Vznik života
Adam Roman
Poznámka: Čitateľom odporúčam dielo: P. Davies, Pátý zázrak. Pátrání po původu života, Columbus, Praha 2001. Táto populárna kniha známeho fyzika predstavuje, podľa môjho názoru, neprekonaný úvod do súčasných hypotéz o vzniku života.
Ospravedlňujem sa za fragmentárny charakter príspevku.
****************************************
Vznik života predstavuje v súčasnosti ešte stále grandiózny vedecký problém – pravda, len ak ho chceme vysvetliť bez predpokladu, že život je produktom inteligentného konštruktéra. Akceptovaním takého predpokladu totiž prestáva byť problém problémom, mení sa na triviálne konštatovanie "život je božím dielom", ktoré už ďalšie otázky nepripúšťa, pretože božie konanie nemôže byť predmetom vedeckého výskumu.
*****************************************
Toto samotné tvrdenie o tom, že ak je život Božím dielom tak nemá zmysel ďalšie poznávanie je nezmyselné. Aj pri konštatovaní, že toto auto nevznikol samo ale bolo skonštruované niekým nás môže zaujímať akým spôsobom ten niekto postupoval. Podobne aj v prípade tvrdenia, že život je Božím dielom nás môže zaujímať ako ten tvorca postupoval. Samozrejme je možné, že sa to dozvieme len čiastočne ale aj to má význam. O tom je celá teória evolúcie, práve o časti toho mechanizmu ako postupoval konštruktér.
*****************************************
O titulnej téme tohoto príspevku sa často a veľmi vášnivo diskutuje. V tejto diskusii som si však všimol veľmi častý výskyt mnohých nedorozumení. Považujem preto za rozumné začať diskusiu o vzniku života ich analýzou.
******************************************
Prvýme nedorozumením je tvrdenie, že evolúcia a stvorenie sa akýmsi spôsobom vylučujú. Ale k tomu detailne neskôr.
******************************************
Štatistické nedorozumenie
Domnievam sa, že niet dôvodu a priori vylúčiť možnosť, že život na Zemi vďačí za svoj vznik grandióznej náhode, mimoriadne nepravdepodobnej udalosti. V takom prípade však život nie je nutným produktom prírodných zákonov a podmienok, ktoré kedysi na Zemi panovali, nie je "kozmickým imperatívom", ako túto alternatívu označuje P. Davies (tamže, s. 256). To však potom znamená, že aj prípadné vysvetlenie vzniku života bude musieť s takou veľmi málo pravdepodobnou náhodou počítať.
Pokúsim sa vysvetliť, čo to znamená. Predpokladajme, že navrhneme matematický model, ktorý bude simulovať podmienky, ktoré by mohli k vzniku života viesť bez akéhokoľvek plánu, výlučne pôsobením známych prírodných zákonov. Inými slovami, predpokladáme, že sa nám podarilo vytvoriť model, v ktorom vznikne samotný plán života, a že ten plán vznikne výlučne pôsobením náhody a prírodných zákonov. Aj v tomto modeli bude vznik prvej štruktúry, ktorá po mnohých krokoch povedie k životu, závisieť od náhody. Ako si možno overiť, že model takú možnosť pripúšťa? Azda tým, že spustíme program na superrýchlom počítači a budeme čakať mesiace, či sa taký prvý krok smerom k simulovanému životu náhodou objaví? Nemyslím si, že by toto mala byť schodná cesta.
Autor takej simulácie vzniku života by mal najprv ukázať, že vznik takej prvotnej štruktúry je možný, aj keď málo pravdepodobný. Možná je však akákoľvek štruktúra, ktorej existencia neodporuje známym prírodným zákonom. Pravdepodobnosť jej vzniku by však mala byť tiež vypočítateľná a k vzniku "prekurzora" života by malo dôjsť za určitú "rozumnú" dobu. Rozumná doba nemusí byť nutne úmerná dobe za akú život na Zemi naozaj vznikol. Je celkom dobre možné, že na Zemi vznikol život v rekordne krátkej dobe v zrovnaní s dobou za akú mohol vzniknúť. Matematicky povedané, od simulácie máme požadovať iba to, aby pravdepodobnosť takej náhody bola nenulová. Takže model simulujúci vznik života bez zámeru inteligencie má umožňovať iba vznik možných štruktúr s nenulovou pravdepodobnosťou.
*****************************************
Ak autor nárába s pojmom náhoda, musíme si pojem náhoda definovať. Začnime základným pojmom – determinizmom. Ak je svet deterministický-kauzálny, znamená to, že každá udalosť, každý stav má určitú konkrétnu a jednoznačnú príčinu. Každý deterministický systém sa dá vyjadriť pomocou deterministikej rovnice:
VSTUP + STAV (N) + ALGORITMUS = VÝSTUP + STAV (N+1)
V prípade ak by autor zastával názor, že naša realita je čisto deterministická, v tom prípade nemôže autor používať pojem náhoda, pretože vrámce determinizmu žiadna náhoda neexistuje. Môže používať pojem pseudonáhoda, napríklad hod kockou, ruleta a podobne. Pri pseudonáhode je dej deterministický ale keďže nepoznáme všetky premenné ľavej strana deterministickej rovnice, nemôžme určiť ani výsledok tejto rovnice. Keby sme poznali všetky premenné, žiadnu náhodu by sme nepozorovali.- Autor určite pozná v tejto súvislosti pojem LaPlaceov démon. V deterministickom svete neexistuje ani pojem náhoda ani pojem môžnosť. Možnosť je len jedna, presne určená, presne zapríčinená. Vzniká takzvaná kauzálna reťaz. Preto v tomto prípade by autorov výrok
****
Je celkom dobre možné, že na Zemi vznikol život v rekordne krátkej dobe v zrovnaní s dobou za akú mohol vzniknúť.
*****
je nezmyselný pretože v deterministickom svete život jednoducho vznikol. Nemôžme povedať, že mohol, lebo pojem možnosti v determinizme nemá znysel, a nemôžme povedať, že by vznikol za kratšiu dobu ako by vzniknúť mohol, lebo v deterministickom systéme svet vznikol za presne takú dobu, za akú mal.
Iná situácia by nastala ak by sme naozaj pripustili pojem náhody a hovorili buď o indeterministickom svete, čo by bolo koniec akéhokoľvek myslenia, prípadne môžeme ešte hovoriť o kombinácii deterministického a indeterministického sveta, kde drvivá večšina udalostí je deterministická a len výnimočne existuje udalosť náhodná. Zdôrazňujem, náhodná nie pseudo náhodná. V tom prípade má autor ale problém ako sa vysporiadať s existenciou indeterministickej udalosti, pretože to je udalosť, ktorá nemá žiadnu príčinu. Pri takejto udalosti môžeme hovoriť buď o zázraku prípadne o nej musíme mlčať. Takže ak je autor deterministom, tak nemôže používať pojem náhoda, v prípade, že je indeterministom tak sa musí pri indeterministicej udalosti uspokojiť s tým, že sa nedozvie, čo vlastne bolo príčinou tej udalosti. Prípadne musí uvažovať o príčine mimo systému, teda mimo hmoty čas a priestor, čo autor pravdepodobne neurobí.
********************************
Ale tu stojíme hneď pred ďalším problémom, ktorý sa opäť bežne chápe nesprávne.
Teleonomické nedorozumenie
Život na tejto planéte má určitú konkrétnu formu. Jeho základom je molekula DNA a informácia ňou nesená. Informácia je však informáciou len dovtedy, pokiaľ jestvujú zariadenia, ktoré ju dokážu prečítať a ktoré sú schopné realizovať pomerne presne jej inštrukcie. V tom zmysle predstavuje život tu na Zemi dennodennú realizáciu programov, ktoré podľa plánov uložených v genóme konštruujú nové bytosti. Považujem preto analógiu medzi podstatou života a podstatou funkcie počítača za veľmi inštruktívnu a budem sa jej v ďalšom pridržiavať.
*********************************
Na úvod môžeme takúto analógiu prijať.
**********************************
Treba sa však vyvarovať jedného nepochopenia tejto analógie. Počítačový program zostavuje jeho autor s určitým cieľom. Dobrý program tento cieľ plní, program nedokonalý ho môže plniť s chybami a nepodarok ho neplní vôbec. Amatérovi v programovaní sa však môže pritrafiť aj to, že vytvorí funkčný program – teda program, ktorý beží – ale nerieši úlohu, kvôli ktorej bol navrhnutý, rieši nejakú inú úlohu. Z hľadiska analógie medzi počítačom a životom nemožno taký program považovať za vadný. Nemáme totiž a priori žiaden dôvod domnievať sa, že život, aký tu teraz na Zemi vidíme, bol vopred naplánovaný.
************************************
Nemáme priori žiaden dôvod domnievať sa, že život bol naplánovaný rovnako ako nemáme apriori žiaden dôvod sa domnievať, že naplánovaný nebol.
*************************************
Ani o najmenšom detaile metabolizmu nemôžeme tvrdiť, že musel byť taký a nemohol byť iný.
*************************************
Vzhľadom na cieľ samozrejme nie, pretože či bol život stvorený cielene nevieme. Ale tvrdenie, že metabolizmus musel byť taký aký je a nie iný je v prípade determinizmu úplne presné, pretože determinizmus nepozná pojem možnosť. Teda ak je svet deterministický tak ani iný metabolizmus vzniknúť nemohol. Samozrejme to nehovorí stále nič o cielenosti, len o jednoznačnej príčinnosti. Iná situácia by samozrejme nastala v prípade ak by autor pripustil indeterministickú zložku. V tom prípade by mohol byť metabolizmus naozaj iný prípadne by nemusel byť vôbec.
***************************************
Lenže potom sa na tento konkrétny život nemožno dívať ako na cieľ, zamýšľaný kedysi dávno a od pokusov vysvetliť vznik života nemožno opäť očakávať, že vysvetlia vznik tejto konkrétnej formy. Od akéhokoľvek programu simulujúceho vznik života možno očakávať nanajvýš to, že ukáže ako vôbec môže čosi životu podobné vzniknúť bez predchádzajúceho plánu.
************************************
Na konkrétny život sa môžeme ale aj nemusíme pozerať ako na cieľ. V prípade determinizmu tam cieľ môže byť cieľ, ktorý bol daný počiatočnými podmienkami, v prípade indeterminizmu to môže byť pôsobenie mimo systému hmoty času a priestoru, ktoré je ale vrámci tohoto samotného systému nekauzálne. Samozrejme platí aj opak, že v prípade determinizmus tam žiaden cieľ byť nemusí a v prípade indeterminizmu indeterministický jav môže byť naozaj aj celkovo nekauzálny. Teda nech autor nezabúda stále na obidve možnosti aj s cieľom aj bez cieľa.
**********************************************
Ale ako my, poznajúci iba jedinú formu života tu na Zemi, môžeme vedieť, aké sú predbežné kroky vedúce k akémukoľvek možnému životu?
**********************************************
V prípade determinizmu neexistuje pojem „akýkoľvek možný“. Možný je len ten ktorý tu je. V prípade indeterminizmu to tiež nemôžme vedieť, lebo samotný indeterministický dej nevieme popísať.
**************************************
Máme nejaké kritérium pre prekurzory života?
**************************************
V prípade determinizmu je žiaden prekurzor nepotrebujeme, pretože stav reality aký je teraz je jednoznačne určený a iný byť nemôže. Resp v prípade determinizmu je jediným prekurzorom počiatočná singularita (samozrejme za predpokladu pravdivisti teórie veľkého tresku). V prípade indeterminizmu nám žiaden prekurzor nepomôže, lebo nevieme popísať jednotlivú indeterministikú udalosť.
****************************************
Vieme posúdiť, či sa do plnokrvného života vyvinie tá, alebo oná molekula?
****************************************
V deterministickom sa vyvinie len tá, ktorá sa vyvinula, iná sa vyvinúť nemohla. V indeterministickom nevieme.
****************************************
Ak to mám vyjadriť pomocou spomínaného fiktívneho modelu vzniku života, stojíme pred otázkou: ako môžeme poznať, že to čo sa pred naším zrakom objavilo, je prekurzor života, ak nemáme predstavu o všetkých možných formách života, iba o tej jedinej – pozemskej? Keby na svete boli len nálevníky, vedeli by sme, že za nimi budú nasledovať antilopy, jastraby, ľudia?
*****************************************
V prípade determinizmu by sme to mohli vedieť ale aj nemuseli, v závislosti od zložitosti systému a našich informácií o ňom. Pravdepodobne by sme to ale nevedeli. To však nič nemení na tom, že v deterministickom systéme by to nasledovalo presne tak isto ako sa to už stalo, žiadna iná možnost tam nie je. V indeterministickom platí to čo vyššie.
**************************************************
Táto otázka ilustruje, že rané formy života asi sotva budeme schopní rozpoznať a budeme musieť čakať až na čosi podobné jednobunkovým tvorom. Lenže to je už poriadne zložité a má to príliš dlhú prehistóriu ...
**************************************************
S tým by sa dalo súhlasiť, že rané formy žovota môžeme ťažko rozpoznať. Neviem ale čo tým autor chcel presne povedať.
**************************************************
Chybná interpretácia súčasného stavu vedy
Vznik života dnes nevieme ešte vysvetliť.
**************************************************
V tomto sa dá s autorom súhlasiť, len podotknem, že pojem „ešte nevieme“ neznamená, že sa to raz v budúcnosti musí zmeniť na „už vieme“. To len poznámka na okraj.
*****************************************************
Áno, ale čo sa tým tvrdí, a aké závery sa z toho robia? Ak sa tým tvrdí, že prirodzené vysvetlenie vzniku života nie je dostatočne detailné, že možno mať námietky voči mnohým konkrétnym hypotézam, dá sa s tým bez akýchkoľvek problémov súhlasiť. Tvrdím dokonca viac: prirodzený vznik života sa možno nikdy nebude dať vysvetliť do všetkých detailov, asi tak ako nikto nebude do všetkých detailov vedieť, čo hovoril a konal Kristus v posledných 24 hodinách svojho života. Ako by to mohol ktokoľvek vedieť? Bol pri Kristovi v každej sekunde konca jeho života svedok, ktorý si všetko spoľahlivo zaznamenával? Či zaznamenával posledné hodiny Kristovho života niekto na videokameru a my máme tento videozáznam k dispozícii? Isteže nie. Ale prečo by musel ktokoľvek do detailov vedieť kde, kedy a za akých okolností sa objavila prvá živá bunka? Ani jej vznik nikto nezaznamenával videokamerou. Tu nejde o otázku o vedeckej (ne)znalosti, tu ide o otázku o historickom fakte.
Ak sa z tvrdenia o tom, že dnes ešte vznik života vysvetliť nevieme, robia závery, že dnešné poznatky sú ešte ďaleko od pochopenia pravdepodobného mechanizmu, akým život vznikol, je to tiež plne akceptovateľná pravda. Lenže ono sa tvrdí čosi iné. Z faktu, že dnes nevieme dostatočne vierohodne a detailne popísať prirodzený vznik života, sa robí záver, že život vznikol nadprirodzene.
********************************************************
Autor používa takzvanú metódu mlátenia slameného panáka, ktorá spočiva v tom, že si vytvorí nejakú vlastnú interpretáciu niečoho a túto interpretáciu podrobuje kritike. Z toho, že dnes nevieme popísať presný mechanizmus vzniku života nevyplýva, že život vznikol nadprirodzene. To je úplne samozrejmé. Žiaľ pre autora, nevyplýva z toho ani opak, teda že vznikol prirodzene. Pokiaľ nepoznáme presný mechanizmus, môžeme mať maximálne akúsi hypotézu o tom ako to bolo.
***********************************************************
Lenže čo je toto za vysvetlenie? Pri nedostatku znalostí možno o čomkoľvek povedať, že vzniklo nadprirodzene. Čo znamená výraz "nadprirodzene"?
***********************************************************
V prvom rade si definujme pojem „nadprirodzene“. Podľa môjho názoru je to kauzálne pôsobenie na hmotu v čase a priestore, ktorej príčina ale nepochádza z hmoty času a priestoru. Príkladom nadprirodzeného môže byť (nemusí) indeterministický dej, príčina veľkého tresku, princíp konkretizácie resp. antropický princíp a podobne. Teda o nadprirodzenom sa dá uvažovať vždy, aj pri dostatku informácií.
***********************************************
Prečo by mala byť neznalosť detailného prirodzeného vysvetlenia dôkazom vysvetlenia nadprirodzeného?
***********************************************
Samozrejme nie je to dôkazom. Ale neznalosť detailného prirodzeného vysvetlenia, nie je ani dôkazom vysvetlenia prirodzeného. Na to nech autor nezabúda.
**************************************************
Čo je lepšie na nadprirodzenom vysvetlení než na vysvetlení prirodzenom? To, že to už netreba ďalej vysvetľovať, že sa majú snahy o prirodzené vysvetlenie zastaviť? Prečo by toto mala byť lepšia alternatíva? Má tvrdenie, že slnečná sústava vznikla nadprirodzene akúkoľvek prednosť pred tvrdením, že vznikla prirodzene?
**************************************************
Na nadprirodzenom vysvetlení nie je nič ani horšie ani lepšie. Stále ale netreba zabúdať, že ak nepoznáme podrobné a postačujúce vysvetlenie prirodzené stále máme 2 alternatívy.
******************************************************
Akú predstavu o vede majú ľudia, ktorí požadujú úplne presný popis vzniku života? Ak veda hovorí o minulosti, nevyhnutne formuluje iba hypotézy. Úlohou vedy je vysvetliť nejaký jav prirodzenými, pravdepodobnými a prijateľnými procesmi. Nikto nikdy od vedy nepožadoval absolútne isté detaily.
*******************************************************
Úlohou vedy je prejsť od hypotézy k logicko-empiricky podloženej vedeckej teórii. Čiže nie je absolútne isté podľa vedy, že Zem obieha okolo Slnka a nie je absolútne isté podľa vedy, že moelku vody s skladá z 2 atómov vodíka a jedného atómu kyslíka? Vznik vody z vodíka a kyslíka je popísaný a overený detailne. Vznik života takto popísaný a overený nie je. To, že to je podstatne zložitejšie ako vznik molekuly vody je irelevantné. Vedecké metódy sú rovnaké aj v prvom aj v druhom prípade. Alebo pochybuje autor, že veda môže dospieť k nejakému poznaniu? Dúfam, že nie. V prípade, že si autor naozaj myslí, že poznanie vedy nie je 100%, s čím môžem kľudne súhlasiť, lebo pojem indukcia nevedie k logicky platnému záveru, tak musím autora upozorniť na jeho vyhlásenia o tom, že zázraky odporujú vede. Keďže veda nie je schopná 100% popísať skutočnosť, autor, môže len skonštatovať, že zázraky odporujú tým 99% empiricky overeným udalostiam, ktoré veda popísala s čím môžem kľudne súhlasiť. Ale k tomu jednému percentu nech sa autor radšj nevyjadruje. Totiž práve to jedno percento stále zostáva nejasné aj v prípade zázraku aj v prípade vzniku života. Akýkoľvek výrok o tom jenom percente zostáva špekuláciou.
**************************************
Vieme do detailu ako vznikla slnečná sústava? Zdá sa mi, že nevieme ani len to, ako zhruba vznikla. Jestvuje veľmi veľa hypotéz o jej vzniku. Pokiaľ sú to hypotézy vedecké, nehovoria o ničom nadprirodzenom. Kto však dnes z toho robí záver, že slnečná sústava vznikla nadprirodzeným zásahom? Kto dnes tvrdí, že neznalosť detailov vzniku slnečnej sústavy dokazuje jej nadprirodzený vznik?
***************************************
Tvrdí to každý, kto považuje za nadprirodzenú príčinu veľkého tresku s počiatočnými podmienkami z ktorých sa napokon slnečná sústava vyvinula v prípade determinizmu alebo každý, kto tvrdí, že indeterministický dej má nadprirodzený pôvod a tento indeterministický dej bol jednou z príčin vzniku slnečnej sústavy v prípade indeterminizmu. Vrátim sa ale k tomu, že nevieme ako vznikla slnečná sústava, čo je pravdou. Z toho ale opäť samozrejme, že vznikla nadprirodzene ale ani to, že vznikla prirodzene.
*****************************************************
Je súčasný stav vedy už taký, že veda nemá pred sebou žiadnu budúcnosť? Veda už nikdy na nič nové nepríde? Už jej pokrok definitívne skončil?
*****************************************************
Neskončil samozrejme, z toho ale vyplýva, len to, že veda dokázala odpovedať na N otázok a v budúcnosti ešte odpovie ďalších M otázok. Či to M je ale konečné alebo nekonečné a či pod to M spadá aj vznik života, vznik slnečnej sústavy, vznik hmoty času a priestoru, objasnenie kvantovej fyziky nevieme a nevie to ani autor. Z toho teda, že veda ešte má pred sebou budúcnosť nevyplýva, že sa vedecky podarí rozlúštiť otázku vzniku života, vzniku hmoty času a priestoru a podobne.
**************************************************
Čím je taká výnimočná naša súčasnosť, že sa zo súčasnej faktografickej neznalosti vedy robia pohotové závery o nutnosti nadprirodzeného vysvetlenia?
**************************************************
Mlátenie slameného panáka.
**************************************************
Nevieme do detailov ako vznikajú nádory, nevieme čo spôsobuje magnetické búrky na Slnku. Ale nerobíme z toho záver, že nádory, či búrky, majú nadprirodzený pôvod. Prečo ktosi vyhrocuje otázku o mechanizme vzniku života do alternatívy "buď, alebo"? Buď niekto podá detailné a presné vysvetlenie ako život prirodzene vznikol, alebo vznikol nadprirodzene? Prečo by mal ktokoľvek takú voľbu akceptovať?
****************************************************
Mlátenie slameného panáka. Nikto nič také netvrdí, resp tvrdia to iba niekorí, nie všetci.
****************************************************
Veda sa snaží vysvetliť javy ako prejavy prirodzených zákonov. Niektoré javy (napr. fyzikálne) sa dajú vysvetliť pomerne presne a malým počtom zákonov, s inými to už nie je také jednoduché. Snaha vidieť jednoduché vysvetlenie čohokoľvek, vedie k pavede.
****************************************************
Toto tvrdenie by som citoval autorovi v jeho trivializácii morálnych pravidiel a ich jednoduchého vysvetlenia a aj v otázke tzv. vedeckého ateizmu, ktorý tiež ponúka jednoduché riesšenie. A opäť sa tu stretávame so slameným panákom. Nie každý teista tvrdí, že vysvetlenie má byť jednoduché a výroky o tom, že Boh stvoril hmotu čas a priestor, že stvoril človeka, ktorý má slobodnú vôľu, morálne pravidlá a sebareflektívne vedomie schopné abstrakcie, nie sú vysvetlením len konštatovaním. To, že skonštatujem, že auto ide na benzín neznamená, že chápem princíp spaľovacieho motora, prevodovky a elektrického vsterkovania paliva. Konštatovanie, že Boh stvoril svet je síce jednoduché ale za ním sa skrýva zložitosť, ktorú ťažko môžeme pochopiť, podobne ako moja babka vie, že auto ide na benzín ale zložitosť mechanizmu nepochopí nikdy, prípadne môže moja babka skonštatovať, že počítač funguje na elektrinu a nemať šajnu o pojme tranzistor alebo o pojme algoritmus. Tak ako my nedokážeme nikdy obsiahnuť mechanizmus stvorenia (samozrejme podľa teizmu) tak ani moja babka nemôže obsiahnuť mechanizmus celého počítača do úplných detailov (to už dnes nevie hádam nikto, pri zložitosti dnešných systémov). Ale ako my môžeme jednoducho skonštatovať, že Boh stvoril človeka, môže aj moja babka jednoducho skonštatovať, že počítač ide na elektrinu. Ako v prípade stvorenia hmoty času a priestoru Bohom ide o veľmi zložitý proces až natoľko zložitý, že sa vymyká definičnému oboru vedy (teda hmote, času a preistoru), podobne pri fungovaní počítača na elektinu ide o zložitý proces, ktorý sa vymyká chápaniu mojej babky. Pravdivosť konštatovania babky to nijako ovplyvniť nemusí a podobne to nijako nemusí ovplyvniť pravdivosť jednoduchého konštatovania, že Boh stvoril hmotu čas a priestor. Musím autorovi pripomenúť, že takéto jednoduché resp. zjednodušujúce výroky používa aj on sám keď tvrdí, že človek a život sa vyvinul z hmoty bez poznania presného mechanizmu.
*************************************************
Nie všetko má jednoduché vysvetlenie, ale z toho nevyplýva, že treba dať prednosť jednoduchému "nadprirodznému" vysvetleniu. Ešte ani len zákony riadiace správanie elementárnych častíc nie sú dodnes dopodrobna známe. Znamená to, že elementárne častice a ich správanie majú nadprirodzený pôvod?
**************************************************
Samozrejme neznamená a neznamená to ani opak. Autor by sa mohol už konečne toho slameného panáka zbaviť vo vlastnom záujme. K tým elementárnym časticiam a nadprirodzenu uvediem len toľko, že kvantová fyzika k možnému nadprirodzenu už nemá veľmi ďaleko. Práve tam sa zdá, že sa vyskytuje indeterminizmus, ktorý má filozoficky 2 možné vysvetlenia.
******************************************
Tam, kde vedec nepozná vysvetlenie, mlčí. Čo má povedať, keď odpoveď nepozná? Šarlatán má, samozrejme, odpoveď hneď poruke. Ibaže jeho odpoveď nič nevysvetľuje, ona iba konštatuje, že sa čosi stalo inak než prirodzene. Ako inak, to vám už neprezradí, lebo to nevie. Čím teda jeho neznalosť prevyšuje neznalosť vedca? Tým, že ho oslobodzuje od potreby pokračovať ďalej v hľadaní?
*******************************************
Tam, kde autor nepozná vysvetlenie, mlčí. Čo má povedať, keď odpoveď nepozná? Šarlatán má, samozrejme, odpoveď hneď poruke. Ibaže jeho odpoveď nič nevysvetľuje, ona iba konštatuje, že sa čosi stalo prirodzene. Ako prtesne to vám už neprezradí, lebo to nevie. Čím teda jeho neznalosť prevyšuje neznalosť vedca? Tým, že ho oslobodzuje od potreby pokračovať ďalej v hľadaní? Ako sa zdá autor už odpoveď na vznik života už našiel.
************************************************
Prirodzené vysvetlenie býva veľmi často len orientačné, náznakové, hypotetické. Ak nepoznáme presnú odpoveď, hovoríme o tom, ako by to prípadne mohlo byť. Hypotézy umožňujú vytvárať predpovede a tie sa môžu testovať. Ak testami neprejdú, zavrhnú sa. Ale nepokračuje sa nadprirodzeným vysvetlením, ale hľadaním nových prirodzených hypotéz. Veda nie sú preteky s určenou cieľovou čiarou. Veda predstavuje ničím neohraničené hľadanie pravdy. Vedu nič a nikto nesúri, aby dala odpovede do určitého dátumu. Nie je dôležitá rýchla, ale pravdivá odpoveď. Teória gravitačného poľa nebola známa tisícročia. Znamenalo to, že vtedy bolo pravdivé nadprirodzené "vysvetlenie" mechanizmu vesmíru? Preto, že sme kedysi čosi nevedeli, bolo jedinou alternatívou nadprirodzné vysvetlenie? Že nie? A prečo tomu tak má byť dnes?
Príspevok ešte nie je hotový, je to iba náčrt.
*****************************************************
Je zaujímavé, že autor pripúšťa, že veda má ešte veľa pred sebou a na odpovede na niektoré otázky si musíme počkať. Má to ale dva háčiky. Prvým je to, že autor sa púšťa do svetonázorovej debaty, ktorá ďaleko prekračuje vedecké poznatky a suverénnym spôsobom obhajuje svoj svetonázor bez toho aby si počkal na niektoré odpovede. Autor teda nepozná odpovede na veľa vedeckých otázok ale pozná celkovú odpoveď v otázke svetonázoru. Nepripomína to práve autorom vyššie spomínaného šarlatána? Druhý háčik je v tom, že autor tvrdí, že času máme dosť a na niektoré odpovede si ešte musíme počkať. Je si ale istý, že sa vôbec dočkáme odpovede na všetky otázky? Že to je len otázka času? Odkiaľ berie autor takúto istotu, že to je len otázka času ako v prípade Newtonových zákonov?
S autorom môžem súhlasiť v jedinom. Z toho, že niečo nepoznáme nevyplýva, že je to nadprirodzené. Bohužiaľ pre autora nevyplýva z toho ani opak.