Ako áno, ako nie, stala sa taká vec, že som sa sedem mesiacov potĺkal na štúdijnom pobyte vo VIETNAME. Prebiehalo to takto...
[Otazky a odpovede, Historia Vietnamu , Cesloviet, Informacne zdroje]
- A dnes,22. júna už zas sedím pri počítači v Košiciach a rozmýšlam o tom, ako ma ten zvláštny, indočínsky sen, ktorý som tak dlho sníval, zmenil...
- Rád by som, ale nemôžem nič napísať
- 18.2.2003 co sa vsetko v priebehu posledneho mesiaca stalo, to vam nepopisem, to sa popisat neda. Prveho februara zacal Novy lunarny rok; TET a to znamena ciste sialenstvo. Mnozstva rodin, ktore vas pozyvaju na obed, zaplava jedla, ryzovych kolacov banh chung, ktorych som sa najedol tolko, ze mam dost na cely zivot, do toho neprestajne popijanie vodky. Vietnamec moze hladovat cely rok, ale na Tet to proste musi stat za to. Vsetky ceny vsade po meste sa zdvojnasobia. Ulice sa vyprazdnia, obchody zavru. A tie dozvuky trvaju aj niekolko tyzdnov. Teraz uz zase chodime do skoly, akurat stale nemam pracu, kurzy anglictiny sa len pomaly otvaraju a peniaze zo stipendia su uz davno prec.
- 16.1.2003 vela casu uplynulo od Vianoc, a tu sa nic neobjavilo, ale to preto, lebo som dlho nevedel otvorit geocities a okrem toho sa stale cosi dialo. Prisli nasi dvaja starsi spoluziaci, okamzite sa rozleteli do sveta, len sa na nas predtym chvilu prisne mracili, aby sme si azda nemysleli, ze tu nie su aj ako inspektori {teda su}. Dnes nas momentalne troch Slovakoch pobyvajucich v Hanoji pozvala slov. ambasada na oslavy Statneho sviatku, ako inak do hotela Daweoo. Ano, k tomuto datumu Slovensko ziadny sviatok nema, ide o doplnenie restu z 1.1.03. keby sa oslava konala v ten den, nikto by neprisiel. No, ja tam aj tak pridem pozde, lebo ucim. Snad mi este nieco pod zub zostane.
- 24.12. Le Giang Sinh, alias Noen teda Vianoce. Kto by nebol zvedavy, ako vyzeraju Vianoce vo Vietname. Vacsina domorodcov sa na otazku, ci ich slavia zatvari lahko pohorsene; " To su predsa sviatky Tayov, my sme buddhisti, maximalne zajdeme v ten den na diskoteku." Zial nebolo mi dopriane dokladne preskumat tieto tvrdenia, pretoze tento tyzden sa konaju futbalove zapasy Tiger Cup {co je pivovar} medzi krajinami Azie. Ulice teda boli plne a nedalo sa zistit ktory sviatok na tom mal vacsi podiel. A ked hovorim plne, tak islo o najstrasnejsiu dopravnu zapchu aku som tu kedy videl. Vsetko sa pohybovalo krokom uz od zaciatku pho Hue k centru, ktorym bola katedrala sv.Jozefa zapadne od Jazera vrateneho meca. Kostol bol uz pred 10 hodinou zavrety, pretoze dovnutra sa uz medzi ludi cakajucich na polnocnu omsu nik viac nezmestil. Tak sme pokruzili v dave okolo a vydali sa inam. V kostole Cua Bac sme sa {Edita a ja}posadili pekne do prvej lavice, o dobreho polmetra vycnievajuc nad ostatne hlavy a o 11 sa to zacalo. Z lingvistickeho hladiska bolo velmi zaujimave ako sa vietnamsky knaz pasoval so spevavym liturgickym prednesom, a ako sa zbor pokusal spievat latinsky, ale o tom pisat nechcem. Predstavte si neogoticky kostol postaveny Francuzmi, so sochami svatych, kazatelnou, s farebnymi vykladanymi oknami plny Aziatov s umelym ihlicnatym stromcekom blikajuci neonovymi svetielkami, s malymi mandarinkami, knaza v jasne zltom ruchu, troch malych Vietnamcov s nalepenymi bradami reprezentujucimi troch mudrcov a plastikovu babiku Jeziska, ktorej sa veriaci klanaju. Necitil som "vianoce" ale bol by som nespravodlivy vycitat im to. Ako ma Vietnamec, ktory nikdy nevidel sneh, o existencii ihlicnatych stromov vacsinov len pocul, nikdy nejedol zemiakovy salat, kapustnicu, kapra alebo aspon moriaka, vediet,{ a preco by sa vobec mal snazit} pripravit jednemu z asi piatich Slovakov momentalne zijucich vo Vietname skutocne, domace VIANOCE.
- 14.12. Vcera vecer sme sa vratili z cesty do provincie Son La, vzdialenej asi 300 km od Hanoje. Pripojili sme sa totiz k vyprave studentov antropologie za narodnostnymi mensinami. Spali sme v Thajskych kolovych domoch uprostred ryzovisk zabaleni v moskytierach a do kazdeho kusku latky, co sa dal zohnat. {strasna zima}. Mali sme stastie a ocitli sa na Thajskom pohrebe, svatbe a zakladani domu. Myslim ze kazdy clen vypravy vyfotil aspon tri filmy a popisal minimalne jeden zosit. Najstrasnejsie bolo, ze ako-tak po vietnamsky vedela len Kaca a ja a tak sme museli obstaravat vsetku mutnu konverzaciu z domorodcami. Nikdy by ma nenapadlo, ze raz budem kdesi v horach s zenou narodnosti Hmong diskutovat o sposoboch vyroby tradicnych latok.
- 6.12.Dnes ma pobavili v kniznici, ked mi namiesto knizke o buddhistickej poezii priniesli Hociminove basne. Tvrdili, ze jeho verse su predsa minimalne rovnako dobre.
- 5.12. Je prvy Mikulas, ktoreho som zazil v krajine kde namiesto snehu prazi slnko a aj v decembri sa spi pod moskytierou.
- 30.11. nas Laosania pozvali na oslavu statneho sviatku Oslobodenia Laosu do hotela Kim Lien. Na rozdiel od vietnamskych sts, sa podstatne menej hovori, trochu sa tradicne tancuje {spieva sa rovnako falosne, ale to nikomu nevadi, naopak to obecne zlepsuje naladu} a hlavne = oslava je korunovana vecerov, co ako vecne hladny studenti vysoko ocenujeme.
- 20.11. rano som sa nedopatrenim osudu znovu ocitol v sale HNU. Riaditel intraku si ma asi s niekym pomylil, pretoze som absolvoval ten isty scenar, len s inym obsadenim {Rusi a Bulhar}. Asi v polovici podujatia sme s Bulharom Michailom usudili, ze je cas na malu prestavku, tak sme si sadli na pivo a slavnost medzitym skoncila a mikrobus odisiel bez nas- jeden by sa normalne urazil- ale to by nebola nachmelena slovanska krv aby sa v cudzom meste nedostala domov.
- 19.11. nas nalozili do auta a odviezli do velkej saly Hanojskej Narodnej Univerzity, aby sme zhromazdenym papalasom zaspievali po vietnamsky pesnicku o nasej velkej laske k ucitelom. Takmer nikto z nas {dvaja Slovaci, Ukrajinec, Ceska, Islandan, Japonec, Polka a tri Korejky} pochopitelne neovladal text, pretoze kazdy dufal, ze ho budu vediet ti ostatni, takze sme tam v podstate len stali a otvarali usta. Cele to trvalo dobrych pat hodin, lebo Den ucitelov sa predsa nemoze zaobist bez tuctov prejavou.
- 13.11. vylet ku komplexu chramov kralov Hungovcov, pri meste Viet Tri, asi 2 hod. cesty minibusom na severozapad od Hanoje. Oproti chramom je betonove muzeum s niekolkymi bronzovymi bubnami dynastie Dong Son, nespravne vypchatymi zvieratami a podobiznami prezidenta Hocimina. Cituje sa jeho pametna veta vyzyvajuca k ozbrojenenu odporu, ktoru na tomto mieste preniesol:" Krali Hungovci tutu zem zalozili, vy a ja ju teraz musime ubranit." K tomu vsetkemu vietnamsky hovoriaca sprievodkyna. K tomu, aby sme jej rozumeli vyznamne prispela priprava zo skoly. V jednotlivych chramoch boli dislokovani ukazkovi mnisi v odevoch s menovkami, ktori niekolkymi posunkami naznacuju spravny postup: Vstupit, zlozit ruky, uklon k oltaru, odfotit, vhodit peniaze do pokladnicky, odchod. Cestou spat nas Bien castoval domacky vyrobenou ryzovou palenkou, co s casovym odstupom nemozem hodnotit ako dobry napad.
- 9.11. som bol prvy krat ucit anglictinu v jazykovom centre. Dali mi skupinu deti, ktore nevedia po anglicky ani zatat, takze som to skor ja kto sa pri nich uci vietnamsky. Zase nie, ze by mi to az tak vadilo...
- 31.10. Halloween party s americkymi studentmi na streche internatu. Vsade okolo nas sa rozprestiera nocna Hanoj- typicka azijska kulisa. Rev motoriek milosrdne prekryva hulakanie podnapitych belochov pobehujucich v maskach v miernom osiale medzi drotmi na bielizen.
- 25.10. Kupil som si bicykel, velky, modry, akoby rekvizita z historickeho filmu. Vecer recepcia v hoteli Daweoo pri prilezitosti statneho sviatku CR. Mala byt prirodzene o tri dni neskor, ale v pondelok sa vo Vietname zasadne nikdy nic nedeje a komu by sa chcelo oslavovat statne sviatky cez vikend.
- 23.10. sme teda definitivne a nenavratne konecne vystupili z lietadla na letisku Noi Bay. Spinavi, spoteni a smradlavi. Prvy domorodec, ktoreho som cez okienku Airbusu uvidel bol policajt v uniforme na bicykli slapajuci po prijazdovej ceste k letisku. Takze stalo sa; som vo VIETNAME
- 11.10 som mailom dostal poziadavky na prace, ktore mame vypracovat pocas pobytu, no, nie je toho malo...
- 3.októbra som sa vrátil z Prahy, dostali sme víza na celý rok. Kúpil som letenky. Bude to sranda, letím po prvý krát.
- 19.septembra 2002 mi spolužiačka Káča poslala z Prahy mail, že máme víza (1.10.02-30.5.02). Začínam si v zozname vecí odškrtávať, čo mám a čo ešte budem potrebovať.
