POČIATKY DEJÍN
Hvozdnica lezí v Podjavorníckej vrchovine v doline Stiavnika. Vrchovinovy povrch chotára tvoria druhohorné horniny. Prevládajú hnedé lesné pôdy. Chotár je zalesneny len na chrbtoch a svahoch juzného a severného obvodu. Rozkladá sa v nadmorskej výske 310 - 600 metrov, stred obce lezí vo vyske 325 metrov. Miestne casti Hvozdnice sú Pod kamennym dielom, Prasnice, Závrsie a Starovec.
Obyvatelia, ktorí osídlili Bytciansku kotlinu, vyuzívali úrodnú pôdu v údolí Váhu. Ich dobytok sa pásol na úbociach okolitych hôr. Vplyv materiálnej kultúry Keltov, ktorí osídlili sprvoti územie juhozápadného Slovenska, sa prejavil i v prostredí severného Slovenska. Pocas 2.-1. storocia pred n. l. tu vznikla tzv. púchovská skupina, ktorá reprezentuje materiálnu kultúru domáceho obyvatel'stva. V tomto období osídlenie preniklo aj do pril'ahlých dolín a doliniek Váhu a na vyssie polozené miesta. Sídliská púchovskej skupiny sa zistili v okolí Bytce, okrem iných lokalít tiez vo Hvozdnici na Kulískovom kopci.
Severozápadné Slovensko bolo osídlené slovanským etnikom uz v staroslovanskom období, co dokazujú pamiatky hmotnej kultúry. Na Povazí bolo dost' husté osídlenie, pravda, v severoslovenskych dolinách, ku ktorým patrí i Bytcianska kotlina, nemohla byt' taká istá koncentrácia obyvatelstva ako na úrodnejsom juznom Slovensku. Budúce archeologické výskumy nám povedia snád' viac o slovanskom osídlení Hvozdnice a okolia.
Bytcianska kotlina s osadenými sídliskovymi jednotkami nálezala Nitrianskemu kniezatstvu a neskorsie bola súcast'ou velkomoravskej státnosti. Slovenské obyvatel'stvo zilo isto v 10. storocí uz v dedinách, zial', nevieme povedat', ktoré z nich existovali uz v case Vel'komoravskej ríse. Dediny vznikali tak, ze skupina l'udí vyklcovala les a pripravila kus pôdy na siatie.
Od 11. storocia sa územie hornej Trencianskej stolice postupne zaclenovalo do uhorského Státu. Obyvatelia, ktorí tu zili, boli nositel'mi starych slovenských výrobných a kultúrnych tradícií. Pre obdobie od 10. storocia az po druhú polovicu 12. storocia vsak nemáme písomné správy, a niet ani predpokladu, ze by sa objavil nový listinný materiál.
Dobu vzniku Hvozdnice presne nepoznáme, podobne ako jej rozlohu. Plocha pôvodného sídliska bola isto malá. Lezalo pri vodnom toku, proti prúdu potoka, pri výtoku z doliny do kotliny, co bola obl'úbená poloha slovenských sídelných jednotiek. Cast' územia hornej Trencianskej stolice bola obývaná dávno pred tatárskym vpádom a vo Hvozdnici pokracovalo osídlenie prinajmensom z doby hradistnej (10. - 12. storocie). V tomto období bola Hvozdnica král'ovským majetkom.
Slavko Churý
