Vyhnanie z „raja”

 

Náhoda? Koľko ráz ju veda ešte oslávi?

 

Americký výskumník začal pokusy s autostimuláciou potkanov ako na bežia­com páse. Olds zavádzal elektródy veľkému počtu potkanov na nové a nové miesta v mozgu, sledoval správanie zvierat, menil podmienky pokusu, pri­dával rôzne chemické látky, operoval - skrátka, svedomite sa usiloval získať zo svojich pokusov čo najviac informácií.

Ak sa elektródy dostali do oblasti mozgového „raja”, potkany sa stávali ozajstnými elektronarkomanmi.

 

Ďalšiemu potkanovi práve zaviedli do mozgu elektródu. Pustili ho do pokusnej klietky. Výskumník sám stisol pedál. Prvá dávka elektrickej roz­koše sa dostala do mozgu.

 

Ako sa potkan správa?

 

Začína hľadať. Rýchlo, náhlivo behá z kúta do kúta, všetko oňucháva, všetko ohmatáva labkami, kým nenájde to, čo hľadá - pedál. Už sa nedá len tak ľahko vyhnať. Pravidelne, raz-dva razy za sekundu vysiela do svojho mozgu elektrické podráždenie. Na túto „narkotickú” procedúru treba iba minútu-dve. Niekedy si robí toto mechanické dráždenie osemtisíc ráz za hodinu, v niektorých miestach mozgu nepretržite až dvadsatštyri hodín, až do úplného vyčerpania alebo po kŕčový záchvat.

 

Ak výskumník v tomto momente preruší elektrický prúd, takže zvieratko bude daromne stláčať pedál, nastáva experimentálny model „vyhnania z ra­ja”. Citujem Oldsa. Zviera niekoľkokrát zúrivo stláča pedál; ale iba po tom­to sa od nebo odvracia a začne sa čistiť, alebo zaspí. Jednako z času na čas sa vracia a tlačí na pedál (akoby sa chcelo presvedčiť, že urobilo všetko, čo sa dalo).

 

Jestvuje aj „peklo”

 

Keď Olds preskúmal stovky zvierat, zostavil „emocionálnu mapku” potka­nieho mozgu.

Objem potkanieho mozgu je asi zo 6o % emocionálne neutrálny. Potkany netúžia po elektrickom podráždení týchto oblastí mozgu, ale sa mu ani nevyhýbajú. Neutrálne sú v podstate tie časti mozgu, ktoré ležia na povrchu, bližšie k lebečnej kosti. „Raj” zaberá 35 % objemu mozgu. Oblasti „raja” sú hlbšie, bližšie k vnútornej časti mozgu.

 

Neutrálne oblasti akoby obaľovali ,;raj”. Oblasť bodov „raja” tvarom pri­pomína kríž, umiestnený vnútri mozgu. Rozmiestnenie jednotlivých bodov „raja” v mozgu je však dosť nezvyčajné. Na mnohých miestach sa striedajú s neutrálnymi bodmi. Výzorom sa naodlišujú, možno ich rozoznať iba podľa reakcie zvieratka na podráždenie. Najviac „rajských” bodov je v oblasti mozgového kmeňa (hypotalamu), v základoch mozgu, tam, kde miecha v lebke prechádza do pologúľ veľkého mozgu.

 

A tu, hlboko v mozgu, pod bodmi, kde frekvencia podráždenia dosahuje maximum, teda pod samotným „rajom”, na malom kline sa nachádza aj „Peklo”.

Príroda sa zachovala veľmi „humánne” - aspoň pokiaľ ide o potkany: ob­lasť „pekla” zaberá v ich mozgu iba 5 % celkového objemu. Podsvetie je teda sedem ráz menšie ako „raj”.

„Peklo” zaberá síce malú oblasť, ale ohlási sa poriadne. Stačí ho elektricky podráždiť iba raz a zviera celým svojím správaním signalizuje: „Už nikdy viac.” Ak potkan pri skúmaní novej klietky náhodou stúpi na pedál a zapne impulz na „peklo”, druhý raz na pedál určite nestúpi.

 

Ak sa oblasť „pekla” dráždi nepretržite, ak prúd sa prerušuje pedálom a potkan, hľadajúc záchra­nu pred „peklom”, napokon stúpi na pedál, správa ,sa navonok takisto ako pri sebadráždení: křčovite stláča labkou pedál tak často, ako len vládze.