Biológia a kresťanstvo
Adam Roman
**********************************
"Nám ľuďom stále vŕta v hlave účel. Pripadá nám ťažké pozrieť sa na niečo
bez špekulovania, "na čo" je to, aký to má motív, aký úmysel je za tým."
Richard Dawkins, Rieka z raja
**********************************
Myslím, že práve takýmto „špekulovaním“ a kladením si otázok prečo, načo, ako, kedy a podobne začalo vôbec ľudské poznávanie. Zdá sa mi, že sa tu niekto snaží o cenzúru otázok na ktoré sa smieme a na ktoré sa nesmieme pýtať. Zdá sa paradoxné, že ateistický vedec,ktorý sa navonok snaží dopátrať pravdy nám robí novodobú inkvizíciu a cenzúru. Áno, pripadá nám ťažké pozrieť sa na svet bez špekulovania. Ľahšie by bolo keby sme o svete nešpekulovali vôbec. Napríklad také opice o svete nešpekulujú vôbec. Dawkins sa pýta, či nám pripadá ťažké pozerať sa na niečo bez špekulovania „na čo je to“ ale nepripadá mu ťažké špekulovať o tom „ako to funguje“?. Prečo nepripadá autorovi ťqžké pozerať sa na svet bez špekulovania o tom „ako to funguje“? Opici to ťažké nepripadá, ona nešpekuluje nielen nad tým „na čo je to“ ale ani nad tým „ako to funguje“. Dawkins si vyberá otázky na ktoré dokážeme odpovedať a na ktoré odpovedať nedokážeme jednoducho ignoruje alebo trivializuje. Autor na jednej strane cituje Dawkinsa, ktorý sa nepriamo pokúša obmedzovať ľudskú zvedavosť (síce ju nezakazuje ale pochybovačným a ironickým spôsobom ju vymedzuje) a na druhej strane sa nás snaží presvedčiť, že teisti sú tí, ktorí cenzúrujú poznanie. Teisti práve naopak poznanie necenzurujú ale snažia sa uvažovať aj v oblastiach, do ktorých sa ateistom z rôznych dôvodov nechce. Že by im v tom bránila idológia?
***************************************************
Keď som písal esej o vzťahu niektorých vedcov k viere, nevedel som o dvoch knihách, ktoré sa zaoberajú vzťahom vedy a viery – možno vtedy ešte ani neboli na svete. Určite by som ich pri koncipovaní eseje použil, pretože ich napísali akurát tí "ťažkotonážni" vedci, ktorých som tam spomínal a názory ktorých som mal vtedy možnosť sledovať len na televíznej obrazovke, či v rozhlase. Ide o knihy s veľavravne sľubnými názvami Kresťanstvo a fyzika a Kresťanstvo a biológia (Spolok sv. Vojtecha, Trnava 2001), ktoré napísali "poprední slovenskí prírodovedci", ako sa uvádza na obálke prvej z nich. V ďalšom ich budem skrátene označovať KaF a KaB a na ich príklade sa pokúsim zhodnotiť mieru objektívnosti s akou títo vedci posudzujú vzťah vedy a náboženstva. Nebudem čitateľa napínať a hneď na úvod prezradím, že moje výsledky budú veľmi kritické.
Obe knihy ma zaskočili nepomerom pozornosti, ktorú venujú vede a viere. Povedal by som, že až 95% ich textu sa venuje popisu vývoja prírodných vied a vysvetľovaniu fyzikálnych a biologických teórií a iba zvyšok hovorí čosi o viere. Ako príklad nech poslúži príspevok L. Ebringera K otázkam o vzniku života (KaB, str. 25-29), v ktorom sa slovo viera, ani boh nevyskytujú ani jediný raz. Nepríjemné je aj to, že sa redaktori nesnažili nejakým spôsobom vylúčiť opakovanie tých istých poznatkov. Výsledkom je to, že si čitateľ prečíta asi desať verzií vysvetlenia Darwinovej teórie a ešte väčší počet vysvetlení teórie Veľkého tresku. Antropický princíp sa spomína hádam na každej piatej strane. Neviem, či tento nepomer odráža aj uvedenie kresťanstva na prvom mieste v názvoch oboch kníh. Keďže sa domnievam, že je tomu tak, zmenou poradia v názve tohoto môjho príspevku chcem dať najavo, že ja budem naopak hovoriť predovšetkým o kresťanskej viere.
*********************************************************
Antropický princíp patrí medzi základné filozofické argumenty a ja osobne by som ho nespomínal na každej piatej strane ale úplne na každej a hrubým písmom aby si ho autor nielen všimol ale aj pochopil o čom vlastne hovorí.
*********************************************************
Nosnou myšlienkou oboch diel je dosť pozoruhodné konštatovanie:
Žiadny vedecký poznatok neodporuje pravdám viery. Viera a veda sú akoby dve koľajnice idúce paralelne vedľa seba, ale vedúce k tomu istému cieľu – k pravde. Dve pravdy si nemôžu odporovať. Tú pravdu, ktorú poznávame rozumom, stále overujeme a korigujeme a tú druhú – zjavenú máme prijať a pochopiť najmä srdcom, pretože Biblia bola napísaná pre našu spásu. (P. Holec, Evolúcia kontra viera?, KaB, str.37).
Autor nám tu bez obalu ponúka predstavu o "dvojakej pravde", ktorú "objavil" už William of Ockham (1290-1349) ako účinnú obranu pred nominalizmom. Poučuje nás aj o tom, že orgánom posudzovania tej druhej nie je rozum, ale srdce. Obávam sa, že potom tá druhá pravda nie je takého istého typu ako pravda prvá. Veľmi ma mrzí, že neviem nič o metódach zisťovania pravdy srdcom, ani netuším v akom zmysle tu biológ srdce chápe ...
************************************************************
Neviem či konštatovanie daného autora knihy je najšťasnejšie, v každom prípade mi je autora tohoto príspevku ľúto, že nevie čo to znamená „srdce“ resp poznávať „srdcom“. Pravdepodobne ešte nikoho nemal rád. Ale to je na inú debatu.
***********************************
Autori ani jediného príspevku si nedali ani najmenšiu námahu, aby ukázali, čo v tomto paralelnom snažení vedy a viery ponúka viera. Nijak sa nenamáhali ukázať, k akejže to pravde viera vedie ani odkiaľže vieme, že ide naozaj o plnokrvnú pravdu. Ale čo je hlavné, akosi mlčky predpokladajú, že všetky výsledky vedy, ktoré napodiv podrobne popisujú, sú v zhode s tou ich správnou vierou – kresťanskou. Ak niekto vie o knihe Hinduizmus a fyzika, alebo Šintoizmus a biológia, nech mi to, prosím, okamžite oznámi – jazyk nerozhoduje: môže byť aj swahili, alebo tagalogu. Nemôžem sa totiž dočkať toho, kedy sa dozviem, že v rovnakej zhode s vedou sú aj všetky iné náboženstvá! Očakávam u takých diel rovnakú štruktúru ako v knihách našich popredných kresťanských vedcov.
*************************************
Autorovi pravdepodobne uniklo, že žiaden svetonázor nemôže byť v rozpore s vedou, pretože vedá má iný definičný obor ako má svetonázor. Ak sa autor stretne s knihou Ateizmus a fyzika, Materializmus a biológia prípadne pozitivizmus a chémia môže si tieto knihy tiež kľudne zaradiť do zbierky.
*****************************************
Treba tu hneď na začiatku zdôrazniť jednu dôležitú okolnosť. Vo vzťahu vedy a viery je prítomná asymetria, ktorú si veriaci vedci – zdá sa – neuvedomujú: veda sa o vieru vôbec nezaujíma, ale viera sa o vedu zaujíma dosť čulo.
*****************************************
Veda sa o žiadnu vieru nezaujíma, podobne ako sa viera nazaujíma o vedu. Zaujímať sa môžu len ľudia. Konkrétny teista sa môže zaujímať o vedu, konkrétny ateista sa môže zaoberať s vedou, konkrétny vedec sa môže zaoberať teizmom a konkrétny vedec sa môže zaoberať ateizmom. Autor má ale pravdepodobne namysli to, že v poslednom čase sa teisti svoj svetonázor snažia dávať do súladu s vedou. Má to 2 dôvody. Prvým je samotná chyba teistov v minulosti, keď oni sami dávali do rozporu vedu a teizmus, druhým dôvodom je prisvojenie si vedy ateistickým svetonázorom a tvrdením, že veda priamo podporuje ateistický svetonázor. Vrchol tohoto bol v tzv. vedeckom ateizme. Takže je to pravda, že niektorí veriaci sa zaoberajú vedou dosť čulo. Nevidím v tom nič zlé. Veď aj ateisti sa vedou zaoberajú dosť. Samotný autor a aj často citovaný pán Dawkins je toho príkladom. Čiže nejde o žiadnu asymetriu ako sa to pokúša tvrdiť autor.
********************************************
Takže horeuvedené tvrdenie o tom, že veda viere neprotirečí je naozaj pravdivé, ak ho chápeme prísne logicky v takom zmysle, že predmet viery (boh, duch, "onen" svet) nie je predmetom záujmu vedy.
********************************************
Zdá sa, že autor začína chápať v čom spočíva predmet jednej (viery) a predmet druhej oblasti (vedy).
**************************************
Lenže predmet záujmu vedy – hmotný svet – je aj predmetom viery, pretože viera sa vyjadruje k pôvodu a podstate hmotného Vesmíru, k pôvodu života a človeka.
**************************************
Už sa zdalo, že auto začína chápať odlišný predmet ale nie je tomu tak, preto by sme to mali upresniť. Predmetom záujmu vedy je hmotný svet ako správne uviedol autor. Len ho doplním, že sa jedná o hmotný svet v čase a priestore. Predmetom teizmu ale nie sú tvrdenia o hmotnom svete, to je predmetom vedy. Predmetom sú tvrdenia o pôvode tohoto hmotného sveta, o jeho zmysle a cieli čo už ale nie je predmetom vedy. Veda môže povedať na základe empírie a logiky, že hmota sa v čase a priestore správa tak a tak. Ale odkiaľ táto hmota pochádza, či má jej existencia prícinu alebo nie, či existuje aj niečo mimo tejto hmoty o tom už veda nehovorí. Čo sa týka vzniku života tam by sa dalo o tom diskutovať trošku viac. Nie je zatiaľ jasné či sa vznik žiovota dá vysvetliť vrámci hmoty, času a priestoru takže zatiaľ ani nie je jasné či je vznik života predmetom vedy. Samozrejme nie v zmysle, že by sa veda so vznikom života zaoberať nemohla. Vedec si môže zvoliť hypotézu akúkoľvek, dokonca aj takú, že exsituje Boh. Hypotéza nám ešte nehovorí nič o tom, či je veda naozaj schopná vôbec niekedy túto hypotézu potvrdiť alebo vyvrátiť. Čiže ak aj veda skúma vznik života neznamená to, že vznik života je naozaj vedou obsiahnuteľný. Ak by sa aj dal vznik života popísať len pomocou vedy, stále zostáva otázka princípu konkretizácie teda to, prečo sú konštanty práve také, že vznik života umožňujú. Takže aj keby sa podarilo odhaliť presný mechanizmus vzniku života, tak stále má k tomu čo povedať aj teizmus v tom zmysle, že pôvod života je odvodený z pôvodu hmoty času a priestoru a z pôvodu fyzikálnych konštánt. Čo sa týka vzniku človeka tam je naprv dôležitá otázka či človek ako taký patrí len do oblasti hmoty času a priestoru. Aby sme mohli jednoznačne povedať, že človek je predmetom spoznávania vedy potom je potrebné si definovať pojem človek. Je zrejmé, že človek pozostáva aj z hmoty, ktorá je v čase a priestore čo samozrejme spadá pod predmet vedy. Otázkou ale je, či toto na definovanie človeka postačuje. Samozrejme povedať, že človek má akúsi „dušu“, ktorá je od hmoty odlišná sa môže javiť na prvý pohľad ako zbytočné. Súhlasím, lebo dušu ešte zatiaľ nikto empiricky nepozoroval. Existujú ale dôležité ďalšie 3 skutočnosti a to konkrétne slobodná vôľa, morálne pravidlá a sebarefletívne vedomie schopné abstrakcie. Pri týchto otázakch nie je vôbec jasné či spadajú pod hmotu čas a priestor, preto aj tvrdenia teizmu v daných oblastiach sa nemusia nutne prekrývať s tvrdeniami vedy. A tieto skutočnosti na rozdiel od „duše“ môžeme pozorovať a používať každý deň podobne ako každý deň pozorujeme hmotu v čase a priestore. Autor sa snaží aj v iných prípevkoch napríklad o morálke tieto skutočnosti bagatelizovať resp. priamo popierať čo môže byť to isté ako keby sme bagatelizovali alebo popierali hmotu, čas a priestor. Teda samotná definícia pojmu človek ešte nie je úplne jasná. Teda nie je jasné či je pojem človek podmnožinou pojmov hmota čas a priestor a tým pádom predmetom vedy úplne (že je predmetom vedy čiatočne, teda jeho hmotná časť v čase a priestore o tom sa pochybovať samozrejme nedá). A keď nie je jasné či je pojem človek úplne predmetom vedy tak tým viac nie je jasné, či je predmetom vedy jeho vznik. Evolúcia samotná sa stále pohybuje v obasti hmoty, času a priestoru. Evolúcia tvrdí: Východisko je X, mechanizmus je Y, výsledok je Z. Východisko dajme tomu poznáme (aj keď samotný vznik života nie je jasný ale pre túto úvahu predpokladajme, že jasný je). Mechanizmus Y znamená postupnosť krokov od X po Z. Z = človek. Nazvime si čisto pracovne hmotu (H) čas (C) a priestor (P) ako HCP a pojmy ako slobodná vôľa (S), morálne pravidlá (M) a sebareflektívne vedomie schopné abstrakcie (V) čisto pracovne ako SMV.
Máme teraz tvrdnie evolúcie
X + Y = Z
Definičným oborom X je HCP.
Definičným oborom vedy je tiež HCP. Takže s autorom sa môžme zhodnúť na tom, že X ako východisko evolúcie patrí pod HCP.
Predtým ako si určíme definičný obor Y, pokúsme sa podrobne rozanalyzovať Z, teda človeka. Máme 3 názory na definícou človeka
a., SMV neexistuje, nepozorujeme SMV, popierame existenciu SMV, z čoho vyplýva, že Z patrí pod HCP.
Z toho priamo vyplýva, že ak X patrí pod HCP a aj Z patrí pod HCP, nie je žiadnym problémom aby pod HCP patrilo aj Y. V prípade a., môžme dať autorovi plne za pravdu v tom, že veda je schpná popísať evolúciou vznik človeka. Tento názor má ale ten problém, že sa existnecia SMV popiera, čo má ďalekosiahle dôsledky. Ale o tom viac na inom mieste.
b., SMV pozorujeme, nepopierame existenciu SMV ale dá sa vysvetliť pomocou HCP, teda dá sa redukovať na HCP, z čoho vyplýva, že Z patrí pod HCP. Výsledok je ten istý ako pri a., s tým rozdielom, že autor by musel ukázať presný mechanizmus redukcie SMV na HCP, teda ako pomocou HCP vysvetlíme SMV, čo sa zatiaľ nepodarilo a či sa to niekedy podarí je otázne. Všetky doterajšie pokusy o vysvetlenie redukcie SMV na HCP boli v podstate popieraním samotnej existencie SMV. Ale o tom viac na inom mieste.
c., SMV exsituje, pozorujeme SMV, nepopierame existenciu SMV, SMV sa nedá redukovať na HCP.
Z bodu c., je zrejmé, že definičným oborom Z je HCP + SMV. Definičným oborom X je ako sme si povedali HCP. Ak by veda mala byť schopná objasniť vznik človeka, tak všetky 3 premenné evolučnej rovnice musia spadať pod HCP. Z bodu c., nám vyplýva, že Z pod HCP nespadá úplne len čiastočne (inými slovami, že výsledok vzniku človeka môže spadať pod oblasť vedy len čiastočne), nie úplne práve kvôli zložke SMV. Z toho vyplýva, že ak nespadá pod oblasť vedy celý výsledok Z, nemôžme si dovoliť tvrdenie, že pod oblasť vedy spadá celý mechanizmus vzniku človeka. Evolúciou pokiaľ mi je známe sa nazýva práve mechanizmus vzniku tej časti, ktorá spadá pod oblasť vedy. Z toho mi vyplýva, že evolúcia nemôže popisovať kompletne celý mechanizmus vzniku človeka, pretože evolúcia tvorí len časť tohoto mechanizmu a iná časť tohoto mechanizmu, ktorou vzniká SMV nespadá pod oblasť vedy (samozrejme stále sme za predpokladu platnosti možnosti c.,). Teda v prípade c., autor nemôže tvrdiť, že ak teizmus hovorí niečo o vzniku človeka, že sa jeho tvrdenia prelínajú s tvrdeniami vedy, pretože teizmus popisuje práve časť SMV (nepopisuje mechanizmus samozrejme, len konštatuje pôvod vzniku SMV). Takže v prípade c., sa autor hlboko mýli.
Samozrejme stále máme 3 možnosti a., b., c., a autor sa hlboko mýli len v prípade platnosti možnosti c.,. V prípade možnosti a., má autor pravdu ale musí znášať dôsledky popierania SMV, v prípade možnosti b., má autor tiež pravdu okrem dôsledkov, ktoré sú totožné s bodom a., musí ešte popísať mechanizmu redukcie SMV do HCP.
O dôsledkoch redukcie SMV do HCP budem, písať inde a čiastočne som ich už naznačil v kapitole o morálke a je to problém nie na jednu ale na niekoľko samostatných kníh. V každom prípade ostáva možnosť c., stále otvorená (len v prípade a., by sme museli rešpektovať autorovu dogmu o neexsitencii SMV, ktorá aole tiež nepatrí pod oblasť vedy) takže na autorovom mieste by som bol opatrnejší so sebavedomými vyhláseniami o tom, že veda preukázala alebo že v budúcnosti preukáže vznik človeka, keď ešte ani nie je jasné či čo to človek vlastne je. Inými slovami autor sa správa podobne ako keby bol v situácii kde nie je jasné či sa Honolulu nachádza na euroázijskej pevnine a už vôbec nie je jasné či Honolulu vôbec existuje ale autor už suverénne tvrdí, že je možné sa do Honolulu dostať bez problémom s autom, lebo Trnavu už autor objavil a do Trnavy sa z Bratislavy autom pomerne ľahko dostať dá. Jedine ak by podobne ako v prípade a., dogmaticky prehlásil, že to možné je a bodka. V takom prípade nemám najmenšiu námietku.
********************************************
Povedal by som to teda obrazne tak, že vede nezáleží na tom, či ju viera potvrdzuje, ale viere na potvrdení zo strany vedy veľmi záleží.
********************************************
To záleží od toho, či má daný teista jasno v základných kategóriách veda, filozofia a svetonázor. Ak má v tom jasno tak nevidím žiaden dôvod, prečo by sa mal teista čo sa týka jeho svetonázoru nejako spoliehať na výsledky vedy. Pravdepodobne v tom ale nemá jasno ani sám autor a nie som si istý či v tom majú úplne jasno autori knihy, ktorú náš autor recenzuje. V tom prípade ďakujem autorovi za upozornenie autorov knihy na dané nedostatky podotýkam ale, že náš autor robí presne tie isté chyby, ktoré vytýka autorom recenzovanej knihy.
********************************
Alebo ešte ináč: z hľadiska cieľov a potrieb vedy je prienik vedy a viery prázdny, z hľadiska viery však nie.
********************************
Prienik viery a vedy je prázdny z akéhokoľvek hľadiska.
*****************************************
Ako uvidíme, aj obe tieto knihy nehovoria o ničom inom než o tom, ako veda potvrdzuje vieru – napodiv často len tým, že jej neodporuje. O podpore vedy vierou obe knihy unisono mlčia.
Potvrdzuje to aj tento krátky citát:
Veda i náboženstvo sú nositeľmi duchovných hodnôt a prispievajú k povzneseniu ľudskej kultúry. Pritom sa vzájomne dopĺňajú. Veda bez náboženstva stráca svoj najhlbší zmysel, je uzavretá tajomstvu [akému?].
*****************************************
Napríklad na každej piatej strane spomínaný antropický princíp. Mal som asi pravdu, že je potrebné ho dať hrubým písom minimálne raz ka každú stranu aby si to autor konečne všimol.
**************************************
Náboženstvo bez vedy neraz vedie k povere [aký jemný rozdiel je medzi náboženstvom a poverou?]. (J. Krempaský, Vedecké poznanie a náboženstvo v dejinách, KaF, str. 21)
***************************************
Povera je podľa môjho názoru to isté čo paveda a aj keby to tak nebolo nasledujúcu úvahu o pavede si neodpustím. Paveda = neoverené tvrdenia, ktoré sa vydávajú za vedecký názor. Teizmus sám seba za vedecký názor nevydáva, preto nie je pavedou. Za vedecký názor sa vydáva napríklad astrológia a homeopatia preto sa nazývajú pavedou. Ak by niekto vydával teizmus za vedecký názor tak by bol samozrejme pavedou a niktorí teisti to naozaj tak robia (napríklad kreacionisti). Zaujímavé v tejto súvislosti je, že za vedecký názor sa často vydáva ateizmus. Autori (vrátane pána Dawkinsa a autora samotného) ktorí považujú ateizmsu za vedecký názor spadajú pod oblasť pavedy, podobne ako astrológovia, homeopati a teisti, ktorí robia to isté. Podotýkam ale, že nie každý teista a každý ateista vzdávajú svoj svetonázor za vedecký, čo sa ale o autorovi a pánovi Dawkinsovi povedať nedá. Teda vo fyzike(?) je autor vedec, v biológii je Dawkins vedec ale v oblasti ateizmu sa obidvaja zaraďujú do oblasti pavedy a teda sú pavedci (nie je to argument ad hominem, je to logické odvodenie podľa definície pavedy a podľa pozorovania správania sa obidvoch vedcov v jednej a druhej oblasti.). V prípade, že neoverené tvrdenia, ktoré slúžia ako dogmy, axiomy predpoklady sa za vedecké neoznačujú tak sa nejedná ani zo strany ateistu ani zo strany teistu o pavedu.
*******************************************
Analýzu postoja významných slovenských prírodovedcov k viere začnem biológmi, ktorým venujem tento príspevok (fyzikom venujem samostatnú nasledujúcu esej). Kresťanskí biológovia nachádzajú, zdá sa, prienik svojej vedy a kresťanskej viery v jedinom odvetví – v evolučnej biológii, ktorú nemožno oddeliť od osoby Charlesa Darwina (1809-1882).
Priznám sa otvorene, že ma až zaskočil vrelý vzťah autorov k Darwinovej teórii, ktorá bola ešte celkom nedávno pre "otca" Antona Hlinku len predmetom posmeškov typu: "Človek vraj pochádza z opice!" Po prečítaní celej knihy mám až dojem, že Darwinovi hrozí čoskoro kanonizácia. Veď posúďte sami:
Vývojová teória má stále svoje "biele miesta", na ktoré sa snažia jej odporcovia poukazovať. Vo svojich základoch ju však možno považovať za jedinú serióznu a vedeckými dôkazmi najlepšie podloženú predstavu o spôsobe existencie živých bytostí na Zemi. Súčasne je najveľkolepejším dôkazom Božej dokonalosti. Vyžaduje si však očistenie mysle od nánosov primitívnych predstáv o Stvoriteľovi. (O. Erdelská, Darwin a náboženstvo, KaB, str. 82)
Chýba mi už iba vysvetlenie, odkiaľže sa to v našej mysli nabrali toľké nánosy primitívnych predstáv, od ktorých ju musí namáhavo očisťovať až Darwinova teória.
***************************************
Odkiaľ sa nabrali primitívne predstavy? Veď poznanie sa stále rozširuje a čím ďalej poznávame viac tak nevidím dôvod, prečo má autor problém s tvrdením, že nové poznanie nám predstavy spesňuje. Či tak nie je vo všetkých oblastiach a práve veda nám pomáha spresňovať predstavy o svete?
********************************************
Budem neskromný a vyslovím svoju odvážnu hypotézu: tie primitívne predstavy sa do nej dostali akurát z presvätej Biblie s jej starozákonnými bájkami. Preto vrelo súhlasím s autorkou: veru, je už najvyšší čas očistiť naše mysle od tých starovekých mýtov!
********************************
Autorka nehovorila nič o tom aby sme sa zbavili obsahu biblie, hovorila len o tom aby sme predstavy o stvoriteľovi a stvorení postupne korigovali, teda aby sme spresňovali mechanizmus stvorenia a vývoja, nie aby sme stvoriteľa zavrhli úplne. K tomu zatiaľ nemáme ani najmenší dôvod a otázko je či ho niekedy mať budeme.
***********************************************
Upozorňujem čitateľa ešte na to, ako tu autorka vrtko "postrehla", že veda potvrdzuje vieru, a toto potvrdenie označuje dokonca za dôkaz, čím ilustruje moje tvrdenie o záujme viery o vedu.
************************************************
Neviem presne čo mala namysli autorka, ale Darwinizmus nijakým spôsobom nepotvrdzuje ani nevyvracia teizmus. A ani ateizmus.
********************************************
Nechajme však autorku dopovedať jej záver:
Viete si dnes, na prahu 21. storočia, v čase keď človek v celej svojej obmedzenosti obdivuhodne rozvinul, ovládol a využíva informačné technológie predstaviť, že by Stvoriteľ vo svojej nekonečnej dokonalosti musel [!] separátne stvoriť každý z mnohých tisícov ba miliónov vyhynulých aj recentných druhov mikroorganizmov, rastlín a živočíchov? Či mu nestačilo vložiť do základu vesmíru informáciu, ktorá by celý vývojový proces smerujúci k človeku a jeho očakávanému pozdvihnutiu na piedestál Božieho obrazu umožnila takým krásnym a obdivuhodným spôsobom, aký predstavuje evolúcia?
Na počiatku bolo slovo ... skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo ... (Jn 1, 1-3).
************************************************
S autorkou úplne nesúhlasím a viem si predstaviť aj priame stvorenie aj stvorenie evolúciou. Nevidím v tom osobne žiaden problém.
*******************************************
Znie to naozaj veľmi sugestívne, ibaže sa od nás žiada, aby sme bohu svojvoľne pripísali naše schopnosti a poznatky a to hneď po tom, čo sme ich odhalili – my, nehodní ľudia, zaťažení dedičným hriechom, spôsobeným okúsením ovocia zo stromu poznania. Cítim sa akosi trápne, keď niekto apeluje na moju vedeckú predstavivosť a domáha sa toho, aby som uznal božiu múdrosť vychádzajúc z pokroku ľudskej vedy. Ja som si naozaj nikdy nemyslel, že by Stvoriteľ musel tvoriť "separátne". V takom názore nás utvrdzovalo iba božie slovo: "Boh učinil rozličné druhy poľnej zveri, rozličné druhy dobytka a všetky zemeplazy rozličných druhov" (Gn 1, 25). Prečo nás boh tak dlho klamal, udržiaval svojim slovom v nevedomosti a pravdu nám odhalil až "skrze" Darwina? Celkom rád budem súhlasiť s tým, že by bohu celkom stačilo kdesi vložiť akúsi informáciu – pravda, ak by vedel ako, čo a do čoho má vložiť, ak by vedel aké to bude mať následky – jednoducho, ak by taký Stvoriteľ jestvoval!
********************************************************
Čiže aj autor pripúšťa, že ak by stvoriteľ existoval mohol by takto postupovať. A do čoho tú informáciu vložil. Opäť autor zabudol na antropický princíp, ktorý sa spomínal asi dosť málo na každej piatej strane. Stačí vložiť všetky potrebné informácie do počiatočnej singularity. A tá poznámka, že ak by stvoriteľ vedel aké to bude mať následky? V prvom rade by si mal autor uvedomiť, že pojem „následok“ je pojem časový. A stvoriteľ hmoty času a priestoru je predsa na čase nezávislý, preto nie je problém aby následok priamo pozoroval. Mimočasová predstava je pre autora ako aj pre mňa samozrejme problematická ale v tom prípade je dosť zarážajúce, že autor spochybňuje stvoriteľovu možnosť poznania následkov.
*********************************************************
Až po dôkaze, že ktosi taký jestvuje, majú totiž zmysel všetky citované otázky. Pred ním sú evidentne bezpredmetné – pýtajú sa totiž na vlastnosti bytosti, ktorej sama existencia je pochybná.
*********************************************************
Tu sa opäť vraciame k téme, kto a prečo má poskytovať dôkaz.
********************************************
Ja si to jednoducho predstavujem trochu inak, než podaktorí kresťanskí vedci. Darwin neodhalil božiu múdrosť; to iba zbožní prírodovedci objavili trik, ako "správnou interpretáciou" zachrániť česť predpotopného mýtu: čo nám bráni "interpretovať" text Biblie tak, aby boh vyzeral ako sa na boha patrí? Nič. A môžeme sa pred múdrosťou, ktorou sme boha práve obdarili, ešte aj v bázni koriť. Pia fraus!
*********************************************
Samozrejme, že ak autor zastáva ateistický svetonázor tak nemôže dôjsť k inému záveru.
**********************************************
V tejto súvislosti je pozoruhodný postoj biológov nielen k evolučnej teórii, ale aj k jej autorovi:
Triezvy pohľad na život, dielo a náboženské predstavy Charlesa Darwina poukazujú na skutočnosť, že bol výnimočnou vedeckou osobnosťou, ktorá si zaslúžila uznanie nielen pre cenné vedecké výsledky v geológii, zoológii, botanike a evolučnej biológii, ale aj pre poctivé hľadanie pravdy. Verím, že nadišiel čas, aby sme k Darwinovi ako k človeku a vedcovi pristupovali bez predsudkov a bez skresľovania faktov. (O. Erdelská, Darwin a náboženstvo, KaB (str. 73)
Ó aký ušľachtilý počin! 150 rokov po vydaní diela, ktoré spôsobilo prevratnú zmenu v pohľade ľudstva na prirodzený vznik účelnosti vo svete, akísi bezvýznamní biológovia na Slovensku sa uráčili uznať Darwinove zásluhy a pristupovať k nemu bez predsudkov! Pôvod druhov som po prvý raz čítal vo veku asi 16 rokov a necítil som voči nemu žiadne predsudky, lebo som si vážil pravdu – to je všetko, čo treba na to, aby sa človek vyhol akýmkoľvek predsudkom. Teraz, keď cirkev katolícka uznala, že Darwinova teória by sa jej hodila "do krámu", začína byť naraz láskavá a tolerantná. Nevídali! Toľká láskavosť voči niekomu, komu za 150 rokov nevedeli odpustiť, že vraj "človek pochádza z opice"! Úbohí lokaji vedy idú naraz vystavovať dobrozdanie tomu, koho ich predchodcovia po generácie opľúvali!
**************************************************
Opäť nám autor predkladá svoje citové výlevy. Ale Darwinizmus má čo sa týka vzniku človeka 3 veľmi zásadný problémy: sebareflektívne vedomie schopné abstrakcie, slobodná vôľa a morálne zásady. Evolučná teória sa k týmto 3 zásadným problémo zásadne nevyjadrila takže by som na autorovom mieste ešte vlajku víťazstva nedvíhal. Evolučná teória vie pekne vysvetliť ako sa vyvinula časť človeka a to tá, ktorú mánme spoločnú so zvieratami. To čo je ale odlišné sa nepodarilo evolučnou teóriou popísať ani približne. Takže tvrdenie, že evolúciou sa vyvinuli ruky a nohy je vedecky dokázané, ale tvrdenie, že sa evolúciou vyvinul človek vrátane spomenutých 3 faktorov, nielenže nie je preukázané ale tieto 3 faktory nie sú ani presne vedecky definované. Evolúcia je proces od X k Z prosteredníctvom mechanizmu Y. Autor tvrdí, že poznáme mechanizmus Y ale my zatiaľ nepoznáme ani to Z.
******************************************
Vývin Darwinových názorov od obdivu k stvoriteľskému dielu, hlbokej úcty k Stvoriteľovi a jeho aktivite, zbavenej nánosov primitivistického chápania až k vyjadreniam, v ktorých si uvedomuje svoju neschopnosť1 uviesť do súladu to, čo pozná zo svojich pozorovaní, s tým, čo predkladá teológia a náboženstvo, je pre nás azda hlbokým sklamaním. Ak si však predstavíme konkrétnu situáciu, v ktorej Darwin musel dlhé roky čeliť iba útokom a nepochopeniu zo strany predstaviteľov kresťanských vedcov a náboženských predstaviteľov, zatiaľ čo materialisti a ateisti jeho vedecké výsledky okamžite ocenili [prečo asi?] a vzápätí aj ideologicky využili [ba priamo zneužili!], mali by sme svoje sklamanie zameniť aspoň za porozumenie, ak už nie priamo za pocit viny. (tamže, str. 81)
*********************************************
Áno chyby sa robia na obidvoch stranách. Podobne aj materialisti mali dlho problém ideologicky prijať teóriu veľkého tresku. O kvanotvej mechanike, ktorá pripúšťa indeterministický popis reality tiež radšej pomlčím. Takže chyby sa robia a to na obidvoch stranách.
*******************************************
1 Kresťanské duše priamo plesajú nad "neschopnosťou" veľkých ľudí, pretože sa popri nej – oni sami neschopní – cítia byť veľmi povýšení. Preto ju pri každej príležitosti zdôrazňujú. Z rovnakých dôvodov s obľubou zdôrazňujú "neschopnosť" vedy, napr. odpovedať na otázky typu "prečo". Rozumejú iba božej sláve, pretože si myslia, že na nej majú podiel. Preto tak opovrhujú "pýchou" tých, ktorí s nimi ich "skromné" názory nezdieľajú.
**********************************************
No comment.
************************************
Vyzerá to tak, že Erdelská je blahosklonne ochotná odpustiť Darwinovi jeho "poblúdenie", a vinu zaň zvaliť dokonca na bedrá jeho ušľachtilých veriacich súčasníkov, čím z Darwina robí nesvojprávneho vedca, neschopného objektívne domyslieť dôsledky svojho vlastného objavu. Veď veriacim by sa tak veľmi hodilo, keby bol Darwin kresťanom! Dnes by ho cirkev zrejme už nekritizovala, ale zovrela by ho do svojho mocného náručia (i keď proti tomu svedčia ešte nedávne výpady "otca" Antona Hlinku proti Darwinovej teórii). Erdelská pritom akosi zabúda na to, čo sama napísala dve strany predtým:
V autobiografii hovorí, že veľmi nerád opúšťal kresťanstvo. Postupne však prišiel k názoru, že Starý zákon predstavuje tyranského Boha. Zdalo sa mu neuveriteľné, žeby Boh zjavoval pravdu takým primitívnym a nedôveryhodným spôsobom.
Nový zákon bol pre neho vo svojej morálke krásny, ale Darwin nebol ochotný ignorovať nepresnosti jeho exegézy Cirkvou. V jednom liste píše: "Veda nemá nič spoločného s Kristom s výnimkou toho, že vedecké poznatky robia človeka opatrnejším pri prijímaní dôkazov. Ja osobne neverím v zjavenie." (tamže, str. 79)
Darwin mal dobré dôvody pre stratu viery a bol si ich vedomý. Divím sa už len tomu, prečo autorka svoje názory nevyjadrila poučkami marxistickej dialektiky, s ktorou nepochybne prišla za svojho života do styku. To by jej umožnilo formulovať názory na Darwina v oveľa hutnejšej forme: mohla by povedať, že vzťah Darwina k náboženstvu bol dialekticky protirečivý a mala by po starosti. Veď nakoniec povedala to isté, iba pomerne rozvláčne a nejednoznačne. Nevidím nijaký principiálny metodologický rozdiel medzi dialektickým materializmom a dialektickou teológiou.
Všetky jej rečičky sa dajú zhrnúť triválnym konštatovaním, že niektorí ľudia svoje názory v priebehu života zvyknú zmeniť a domnievam sa, že rozhodujúce sú tie posledné. Čo nás je po tom, že Darwin študoval teológiu a bol v mladosti veriaci, ako opakovane zdôrazňuje Erdelská? Podstatné je to, že ho jeho vedecké objavy nakoniec presvedčili o tom, že "veda nemá nič spoločné s Kristom". Je zbytočné koketovať s myšlienkou, že nebol až tak jednoznačne neveriaci, alebo že vlastne nemal dôvod byť neveriaci. Tieto zúfalé pokusy zmierniť jeho odmietavý postoj ku kresťanstvu sú motivované iba tým, že dnes by v jeho teórii kresťanskí vedci radi videli "najveľkolepejší dôkaz Božej dokonalosti". Podstatnejšie je podľa môjho názoru to, čo v nej videl sám Darwin: "Nemôžem uveriť, že by dobrotivý a všemohúci Boh zámerne stvoril osy Ichneumonidae so zjavným úmyslom, aby sa stravovali v živých telách húseníc, alebo aby sa mačky hrali s myšami. Ak však neverím tomuto, nevidím dôvod veriť ani tomu, že oko bolo zámerne skonštruované". (V liste ministrovi Asa Grayovi, z 22. mája 1860.)
***************************************
Otázka je čo spôsobilo Darwinov odklon, či samotný fakt evolučnej teórie alebo sklamanie zo správania sa konkrétnych ľudí. V každom prípade ak by to Darwin urobil lne kvôli vlastnej teórii tak by som mohol len skonštatovať, že si sám neuvedomoval rozdiel medzi vedou, filozofiou a svetonázorom a urobil podobnú chybu ako teisti, ktorí ho zavrhli a ateisti, ktorý chceli zavrhnúť teóriu veľkého tresku..
************************************
Vráťme sa na záver ešte raz k zásadnému tvrdeniu kresťanských prírodovedcov, že viera nie je v rozpore s vedou. Takým tvrdením sa zneužíva serióznosť vedy na to, aby sa poslucháčovi nebadane podsunula predstava, že to, čo nie je s vedou v rozpore, je rovnako vážne ako veda – veď to vede neodporuje! Od toho je už len krôčik k implicitnému záveru, že veda vieru rovno podporuje.
*************************************
Ten krôčik ne opäť autorovým výmyslom. Podobný krôčik urobili ateisti, ktorý priamo tvrdia, že veda ateizmus rovno podporuje a tento krôčik mal aj konkrétne vyjadrenie v podobe tzv. vedeckého ateizmu.
**************************************
Lenže vede neodporuje ani šport, hudba, poézia; viera v UFO, snežného človeka, či reinkarnáciu; ale neodporuje jej ani vojnové besnenie a holokaust. V rozpore s vedou nie je ani altruizmus, charita, alkoholizmus, burzové špekulácie, únosy ľudí, úžerníctvo.
***************************************
Správny postreh, a ani ateizmus, materilaizmus a pozitivizmus.
****************************************
Neprítomnosť rozporu medzi čímkoľvek a vedeckou pravdou nie je argumentom v prospech ničoho!
***************************************
Bingo, v prospech ničoho ani materializmu a ani ateizmu a ani pozitivizmu.
*******************************************
Neexistencia rozporu znamená v tomto prípade iba to, že tie dve oblasti nemajú nič spoločné, že ich prienik je prázdny. V rozpore s vedou nie je doslova nič, čo sa vedy netýka!
*******************************************
Bingo.
**********************************************
Ale keď je to tak, prečo sa potom tvrdenie o neexistencii rozporu zneužíva na implicitné zdôrazňovanie, že veda podporuje kresťanskú vieru?
**********************************************
Kto to tvrdí? A netvrdí sa práve opak, že veda podporuje ateistický svetonázor?
**********************************************
Prečo sa za teoreticky analyzovanou hypotézou o singularite vo vývoji Vesmíru vidí prst boží, prečo sa v Darwinovej evolúcii vidí realizácia akéhosi primordiálneho plánu, či programu?
************************************************
Prečo sa za teoreticky analyzovanou hypotézou o singularite vo vývoji Vesmíru nevidí (nechce vidieť) nič, prečo sa v Darwinovej evolúcii vidí len absurdná a ničí neodôvoditeľná nutnosť prípadne náhoda?
**********************************************
Prečo sa v súvislosti s vedou vôbec hovorí o viere?
**********************************************
Prečo sa v súvilsosti s vedou hovorí o ateizme.
***************************************
Keď je prienik vedy a viery až taký prázdny ako naznačuje príklad paralelných koľajníc z úvodného citátu, mal by sa formálne prejavovať aj tým, že ak niekto hovorí o viere, nemal by ani slovkom spomínať vedu a ten, kto hovorí o vede, by mal mlčať o bohu.
***************************************
Presne tak a ten čo hovorí o ateistickom svetonázore by mal mlčať o vede a ten čo hovorí o vede by mal mlčať o ateistickom svetonázore.
**********************************************
Notorické nedodržiavanie tejto zásady však naznačuje, že téza o neprotirečivosti je vycucaná z prsta, že jej neveria ani tí, ktorí ju všade vytrubujú. Fígeľ je v tom, ako som už naznačil v úvode, že tvrdenie "veda neodporuje viere" nie je ekvivalentné tvrdeniu "viera neodporuje vede" a preto sú celkom oprávnené nasledujúce otázky.
**********************************************
Fígeľ je v tom, že tie tvrdenia sú ekvivalentné.
**********************************************
Naozaj nie je viera v boha v rozpore s vedou? Je to skutočne tak?
**********************************************
Áno, je to skutočne tak. Prienik je prázdna množina.
***********************************************
Veda predsa hovorí o tom, aký je svet naozaj, aké zákony v ňom platia. Veda sa snaží pochopiť aká je stavba sveta, akými mechanizmami sa realizujú procesy prírody, aké skutočné príčiny majú prírodné javy, ako sa vyvíja Vesmír i život.
*************************************************
Presne tak.
**************************************************
Náboženstvá však tiež hovoria o svete, o jeho stavbe, vzniku a vývoji, ibaže o ňom hovoria niečo iné než veda.
***************************************************
Ta kto je autorov veľký omyl. Veda hovorí o tom aký je svet. Bodka. Svetonázor hovorí prečo je taký ako je, aký má pôvod, aký má cieľ a podobne. Teistický svetonázor hovorí, že na tieto otázky nám dáva odpoveď existencie Boha, ktorý je mimo tento svet, ateistický svetonázor nám hovorí, že je to tak bez dôvodu, že pôvod neexsituje žiaden a že taktiež neexsituje žiaden cieľ.
************************************
Tvrdia, že jestvujú akési zmyslami nepostihnuteľné bytosti, ktoré zasahujú do ľudských osudov, že človek môže apelom na tieto bytosti dosiahnuť zmenu nielen svojho života, ale aj chodu dejín.
********************************************
Áno, to ale nie je práve oblasťou vedy takže žiade nproblém tu nevidím.
**********************************************
Tvrdia, že človeka nerobí človekom iba jeho mozog, ale aj akási mystická duša.
**********************************************
Áno, veda sa napríklad k pojmom ako sebareflektívne vedomie schopné abstrackie, slobodná vôľa a morálne pravidlá vyjadriť nemôže takže opäť prienik nula.
***************************************
Kresťanstvo tvrdí, že sa pred dvetisíc rokmi v Palestíne odohrali určité veľmi špecifické udalosti, a že tie majú celkom konkrétny, ďalekosiahly a rozhodujúci vplyv aj na dnešných ľudí, na celú ľudskú kultúru a správanie všetkých ľudí.
***************************************
Áno a tieto udalosti tiež nespadajú pod oblasť vedy.
******************************************
Obsahom kresťanstva je aj viera v existenciu zázrakov (porušujúcich zákony, ktorých skúmaním sa zaoberá veda) nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti.
******************************************
Veda predpokladá nemennosť zákonov, preto nevie odpovedať na otázku či sa môžu alebo nemôžu zmeniť. Teda opäť prienik nula.
***************************************
Veda však o ničom z toho čo som vymenoval nevie, preto to nepotvrdzuje ani nevyvracia.
****************************************
Inými slovami prienik nula.
****************************************
Vedu to jednoducho nezaujíma, lebo to nie je overiteľné jej prísnymi a náročnými metódami.
****************************************
Z čoho nevyplýva nai pravdivosť ani nepravdivosť teistických tvrdení a ani pravdivosť ani nepravdivosť ateistických tvrdení. Prienik nula.
**************************************
Ak však kresťanstvo tvrdí o svete to, o čom veda ani len nevie, nemôže nebyť v rozpore s vedou a už vonkoncom nemôže byť ich prienik prázdny.
***************************************
Môže.
**********************************************
Ak by som veril, že epidémie sú trestom za hriechy, snažil by som sa odstraňovať hriechy; ak si však myslím, že sú spôsobované mikróbmi a šíria sa nedostatočnou hygienou, nebudem sa starať o hriechy, ale o očkovanie a prísne dodržiavanie hygieny. Tvrdenie, že epidémie sú trestom za hriechy odporuje poznatkom medicíny.
***********************************************
Medicína sa nezaoberá vzťahom hriechu a čohokoľvek, preto medicína nemôže byť v rozpore s akýmkoľvek tvrdením o hriechu.
*************************************************
Ak by lekár veril, že duševné choroby majú pôvod v duši, ale nie v tele človeka, nedával by duševne chorým pacientom lieky, ale požiadal by farára o poskytnutie "duchovného pokrmu".
**************************************************
Aj také prípady sa vyskytujú.
***************************************************
Súdny človek musí uznať, že aspoň v tom sú viera a veda v rozpore.
***************************************************
Súdny človek stále vidí prienik nula.
*****************************
Takže proklamácia, že viera neodporuje vede, nie je pravdivá.
******************************
Je. Prienik je nula.
********************************
Veda samozrejme viere aktívne neodporuje, lebo ju "články" viery nezaujímajú: lekár nebude predsa vedecky dokazovať, že epidémie nie sú trestom za hriechy, že duševné choroby nie sú spôsobené posadnutím zlými duchmi.
******************************
Presne tak, z čoho nevyplýva ani to, že trestom za hriech nie sú ani to, že trestom za hriechy sú. S posadnutosťou detto.
***************************************
Vráťme sa ešte k tomu, o čom som už neraz hovoril. Pri verejnej diskusii o vzťahu vedy a viery, vydávajú kresťanskí vedci pred televíznou kamerou za vieru veľmi oklieštený systém tvrdení. Keď v tejto súvislosti hovoria o viere, vyčerpáva sa pre nich viera len postulovaním akéhosi kozmického princípu, prvotnej informácie, či rozumu. Po skončení diskusie však vstanú a odídu do kostola, kde sa skrúšene modlia za svoje uzdravenie, alebo za uzdravenie svojho blízkeho príbuzného, prosia, aby ich deti dobre dopadli pri maturite, alebo sa odvrátili od alkoholu a drog, modlia sa za úspech, prosperitu, za mier v krajine. A ku komu sa to modlia?
**********************************
K Bohu.
********************************************
K abstraktnému bohu, ku kozmickému princípu o ktorom pred chvíľou zápalisto rečnili pred kamerou? Nie, modlia sa k celkom konkrétnemu bohu, ktorého im plasticky a farbisto reprezentuje kríž nad oltárom, sochy v rôznych výklenkoch a maľby po stenách. Tu sa už náplň ich viery rozšíri o prvky, o ktorých pred kamerami cudne mlčali: o nebo preplnené anjelmi a peklo ovládané Satanom, o panenku Máriu a všemožných svätých, o videnia detí v zaostalých vidieckych oblastiach, o Kristove zázraky vykonané v pradávnej minulosti – hlavne jeho vzkriesenie na tretí deň po smrti, o premene hostie a vína na telo a krv Kristovu, ku ktorej vraj dochádza každú nedeľu na miliónoch oltárov po celom svete.
***********************************************
Modlia sa k tomu istému Bohu o akom sa bavili v diskusii. To, že autorova predstava je iná je jeho osobný problém.
************************************************
Ja by som im preto rád položil pár relevantných otázok. Odporuje fyzike premena vody na víno v Káne Galilejskej, alebo nie? Odporuje lekárskej vede predstava o tom, že epilepsiu a duševné choroby spôsobujú čerti, diabli a zlí duchovia, ktorých treba z tela terapeuticky vyháňať, alebo nie? Odporuje partenogenéza (počatie bez spermií) embryológii človeka, alebo nie? Odporuje vzkriesenie niekoľko dní mŕtveho tela fyziológii, alebo nie?
*************************************************
Nie, fyzika ako každá veda sa zakladá na tzv. indukcii, ktorá nevedie k logicky jednoznačnému záveru, preto žiaden z uvedených príkladov nijako neprotirečí fyzike. Fyzika ako veda predpokladá nemennosť zákonov. Preto sa k inch zmene vyjadriť nemôže. Preto zmena zákona neprotirečí nijako fyzike, lebo opäť je prienik nula.
**********************************
Samozrejme, že to všetko vede odporuje.
***********************************
Samozrejme, že nie
********************************************
Prečo potom veriaci vedci hovoria na verejnosti čosi iné, než čo demonštrujú svojim konaním v súkromí? Nie je to spôsobené tým, že v skutočnosti vedia o existencii protirečení medzi vierou a vedou, len sa za detaily svojej viery hanbia? Nemôžem za nich na túto otázku odpovedať. S istotou môžem tvrdiť iba to, že takým konaním klamú svojich divákov, poslucháčov aj čitateľov. Ale to predsa nie je pekné, ak už nemám rovno povedať, že je to nečestné, či dokonca amorálne. Zvlášť smutné je, že také konanie je svojou podstatou totožné s tým, čo predvádzajú bývalí komunistickí funkcionári, keď pred televíznymi kamerami neomalene vyplazujú svoje mäsité jazyky, aby im na ne biskupi (vyštudovavší teológiu za čias bezbrehej "ateizácie") pripľasli "božie telo". V kázniach to farári nazývajú farizejstvom.
********************************************
Mlátenie slameného panáka.