  tak autor nemôže byť deterministom, pretože v determinizme sa konanie nekoná so žiadnym cieľom ale jedine s príčinou. Aj keď  sa autorovi javí, že nejaké cielené konanie môže existovať tak to je len autorov nesprávny dojem. Pojem „konanie s cieľom“ sa v determinizme stále redukuje na príčinu, ktorá cieľ nepotrebuje. Preto buď pojem „cieľ“ neexistuje vôbec (čo by sa asi autorovi nepáčilo) alebo je pojem „cieľa“ len zdanlivý (čo by sa asi autorovi nepáčilo tiež). Ako som spomínal vyšie, to, že autor napísal svoje príspevky buď žiaden cieľ nemalo a bolo to iba niečím zapríčinené, prípadne sa autorovi iba zdá, že nejaký cieľ to malo ale v skutočnosti to žiaden cieľ nemalo.

 

***************************************************************

Je tu vesmír preto, či nato, aby v ňom bola prítomná inteligentná bytosť?

***************************************************************

 

Podľa autora sa nemá zmysel pýtať na to, „prečo tu je vesmír“, teda akékoľvek podotázky či tu je preto alebo preto nemajú potom žiaden zmysel. To s autorom súhlasím. Musím ale upozorniť autora, že potom nemá zmysel ani otázka prečo je vesmír taký grandiózne veľký. Ale to všetko za predpokladu, že autor ukáže, že otázka „prečo“ je v tomto prípade nezmyselná. Ako sme si ukázali nižšie, nič také autor nepreukázal.

 

**************************************************************

A aký zmysel má prítomnosť inteligentnej bytosti vo vesmíre? Čo zlé by sa stalo vesmíru, keby v ňom nebolo inteligentnej bytosti? Znamená "zmysel" to, že komusi na prítomnosti inteligencie vo vesmíre záleží? Komu na nej – okrem človeka – záleží? Ako sa dá dokázať, že vôbec jestvuje ktosi, komu na tom všetkom záleží?

*****************************************************************

 

Na všetky tieto otázky veda nevie odpovedať, pretože veda vôbec nevie odpovedať na otázky zmyslu vesmíru. To ale neznamená, že tieto otázky nemajú zmysel, prípadne, že naša neschopnosť na nich odpovedať znamená, že máme na nich odpovedať tak a tak. V tomto prípade sa autor domnieva, že keď nevieme ako sa dá dokázať, že existuje niekto/niečo, komu/čomu by na takomto vesmíre záležalo, že z toho vyplýva, že nikto taký neexistuje. V tomto by som odporúčal autorovi si preštudovať základy formálnej logiky.

 

 

**************************************************

Krempaskému v jeho jalových úvahách výdatne kontruje aj Eva Majerníková, ktorá na rozdiel od Einsteina, či Plancka spomína okrem abstraktnej kozmickej inteligencie už aj Ježiša Krista, apoštolov a eucharistiu. Všimnime si niektoré jej tvrdenia:

"Moderná kozmológia dospela k tzv. antropickému princípu, t.j. k poznatku, že vesmír je cieľovo orientovaný systém, stvorený tak, aby v ňom mohol vzniknúť život a človek so svojím vedomím ako vrchol života ... Sme teda vybavení na to, aby sme zákony prírody poznávali a aktívne sa na stvorení zúčastňovali ... Najväčším dobrom Stvoriteľa bolo to, že naprogramoval celý vesmír tak, aby v ňom mohli vzniknúť človek a jeho vedomie, ktoré je schopné poznávať svet a jeho zákony a cez ne ich Tvorcu, Autora, Programátora. V tom je jednota Boha Stvoriteľa a Boha lásky, ktorého Ježiš videl ako svojho Otca." (E. Majerníková, Vzťah vedy a viery z pohľadu súčasných vedcov, KaF, str. 157.)

 

 

Táto formulácia je doslova nehanebná: k tzv. antropickému princípu nedospela moderná kozmológia, dospeli k nej kresťanskí teológovia.

**********************************************

 

K antropickému princípu ako k cieľu samozrejme kozmológia nepospela a ani k nemu nedospela žiadna veda. Veda dospela k antropickému princípu ako faktu. Zistila napríklad, že by stačilo aby bola dráha Zeme okolo Slnka +/- pár tisíc kilometrov iná ako je a už by na Zemi neboli podmienky k životu. Čže pomocou modernej kozmológie a všeobecne vedy sme dospeli k tomu, že konštanty, zákony a počiatočné podmienky by stačilo len o veľmi málo zmeniť a život by nevznikol. K tomu dospela veda najmodernejšími poznatkami (modelovaním rôznych procesov a podobne). Dúfam, že toto autor nespochybňuje. Je samozrejmé, že od toho je ešte ďaleko k tomu aby to nejaký cieľ malo, konkrétne v tomto prípade. Ale poznanie takýchto skutočností, že existuje práve takáto presnosť zákonov, konštánt a počiatočných podmienok nás minimálne neprivádza v úžas. Ja viem, že toto všetko záleží od toho, či by tie konštanty, zákony a počiatočné podmienky naozaj mohli byť aj iné ako sú. Keby byť iné nemohli tak potom akýkoľvek úžas nemá zmysel, lebo jednoducho by to bolo tak a hovotovo. To je pravdepodobne aj autorovo stanovisko. Ale vieme my určiť, či by tieto konštatny, zákony a počiatočné podmienky mohli byť iné ako sú. Veda na to odpovedať nevie, veda len predpokladá, že sú také ako sú. Ale nič o nich ďalej nehovorí. Teda nehovorí ani to, že by mohli byť iné ani to, že by iné byť nemohli. Ak autor zastáva názor, že by iné byť nemohli, nemám proti tomu vôbec nič ale nemôže to prezentovať ako vedecký názor.

 

 

*****************************************

Ako môže odvetvie fyziky dospieť k tvrdeniu, že "vesmír je cieľovo orientovaný systém, stvorený tak, aby v ňom mohol vzniknúť život a človek"? Veda sa jednak nezaoberá stvorením, a jednak môže dospieť nanajvýš k formuláciám "tak, že", nikdy nie "tak, aby". Prírodné zákony nemajú z hľadiska fyziky ciele, iba následky. Majerníková tu ostatne odporuje svojmu tvrdeniu z tejže eseje: "Nie je principiálne možné očakávať od vedy, že dokáže alebo vyvráti existenciu Boha." (str. 154)

********************************************

 

Tu musím s autorom súhlasiť, že veda nikdy nemôže dospieť k tomu, že vesmír je cielený systém. A súhlasím aj s tým, že prírodné zákony z hľadiska fyziky nemajú žiadne ciele, iba následky. Inými slovami opäť sme na pôde determinizmu. Musím autora upozorniť ale na to, že ak sa veda zaoberá len príčinou a následkom, potom nemôže o cieli povedať vôbec nič. Inými slovami veda nemôže povedať, že výrok „Cieľ vesmíru existuje“ = TRUE ale nemôže ani povedať, že výrok „Cieľ vesmíru existuje“ = FALSE. Veda k pravdivostnej hodnote tohoto výroku nemôže povedať vôbec nič. Preto nesúhlasím s pani Majerníkovou, že veda tvrdí, že vesmír má cieľ ale nesúhlasím ani s autorom, že vesmír cieľ nemá. Ak sa pozrieme na výrok „Cieľ vesmíru existuje“ je jasné, že hľadiska vedy tento výrok zmysel nemá. Inými slovami, že veda nemôže ukázať jeho pravdivostnú hodnotu. Ale je jasné aj to, že tento výrok nejakú konkrétnu hodnotu má. Buď platí v realite, že nejaký cieľ tu je alebo platí v realite, že tu žiaden cieľ nie je. Inými slovami tento výrok nejakú pravdivostnú hodnotu má ale my ju nepoznáme. Preto súhlasím s poslednou vetou pani Majerníkovej, že veda v tomto nemôže nič povedať, čo je samozrejme v rozpore s jej predošlým tvrdením. Autor tu správne poukazuje na Majerníkovej vnútorný rozpor v tvrdeniach. Musím ale upozorniť autora, že jeho cenzúrovanie otázky cieľa tiež nie je namieste, lebo je jasné, že v realite buď nejaký cieľ existuje alebo nie. Iná možnosť nie je.

 

************************************************

Veľmi pôvabné je aj varovanie vedcov pred "pýchou" a modernými "modlami":

"Od vytvárania si obrazu mocného abstraktného Boha prírody už nie je ďaleko k pokušeniam ľudskej pýchy, ktorá mocné prostriedky vedy zneužije na získanie moci nad prírodou. Aj pred týmto varuje Boh v prvom prikázaní – neurobiť si z vedy modlu." (tamže, str. 158)

V rámci tzv. modernej interpretácie Biblie neustále počúvam argument, že Bibliu treba chápať ako dielo určené primitívnym nomádom a jej skrytý obsah treba hľadať v celkovom historickom kontexte. A tu sa naraz dozvedám, že v nej boh spomína vedu a to dokonca v prvom prikázaní, ktorého jedna verzia znie takto: "Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh ..." (Ex 20, 2-5). Som schopný bársakej abstrakcie, ale v tomto texte dokážem vyabstrahovať iba boží záujem o seba samého, o to, aby mu jeho vyvolený národ nebol neverný s inými bohmi, čo sa v celej Biblii hojne popisuje. Varovanie pred vedeckou pýchou tu neviem nijakovsky nájsť. Prieči sa mi abstrakcia, ktorej výsledkom by bolo zistenie, že poctivé skúmanie pravdy o svete je analogické vyrezávanej modle.

**********************************************

 

Poctivé skúmanie pravdy samozrejme nie. A vede ide naozaj v prvom rade o poctivé skúmanie pravdy. Zneužite vedy ale znamená, že za vedecké názory sa budú vydávať také o ktorých veda nič nehovorí. Napríklad zneužitím vedy sú príspevky pána Dawkinsa, kde tvrdí, že evolúcia potvrdila že Boh nie je potrebný, príkladom zneužitia vedy je samotná internetová stránka autora, kde používa vedu na obhajobu svojich svetonázorových tvrdení. Inými slovami pojem „vedecký ateizmus“ od ktorého autor nemá ďaleko je práve zneužitím vedy. A aby som bol objektívny tak podobne aj na druhej strane považujem za zneužitie vedy ak pani Majerníková tvrdí, že veda potvrdila, že vesmír je cielený systém.  Veda nič také povedať nemôže.

 

 

*************************************************************

Možno je to tým, že nie som schopný tvorivých voľných asociácií, ktorých pomocou sú kresťanské duše schopné dedukovať čokoľvek z čohokoľvek.

*************************************************************

 

Autor je tvorivý až priveľmi ak dokáže zastávať rôzne protichodné stanoviská, autor je kreatívny pri vymýšľaní pseudo arguemntov na obhajobu morálky, autor je veľmi kreatívny pri zahmievaní pojmov možnosť, pravdepodobnosť, náhoda a cieľ vrámci determinizmu, autor je veľmi kreatívny čo sa týka urážok kresťanov a autor je veľmi kreatívny pri arguemtnovaní jeho pocitmi a predstavami, kde na základe pocitov a predstáv robí závery, ktoré sú vzhľadom na jeho pocity a predstavy logicky správne ale tie samotné predstavy a pocity objasniť nevie. Len na objasnenie jednej drobnosti. Formálna logika síce hovorí, že nemôžme dedukovať čokoľvek, ale nebráni nám v tom, aby sme dedukovali z čohokoľvek. Formálna logika nám nič nehovorí o tom, či je nejaký apriori predpoklad (axioma, dogma) správny. Takže aj autor dedukuje z čohokoľvek, len si to neuvedomuje. A niekedy dedukuje aj čokoľvek hlavne logické rozpory typu A a nonA zároveň v oblastiach, ktoré sme si už niekoľkokrát ukázali.

 

 

***************************************************************

Isteže, dnes ešte nevieme ako na Zemi vznikol život a nie je vôbec isté, že sa to niekedy dozvieme. Lenže keď to nevieme, tak to treba chápať len tak, že to nevieme – nič viac z našej neznalosti nevyplýva (šimpanzy iste nechápu ani len aritmetiku, ale nikto netvrdí, že z toho niečo vyplýva o aritmetike).

****************************************************************

 

Je zaujímavé, že ak autor argumentuje proti antropickému princípu tak mu je jasné, že nevieme ako vznikol život a aj mu je jasné, že nie je isté či sa to niekedy dozvieme. Ale je mu jasné, že z toh vyplýva, že žiaden cieľ neexistuje, že Boh je nadbytočný a podobne.

 

 

****************************************************

Lenže zástancovia antropického princípu robia z našej (súčasnej) nevedomosti kuriózny záver, že Vesmír, život, vedomie i človeka, vytvorila akási inteligencia. Lenže takéto tvrdenie už nie je priznaním sa k nevedomosti, to je už tvrdením, že vieme – aspoň v hrubých rysoch – odkiaľ pochádzame.

**************************************************

 

Áno s týmto samozrejme súhlasím. Musím ale autora upozorniť na jednu vec jeho vlastnými slovami, len zmením predmet. Pôjde teda o akýsi polocitát, parafrázovanie autora. Zástancovia ateizmu robia z našej (súčasnej) nevedomosti kuriózny záver, že Vesmír, život, vedomie i človek sa vytvoril sám a že akási inteligencia nie je k tomu potrebná. Lenže takéto tvrdenie už nie je priznaním sa k nevedomosti, to je už tvrdením, že vieme – aspoň v hrubých rysoch – odkiaľ pochádzame. Inými lsovami, že nepochádzame odnikiaľ, jednoducho sme a hotovo.

 

 

 

**********************************************

Antropický princíp pri takom pohľade obnažuje svoju absurdnosť: z neznalosti sa robí záver o znalosti.

************************************************

 

 

Ateizmus pri takom pohľade obnažuje svoju absurdnosť: z neznalosti sa robí záver o znalosti.

 

 

***********************************************

Z faktu, že veda nepozná odpoveď na nejakú otázku, sa robí pohotový záver, že odpoveď pozná teológia.  Akoby nejestvovali hoc aj stovky iných alternatív.

***********************************************

 

Z faktu, že veda nepozná odpoveď na nejakú otázku, sa robí pohotový záver, že odpoveď pozná ateizmus. Akoby nejestvovali hoc aj stovky iných alternatív.

 

 

************************************************

Samozrejme, také salto viery sa pred našimi zrakmi neodohráva po prvý raz.

*************************************************

 

Samozrejme, také salto viery v ateizmus sa pred našimi zrakmi neodohráva po prvý raz.

 

 

**************************************************

Dejiny vzťahu viery k vede sú takými saltami posiate: sú to dejiny zužovania medzier v poznaní, v ktorých by bolo možné pri veľkej dávke iracionálnej snahy boha schovať.

***************************************************

 

Dejiny vzťahu ateizmu k vede sú takými saltami posiate: sú to dejiny zužovania medzier v poznaní, v ktorých by bolo možné pri veľkej dávke iracionálnej snahy boha objaviť.

 

 

 

***************************************************************

Na záver čitateľovi odporúčam, aby si prečítal názor fyzika, ktorý je v otázkach raného vývoja vesmíru oveľa erudovanejší než všetci "poprední slovenskí fyzici", nositeľa Nobelovej ceny za fyziku, Stevena Weinberga. Tento významný fyzik označuje antropický princíp pôvabným anglicko-swahilským zvratom "mystical mumbo jumbo", čo do slovenčiny možno preložiť zhruba ako "mystické táranie". Tento názor vyjadril v eseji Vesmír podľa dizajnéra?, v ktorej hodnotí mystické dedukcie, ktoré z najnovších objavov fyziky skratkovite robia ľudia túžiaci po potvrdení svojej viery. Čitateľ sa tak pripraví na nasledujúcu časť, v ktorej sa bude Weinberg dosť často spomínať.

*****************************************************************

 

Na záver odporúčam autorovi, aby sa držal svojho tvrdenia, že „z faktu, že veda nepozná odpoveď na nejakú otázku, sa robí pohotový záver, že odpoveď pozná teológia. Akoby nejestvovali hoc aj stovky iných alternatív.“  Pán Weinberg je bezpochyby autoritou v oblasti vedy. Ako vedec nemôže označiť antropický princíp nijak. Môže len povedať, že veda na to odpoveď nepozná a môže vyvracať akékoľvek pokusy spájať vedu a antropickým princípom. Akonáhle ale pán Weinberg poskytne nejakú konkrétnu odpoveď, či je alebo nie je antropický princíp pravdivý, tak mu musím pripomenúť, že jeho autorita sa pohybuje len v oblasti vedy a mimo túto oblasť je takou istou autoritou ako moja babka. Teda ak by Weinberg začal hovoriť niečo mimo oblasti vedy, kde podľa autora antropiký princíp patrí, tak v tom prípade mu nepomôže Nobelova cena za fyziku, lebo antropický princíp je mimo oblasti fyziky. Teda z faktu, že veda nepozná odpoveď na nejakú otázku, robia páj Weinberg aj samotný autor pohotový záver, že odpoveď pozná ateizmus. Akoby nejestvovali hoc aj stovky iných alternatív. Teda ja môžem považovať názor pána Weinberga na princíp konkretizácie za „atheistical mumbo jumbo“, resp po slovenky, ateistické táranie.

 

 

****************************************************************************

Pravdovravnosť kresťanských prírodovedcov

Oči mi kolie aj jeden formálny fakt. Čitateľ si iste už všimol, ako starostlivo uvádzam pramene, z ktorých citujem. Okrem autora uvádzam názov diela, miesto a rok vydania, ale aj stranu, na ktorej sa citované tvrdenie nachádza. Prečo to tak pedantne robím? Mohol by som povedať, že preto, lebo som si na to zvykol zo svojich vedeckých publikácií. Ale prečo sa toto všetko vo vedeckých publikáciách uvádza? Lebo autor má poskytnúť čitateľovi presné a spoľahlivé údaje, aby si ten mohol overiť, či je citát pravdivý a v akom kontexte sa uvádza. Základným postojom vedca je totiž pochybovanie. Pozrime sa z toho hľadiska na prístup najplodnejšieho prispievateľa do zborníka KaF, prof. Krempaského. Ten na konci svojich esejí uvádza napríklad aj tento literárny odkaz: "Weinberg, S.: The First Three Minutes. Basic Books, New York 1972" (KaF, str. 35). Citovaná kniha vyšla v českom preklade najmenej dvakrát. Ja vlastním dve vydania prekladu: Mladá fronta, Praha 1982 a 1998. Chce autor pomôcť čitateľovi tým, že cituje prvé anglické vydanie diela? Ťažko, ale to by sme si mohli vysvetliť tým, že autor českým prekladom nedisponuje. Všimnime si však, čo o nositeľovi Nobelovej ceny hovorí:

Ak teda ľudstvo chce napredovať, musí svoju prírodnú vedu doslova oslobiť od teológie [!], pretože ako hovorí nositeľ Nobelovej ceny za fyziku S. Weinberg: "Jedinou cestou, ako zabezpečiť progres každej vedy, je predpokladať, že nejestvuje nijaká božská intervencia, a hľadať, ako ďaleko sa môžeme bez toho predpokladu zaobísť." Je zrejmé, že tam, kde je nepochybne prítomná priama božská intervencia [sú známe také prípady?], končí sa každá prírodná veda. (J. Krempaský, Vzťahy medzi prírodnými vedami a teológiou, KaF, str. 39)

Z tohoto vyjadrenia vyplývajú dve veci. Predovšetkým tu Krempaský popiera svoje tvrdenie o neprítomnosti rozporu medzi vedou a teológiou. Ďalej tu cituje Weinberga bez udania, odkiaľ citát pochádza. Čitateľa však nenecháva na pochybách o tom, že Weinberg zrejme netvrdí, že fyzika podporuje teológiu, či vieru. Podľa mojich najlepších informácií je S. Weinberg vyhraneným ateistom. Svedčia o tom napríklad aj tieto jeho názory:

Znervózňuje ma, keď fyzici používajú slovo "boh" nezáväzne, ako napríklad vtedy, keď hovoria o prírodných zákonoch ako o božej mysli, alebo keď citujú Einsteinovu slávnu poznámku o bohu hrajúcom kocky s Vesmírom. Myslím si, že slovo "boh" používajú v metaforickom význame.

Myslím si, že náboženstvo je sen – často krásny, ale často zlý. V každom prípade je to sen, z ktorého je už načase sa prebudiť. Je to tak ako keď dieťa verí spočiatku vo víly ... ale keď dospeje, vyrastie z toho. Myslím si, že už nastal čas aby aj ľudstvo v tomto smere dospelo.

Zdá sa mi, že či už s náboženstvom, alebo bez neho, dobrí ľudia sa budú správať dobre a zlí ľudia budú robiť zlé veci. Ale aby dobrí ľudia robili zle – na to treba náboženstvo.

Koniec koncov, B-O-H je iba skupina písmen abecedy a môžete jej pripísať akýkoľvek význam. Ak však máme mať z jazyka akýkoľvek úžitok, mali by sme sa snažiť zachovať význam slov, a slovo "boh" v historickom kontexte neznamená zákony prírody. Označuje osobu, ktorá sa o nás zaujíma. Ale takú bytosť vedeckými metódami nenachádzam. Boh nie je nič, čo by som mohol považovať za akokoľvek overené.

Krempaský však o tomto fyzikovi, tvrdí čosi podstatne odlišné:

Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku S. Weinberg sa pýta: "Prečo sa pri Big bangu vygenerovalo z vákua práve toľko látky, koľko bolo potrebné?" ... A tak na Weinbergovu otázku je len jedna odpoveď (a tú aj on sám uvádza): Príčinu treba hľadať v človekovi, presnejšie v Niekom, kto ho tu chcel mať! A sme opäť pri antropickom princípe. (J. Krempaský, Prírodné vedy, filozofia a náboženstvo v dvadsiatom storočí, KaF, str. 34).

Som hlboko presvedčený, že ateista, ktorého názory som tu citoval, nemohol povedať to, čo mu Krempaský vkladá do úst. Nakoniec autor ani jeho doslovné vyjadrenie priamo necituje (čo je už samo osebe dosť podozrivé) a neuvádza stranu, na ktorej sa toto tvrdenie v knihe Prvé tri minúty údajne nachádza. Mám plné právo domnievať sa, že tu sa J. Krempaský dopúšťa hanebného podvodu, keď neveriaceho fyzika zneužíva na podporu svojich vetchých názorov, rovnako ako na viacerých iných miestach robí ešte aj z Einsteina veriaceho (kresťana?). Citovanú knihu som prečítal už dávnejšie, ale na žiadne také vyjadrenie sa napamätám. Ako mám vyvrátiť¹ toto autorovo tvrdenie o významnom fyzikovi? Citovaním celej 200-stranovej knihy?!

***********************************************************************

 

Neviem posúdiť nečítal som ani jedno ani druhé. Ale aj v prípade, že by naozaj išlo o zámerné klamstvo zo strany pána Krempaského tak v prvom rade ide v tomto prípade o generalizovanie, lebo aj keby klamal pán Krempaský tak z toho nijako nevyplýva, že klamú všetci kresťanský vedci a že všetci zámerne dezinformujú. V druhom rade ide o arguemtn ad hominem, pretože z toho, že by pán Krempaský klamal, z toho by nijako nevyplývalo, či má alebo nemá autor alebo pán Weinberg pravdu.

 

 

**************************************************************

¹ Táto situácia sa mi javí byť presne analogická k postoju voči otázke, kto má existenciu boha dokazovať a kto ju má vyvracať. Požiadavka vyvrátiť existenciu boha je asi tak nezmyselná, ako požiadavka vyvrátiť, že Weinberg povedal, to čo mu do úst vkladá Krempaský. Treba dokazovať, nie vyvracať! Dôkaz je ľahší, ako ukazuje aj tento príklad.

**************************************************************

 

K otázke kto je povinný čo dokazovať sme venovali celú jednu kapitolu v ktorej má autor zopár vnútorných rozporov.

 

 

*************************************************************

Prečo si Krempaský nedal tú námahu aby presne uviedol zdroj svojej informácie? Obávam sa, že len preto, lebo takej informácie v citovanej knihe niet (budem veľmi vďačný, keď ma niekto citovaním strany presvedčí o opaku – nerád obviňujem nikoho bezdôvodne). A to už od fyzika, obhajujúceho náboženstvo, ktoré pri každej príležitosti zdôrazňuje svoju závislosť na morálke, naozaj nie je vonkoncom pekné.

**************************************************************

 

1. ad hominem, teda nesúvisí s témou a autor si pripravuje pôdu nekorektným spôsobom.

2. pojem dobra a zla je podľa autora nezmyslom takže aj keby pán Krempaský zámerne klamal, tak autor nemôže jeho správanie nazvať ani dobrým ani zlým. Musí len uviesť ako to uviedol, že to nie je pekné, pričom vkus máme každý iný.

 

*******************************************************************

Kresťanskí vedci s obľubou podopierajú svoje tvrdenie o harmónii medzi vedou a vierou poukazom na to, že aj nositelia Nobelovej ceny boli veriaci. Tento argument je samozrejme asi tak relevantný ako tvrdenie, že medzi vedou a fajčením niet rozporu, lebo mnohí laureáti boli tuhí fajčiari (známym príkladom je A. Einstein).

**********************************************************************

 

Ateistický vedci s obľubou podopierajú svoje tvrdenie o harmónii medzi vedou a ateizmom poukazom na to, že aj nositelia Nobelovej ceny boli ateisti (a nezabudol to uviesť ani autor pri citácii pána Weinberga). Tento argument je samozrejme asi tak relevantný ako tvrdenie, že medzi vedou a fajčením niet rozporu, lebo mnohí laureáti boli tuhí fajčiari (známym príkladom je A. Einstein).

 

 

************************************************

Smutné je však to, že sa ešte aj pri takej bezcennej argumentácii veľa razy dopúšťajú podvodu. Krempaský napríklad tvrdí, že "slávny fyzik V. Weisskopf, nositeľ Nobelovej ceny, usudzuje že existuje Bohrova komplementarita medzi vedou a vierou" (KaF, str. 42). Pozrel som si oficiálnu webovú stránku Nobelovej nadácie, ale medzi laureátmi (v období 1901-2002) som nenašiel žiadneho Weisskopfa – ktovie, možno nabudúce. Prekvapuje ma však, že "popredný slovenský fyzik" si nedá tú námahu, aby si overil tak ľahko zistiteľné tvrdenie a že nepozná ani laureátov Nobelovej ceny. Pripomína mi to stránku Institute for Religious Research, na ktorej údajne 5-násobný kandidát na Nobelovu cenu, Henry F. Schaefer, skomolil mená laureátov takto: Feynman na Ferriman, Polanyi na Polony a Chandrasekhar na Shandrasekar. Žeby z pomsty za to, že ho tak vytrvalo odmietajú prijať medzi seba?

**************************************************

 

Ad hominem: z toho, že je pán Krempaský podľa autora nedôsledný prípadne z toho, že podľa autor zámerne klame nevyplýva, že jeho názory sú nesprávne.

 

 

*****************************************************

Záver

Pokúsme sa zhrnúť, čo sme sa dozvedeli pri analýze dvoch "kresťanských" zborníkov, v ktorých "poprední slovenskí prírodovedci" hovoria "o vesmíre, Bohu a večnosti".

Vedci obhajujúci (kresťanskú) vieru používajú argument, že prírodné vedy neprotirečia viere. Zabúdajú pritom pripomenúť, že ak vedy viere neprotirečia, tak len v tom zmysle, že sa bez nej pri svojej analýze zaobídu, že ju jednoducho na nič nepotrebujú.

***************************************************

 

Súhlas akurát len autora doplním, že vedy vieru nepotrebujú na nič čo je ich oblasťou. Autora ešte upozorním, že to isté platí pre ateizmus, teda, že vedy nepotrebujú ateizmus a v analýze sa zaobídu aj bez jeh otvrdení. 

 

*********************************************************

Z toho robia chybný záver, že (prírodné) vedy vieru podporujú. Vychádzajú pritom len z dvoch vedeckých teórií, či hypotéz: z fyzikálnej hypotézy o vzniku Vesmíru pred konečným časom a z Darwinovej evolučnej teórie. Interpretujú ich tak, akoby z nich nutne vyplývalo, že Vesmír bol stvorený akýmsi bohom a že evolúcia realizuje informáciu (plán, projekt) tiež božského pôvodu. Tvária sa, že toto je jediná možná odpoveď na (nezmyselné a bezobsažné) otázky po príčine a zmysle Vesmíru a života, konkrétne na otázky "prečo má Vesmír také vlastnosti, aké má" a "prečo dostalo bytie prednosť pred nebytím?". V svojej argumentácii výdatne používajú tautológiu s ušľachtilým názvom "antropický princíp" (až dve cudzie slová!).

********************************************************

 

Nie všetci vedci to robia a takto arguemntujú ale súhlasím, že takáto argumentácia nie je OK. Ale musím autora upozorniť na to, že ateisti vrátane neho argumentujú presne tak isto. Ateisti vychádzajú pritom len jednej vedeckej teórie, či hypotézy: z Darwinovej evolučnej teórie. Interpretujú ju tak, akoby z nej nutne vyplývalo, že Vesmír bol nepotrebuje architekta, tvorcu a že evolúcia nepotrebuje žiaden plán, že nie je nijako cielená a že nemá žiaden pôvod. Tvária sa, že ak otázku spravia nezmyselnou tak defaultne je na ňu odpoveď FALSE. Teda ak je otázka pôvodu nezmyselná a bezobsažná, že odpoveď na ňu je, že pôvod neexistuje. To je základný nedostatok znalosti používania formálnej logiky. Ateisti sa nič nepýtajú ale odpoveď majú. Vo svojej argumentácii výdatne používajú tautológiu s ušľachtilým názvom "vedecký ateizmus" (až dve cudzie slová!). Zopakujem tento záver:

Ateista považuje otázku pôvodu za nezmyselnú ale na túto nezmyselnú otázku má odpoveď a to takú, že žiaden pôvod neexistuje.

 

 

**************************************************************

Úspešne zatvárajú oči pred triviálnym faktom, že všetky články viery (dogmy) odporujú v plnom rozsahu prírodným vedám a sú teda s vedou v rozpore.

***************************************************************

 

 

Nikdy som nepočul o tom, že by sa niekedy niečo z kresťanského kréda ukázalo v rozpore s nejakým tvrdením vedy. Ak je autor taký dôsledný tak nech toto tvrdenie upresní citátom Kréda a konkrétnymi vedeckými objavmi, ktoré to vyvracajú.

 

****************************************************

Vďaka tomu dospievajú k neuveriteľne nepravdivému záveru, že medzi prírodnými vedami a (kresťanskou) vierou panuje neslýchaná harmónia. Ani vo sne ich nenapadne otázka, či rovnaká harmónia nepanuje aj medzi vedou a inými vierami (budhizmom, hinduizmom, šintoizmom, etc).

*****************************************************

 

Vďaka tomu dospievajú k neuveriteľne nepravdivému záveru, že medzi prírodnými vedami a ateizmom panuje neslýchaná harmónia. Ani vo sne ich nenapadne otázka, či rovnaká harmónia nepanuje aj medzi vedou a inými svetonázormi (solipsizmom, pozitivizmom, humanizmom, materializmom a externizmom Járy Cimrmana etc...).

 

 

************************************************

Mohutne využívajú chybný argumentum ad hominem a chybný argumentum ad numerum, keď zdôrazňujú koľkí nositelia Nobelovej ceny boli (sú) veriaci. Akoby oni sami svoje názory zdôvodniť nevedeli a boli odkázaní na názor (starostlivo vybraných) autorít.

*************************************************

 

Mohutne využívajú chybný argumentum ad hominem a chybný argumentum ad numerum, keď zdôrazňujú koľkí nositelia Nobelovej ceny boli (sú) ateisti. Akoby oni sami svoje názory zdôvodniť nevedeli a boli odkázaní na názor (starostlivo vybraných) autorít.

Mohutne využívajú chybný argumentum ad hominem napríklad poukázaním na nedôslednosť citovania a chybný argumentum ad numerum, keď zdôrazňujú aký veľký je vesmír v porovnaní so Zemou

 

*************************************************

Pri tomto počínaní sa dopúšťajú hrubých podvodov, keď za veriacich označujú vedcov, ktorí sem-tam nezáväzne a metaforicky použili pojem "boh". Zvlášť pohoršujúce je to, že sa dovolávajú dokonca aj názorov žijúcich ateistov, ktorých výroky dezinterpretujú a prekrúcajú, nedoložene citujú ich údajné tvrdenia. Exemplárne príklady ich mystifikácie sú A. Einstein, R. Feynman, S. Weinberg, S. Hawking, J. Monod, F. Sanger (zoznam nie je úplný). Uchyľovať sa pri argumentácii ku lži je naozaj podlé a nedôstojné. Aké morálne hodnoty môže mať viera, ktorej apologéti sa znižujú k takým nečestným prostriedkom?

********************************************************

 

Ad hominem, Ad numerum je irelevantné či boli daní vedci ateisti alebo teisti a koľko ich bolo. Opäť autora upozorňjem, že slova ako podlý, klamstvo a nedôstojný sú slová morálne, teda podľa autora bezobsažné. A ďalšie upozornenie sa týka toho, že uator si mýli rovinu morálnej hodnoty a rovinu správania sa morálnej hodnoty. To, že niekto nejaký morálny zákon nedodržuje neznamená, že samotný morálny zákon je chybný. Ak niekto pprekročil obmedzenú rýchlosť neznamená to, že samotné obmedzenie rýchlosti nie je v poriadku. Teda posledná autorova otázka je nezmyslom.

 

 

***********************************************************

Zdanlivo nepochopiteľne sa nedovolávajú názorov Maxa Plancka, ktorý sa ako jediný nositeľ Nobelovej ceny (za fyziku) jednoznačne hlásil k náboženskej viere. Dôvod je však jednoduchý: Max Planck jasne a jednoznačne definoval svoju predstavu o bohu a náboženstve, z ktorej vyplýva, že bol zástancom akéhosi panteizmu a explicitne odmietal vieru v akékoľvek zázraky.

************************************************************

 

Ad hominem, Ad numerum je irelevantné či boli daní vedci ateisti alebo teisti a koľko ich bolo.

 

 

*************************************************************

Vzniká preto celkom prirodzená otázka: čo vedie "popredných slovenských prírodovedcov" k tomu, aby tak eklatantne prekrúcali im nepochybne známe pravdy, aká tajomná sila ich núti snažiť sa potvrdiť náboženskú "pravdu" (prijímanú údajne srdcom, nie rozumom), vymýšľať si absurdne nelogické konštrukcie a klamať o velikánoch modernej vedy? Kde je zdroj ich postoja, ktorý silne pripomína správanie otca obhajujúceho pred súdom svojho syna, obvineného z vraždy, len preto, že je to jeho syn, ktorého on miluje? Aké objektívne fakty, aké silné argumenty ich k takému nedôstojnému počínaniu vedú? Žeby iba Viera (v posmrtný život), Nádej (že zasadnú po pravici Pánovej) a Láska (k sebe samým)?

***************************************************************

 

Ad hominem. Z toho, že Krempaský možno klame a zavádza čo sa týka citácií (a ani to nie je až také isté ale pripúšťam to), nevyplýva nič o samotnom antropickom princípe, o vzťahu vedy a viery, vedy a ateizmu a dokonca ani o samotných morálnych princípoch ako takých. Podotknem, že pojem klamstvo, je pojem morálny. Ale to sa už opakujem.

 

Na záver malá zaujímavosť:

Autor považuje otázku pôvodu hmoty, času a priestoru, za nezmyselnú ale na túto nezmyselnú otázku má odpoveď a to takú, že žiaden pôvod hmoty času a priestoru neexistuje.

Autor považuje otázku konkretizácie fyzikálnych konštánt, zákonov a počiatočných podmienok za nezmyselnú ale na túto nezmyselnú otázku má odpoveď a to takú, že žiaden konkrétny dôvod na toto neexistuje.

Teda autor považuje výrok V za bezobsažný vzhľadom k realite ale priraďuje mu vzhľadom k realite pravdivostnú hodnotu FALSE. To je naozaj GRANDIÓZNE pán autor.

 

Teda autor si dáva jasnú odpoveď na nezmyselnú otázku, čo je veľmi zaujímavý jav v dejinách ľudstva – kozmického smetia. Ale nie je to nič zlé, pretože pojmy dobro a zlo sú podľa autora len našou fikciou.

 

A na úplný záver malé zamyslenie sa:

 

Citát z úvodu:

 

******************************************

"Úsilie pochopiť Vesmír je jednou z veľmi mála vecí, ktoré dvíhajú ľudský život trochu nad úroveň frašky a dávajú mu niečo z krásy tragédie."

 

Steven Weinberg, Prvé tri minúty

******************************************

 

Takže predsa len jedna grandiózna vec vo vesmíre existuje  a to úsilie pochopiť vesmír. O takéto úsilie nebadať v inom druhu hmoty ako v druhu Homo Sapiens. Paradoxné na tom je, že ako frašku to vníma akurát ten druh hmoty aj to nie všetky jedince tohoto druhu. Pretože niektoré jedince si myslia, že táto hra má aj nejaký cieľ a že sa nejedná len o frašku. Zaujímvé, že tie, ktoré odmietajú cieľ tejto hry sa predsa v rôznych dejstvách snažia o zo, dať aspoň dejstvu nejký ten cieľ, neuvedomiac si, že je to zbytočné. Dejstvo hry ako holokaust alebo obetovanie sa matky pre svoje dieťa podľa istej časti druhu homo sapiens zmysel má ale celá hra je len obyčajnou fraškou. Buď to je nekonzistentné alebo nám nejako ten cieľ vyemergoval. To už nechám ale na tých jedincom, ktorí si hovoria tak hrdo – ateisti.