Náhoda?
Koľko ráz ju veda ešte oslávi?
Americký
výskumník začal pokusy s autostimuláciou potkanov ako na bežiacom páse.
Olds zavádzal elektródy veľkému počtu potkanov na nové a nové miesta
v mozgu, sledoval správanie zvierat, menil podmienky pokusu, pridával rôzne
chemické látky, operoval - skrátka, svedomite sa usiloval získať zo
svojich pokusov čo najviac informácií.
Ak sa
elektródy dostali do oblasti mozgového „raja”, potkany sa stávali ozajstnými
elektronarkomanmi.
Ďalšiemu
potkanovi práve zaviedli do mozgu elektródu. Pustili ho do pokusnej klietky.
Výskumník sám stisol pedál. Prvá dávka elektrickej rozkoše sa dostala do
mozgu.
Ako sa
potkan správa?
Začína
hľadať. Rýchlo, náhlivo behá z kúta do kúta, všetko oňucháva,
všetko ohmatáva labkami, kým nenájde to, čo hľadá - pedál. Už sa nedá len tak ľahko vyhnať. Pravidelne,
raz-dva razy za sekundu vysiela do svojho mozgu elektrické podráždenie. Na túto
„narkotickú” procedúru treba iba minútu-dve. Niekedy si robí toto mechanické
dráždenie osemtisíc ráz za hodinu, v niektorých miestach mozgu nepretržite až
dvadsatštyri hodín, až do úplného vyčerpania alebo po kŕčový
záchvat.
Ak
výskumník v tomto momente preruší elektrický prúd, takže zvieratko bude daromne
stláčať pedál, nastáva experimentálny model „vyhnania z raja”.
Citujem Oldsa. Zviera niekoľkokrát zúrivo stláča pedál; ale iba po
tomto sa od nebo odvracia a začne sa čistiť, alebo zaspí.
Jednako z času na čas sa vracia a tlačí na pedál (akoby sa
chcelo presvedčiť, že urobilo všetko, čo sa dalo).
Jestvuje
aj „peklo”
Keď
Olds preskúmal stovky zvierat, zostavil „emocionálnu mapku” potkanieho mozgu.
Objem
potkanieho mozgu je asi zo 6o % emocionálne neutrálny. Potkany netúžia po
elektrickom podráždení týchto oblastí mozgu, ale sa mu ani nevyhýbajú.
Neutrálne sú v podstate tie časti mozgu, ktoré ležia na povrchu, bližšie k
lebečnej kosti. „Raj” zaberá 35 % objemu mozgu. Oblasti „raja” sú hlbšie,
bližšie k vnútornej časti mozgu.
Neutrálne
oblasti akoby obaľovali ,;raj”. Oblasť bodov „raja” tvarom pripomína
kríž, umiestnený vnútri mozgu. Rozmiestnenie jednotlivých bodov „raja” v mozgu
je však dosť nezvyčajné. Na mnohých miestach sa striedajú s
neutrálnymi bodmi. Výzorom sa naodlišujú, možno ich rozoznať iba
podľa reakcie zvieratka na podráždenie. Najviac „rajských” bodov je v
oblasti mozgového kmeňa (hypotalamu), v základoch mozgu, tam, kde miecha v
lebke prechádza do pologúľ veľkého mozgu.
A tu,
hlboko v mozgu, pod bodmi, kde frekvencia podráždenia dosahuje maximum, teda
pod samotným „rajom”, na malom kline sa nachádza aj „Peklo”.
Príroda
sa zachovala veľmi „humánne” - aspoň pokiaľ ide o potkany: oblasť
„pekla” zaberá v ich mozgu iba 5 % celkového objemu. Podsvetie je teda sedem
ráz menšie ako „raj”.
„Peklo”
zaberá síce malú oblasť, ale ohlási sa poriadne. Stačí ho elektricky
podráždiť iba raz a zviera celým svojím správaním signalizuje: „Už nikdy
viac.” Ak potkan pri skúmaní novej klietky náhodou stúpi na pedál a zapne
impulz na „peklo”, druhý raz na pedál určite nestúpi.
Ak sa
oblasť „pekla” dráždi nepretržite, ak prúd sa prerušuje pedálom a potkan,
hľadajúc záchranu pred „peklom”, napokon stúpi na pedál, správa ,sa
navonok takisto ako pri sebadráždení: křčovite stláča labkou
pedál tak často, ako len vládze.