Je antihmota vzácnosťou?
Teórie o vzniku a vývoji vesmíru sa v konečnom dôsledku zaoberajú iba hmotou, resp. hmoto-energiou, tak ako ju poznáme v našej slnečnej sústave, z ktorej pozostáva aj naša Zem a aj všetko živé na nej. O inej forme hmoty sa už menej uvažuje, resp. sa stráca v prvopočiatkoch formovania sa vesmíru ako v prípade teórie Big bangu ( Veľkého tresku).
Hmotný svet, v ktorom žijeme vo svojej podstate štrukturálneho bytia sa vyznačuje symetriou fyzikálnych prejavov. To vedie k myšlienke, že ak je hmotný svet entitou vo vesmíre, ktorá sa vyznačuje symetriou, potom sa môžeme pokúsiť predpokladať, že symetria je vlastnosťou vesmíru. Ak pôjdeme v úvahách ďalej, môžeme povedať, že aj uvedená hmotná entita je symetrická k inej, azda antihmotnej entite. A z dôvodov symetrie predpokladajme teda, že hmota a antihmota sú vo vesmíre v rovnováhe, a že medzi týmito entitami existuje neanhilačný prienik.
Súčasný názor na interakciu hmoty s antihmotou pripúšťa len totálnu anhiláciu.
Vieme, že základnou vlastnosťou hmoty je gravitácia. Potom, základnou vlastnosťou antihmoty by mala byť antigravitácia, ktorá je z logického hľadiska príťažlivosťou medzi antihmotnými objektami.
Urobme príklad na symetriu (proti) pólov. Majme množinu kladných nábojov a vedľa nej množinu záporných nábojov. Náboje v daných množinách sa odpudzujú, ale tie dve množiny sa priťahujú. Pokračujme analogicky. Majme teraz množinu hmotných bodov a vedľa nej množinu antihmotných bodov. Hmotné body a antihmotné body v daných množinách sa priťahujú, takže z dôvodov symetrie by sa tieto dve množiny foriem mali odpudzovať.
Každú teóriu je potrebné podložiť priamym alebo aspoň nepriamym dôkazom. Zoberme elektrón a položme si otázku. Prečo medzi elektrónom a atómovým jadrom nevznikla kolízia ani pri extrémnych fyzikálnych podmienkach, keď má na to mať minimálne dva dobré dôvody. Vzájomnú gravitačnú príťažlivosť a príťažlivosť elektrických nábojov, záporne nabitého elektrónu a kladne nabitého jadra? ( Známou výnimkou je azda vnútro neutrónových hviezd, kde obrovskou gravitačnou príťažlivosťou sú atómové jadrá tak nahustené, že vytesnené elektróny sú takto donútené s atómovými jadrami kolidovať anhiláciou nábojov.)
Ale elektrón si v extrémnych fyzikálnych podmienkach "poskakuje", ako keď hodíme tenisovú loptičku do rôzne zakrivenej chodby, alebo sa dokonca "pozastaví" a demonštruje korpuskulu.
Vyzerá to tak, že elektrón je pravdepodobne antihmotná častica a z už predpokladaných dôvodov nekoliduje s hmotným jadrom atómu. Laboratórnymi prístrojmi boli zachytené častice, identifikované ako pozitrómy. ( pozitróny sú antielektróny.)
Vzniká otázka, prečo sa pozitróny dostali do pozemských prístrojov, zanechajúc tam "dlhodobú" interaktívnu stopu, keď na svojej ceste mali už dávno kolidovať s elektrónmi atómových jadier hmoty v priestore ?
Vyzerá to tak, že pozitróny sú pravdepodobne hmotné častice a z predpokladaných dôvodov nekolidujú s naznačenými antihmotnými elektrónmi. ( K predošlým dvom dôvodeniam môžem povedať aj toto. Fyzikálne javy ukazujú na to, že ak sú nejaké dôvody ku kolízii - tak nastane.)
Pozorovaním špirálnych galaxií, akou je aj naša sa zistilo, že centrálna časť galaxie do vzdialenosti cca 10 tisíc svetelných rokov od centra galaxie, rotuje okolo galaktickej osi ako kvázi tuhé teleso, ktoré ako keby sa "riadilo " kinematickou rovnicou rotácie tuhého telesa a "nerešpektovalo" Keplerove zákony rotácie hmotných telies okolo gravitačného centra, tak ako je to v našej slnečnej sústave.
Chovanie sa centrálnej časti galaxie budí dojem, akoby táto hviezdna sústava bola "vystužená neviditeľnými dištanciami" a vytvárala tak kvázi tuhý celok. Čo vo vesmíre môže vytvoriť takýto stav medzi hviezdnymi objektmi ?
Vyzerá to tak, že okrem príťažlivých síl by tam mali pôsobiť aj sily odpudivé, čo vedie k myšlienke, že by tam mohla byť "zmes" hmotných a antihmotných hviezdnych objektov. Táto "zmes" napokon vyteká do špirálnych ramien, ktoré sa vetvia, miestami až dramaticky, čo by za prítomnosti iba jednej "gravitačnej" zložky malo byť nepravdepodobné.
Takúto situláciu je dobre vidieť na snímkoch tých špirálnych galaxií, na ktoré sa môžeme pozerať zo smeru ich rotácie.
Záverom by azda bolo dobré povedať, že by sa nemuselo hovoriť o inej forme hmoty, ak jej dôvodne predpokladaná existencia je relevantná, ako o antihmote v súčasnom ponímaní obsahu tohto slova, ale ako o hmote symetrickej k našej hmote a nájsť jej primeraný názov. Toto dôvodné pojednanie som koncipoval ako dobrovoľný zajatec krásy a symetrie prírodných zákonov, lebo jednohmotne symetrický vesmír sa mi zdá byť akousi smutnou výnimkou a obojstranný "kanibalizmus" foriem hmoty, vývojovou neprirodzenosťou.
| Žilina 7. 12. 1998 |
Dipl. Ing. Viktor Bielik |
späť na hlavnú stránku