PôVOD NÁZVU OBCE
V
písomných pramenoch sa stretávame s najstarsím pomenovaním obce v
donacnej listine z.r.1250, kde sa uvádza ako "TERRA HOZUCHA",
v 14. storocí uz ako "TERRA HOZNICZA". Terra znamená v
latincine kultivovanú zem, no myslí sa pod tým i sídlisko - VILLA.
Oznacenie "VILLA HWOZNICZA" sa vyskytuje v 15. storocí.
Latinské oznacenie obce "POSSESIONIS" sa v listinách uvádza
od 18. storocia.
Pocas stárocí presiel názov obce rôznymi
modifikáciami, o com svedcia archívne pramene: HOZUCHA 1250,
HOSSNYCZ 1414, HOSSNYCZ ALIAS DE ZAWNYCZA 1417, KWOZNYCZA 1439,
HWOZNICZE/HWOZNYCZE 1458, HOWOZNYCZE 1471, HWOZNYCZ 1498, WOZNYCZE
1525, WOZSNYCZA 1559, HWOZNICZA 1598, HVOZNICZA 1744/1770, HVOZNICA
1808, HUSZNICA 1877.
Po vzniku 1. ceskoslovenskej republiky sa
upresnilo pomenovanie obce na "HVOZDNICA". V miestnom nárecí
sa zachovalo pôvodnejsie pomenovanie obce, ktoré foneticky znie
"HVOZNICA". V 19. storocí sa stretávame i s madarským
pomenovaním obce "FÜRÉSZFALU", co v preklade znamená:
dedina, v ktorej je píla. Podla uvedených príkladov môzeme usudzovat, ze k rôznym variantom názvu obce mohlo dôjst i individuálnym
prístupom jednotlivých zapisovatelov v minulosti, ktorí nie vzdy
rovnako zapísali hovorový názov obce. Zápis názvu obce bol
ovplyvnený i jazykom, v ktorom boli jednotlivé historické texty
písané.
Na objasnenie pôvodu názvu ovce existujú viaceré vysvetlenia. Obec
mohla dostat meno po svojom zakladatelovi, ako je to napríklad v prípade
obce Petrovice, osady Benov a iných. I ked sa tu stretávame s
priezvyskami Hvoznický (15.-16. stor.) a Hazucha (17. stor.), toto
vysvetlenie je málo pravdepodobné. Ide tu skôr o opacný jav, ked
priezvysko v prípade týchto skultétskych rodín vzniklo podla názvu
obce.
Názov obce "WOZNYCZE" a "WOZNYCZA"
zo 16. storocia by mohol poukazovat na odvodeninu od slova voz. Výraz
"voznica" sa pouzíval na oznacenie cesty, po ktorej sa
chodilo s vozmi, alebo by mohlo íst o dedinu, kde sa vyrábali vozy.
No kedze sa v starsích pramenoch s týmto pomenovaním nestretáme,
toto vysvetlenie taktiez nemozno akceptovat. Este menej pravdepodobné
je odvodenie názvu od slova hus - "HUSZNICA" z roku 1877.
Ide tu pravdepodobne o nepresný zápis. Vysvetlit pôvod názvu obce
sa uz v minulosti pokúsali mnohí bádatelia. Svetozár Hurban
Vajanský v casopise Slovenské
pohlady
v roku 1885 na strane 339 uvádza takéto vysvetlenie: "Hvozdnica
dedina. Nás lud menuje istú pri cestách rastúcu zelinu hvozdie a
tak táto mohla byt zalozená na mieste takouto zelinou zarastenom,
keby v listinách bola aspon raz písaná pod menom Vozdnica, a tak
tvrdit musím, ze jej vlastné meno je Boznica, ktorého hláska B
premenila sa na V, a tak miesto to ku bohucestiu slúzilo. Konecne
ponevác hvozd je jednomyselné s bokom, aj Hvozdnicu môzeme drzat na
miesto na boku." Tretie vysvetlenie, ze je názov odvodený od
pustého lesa - hvozdu, uvádza i V. Chaloupecký v knihe Staré
Slovensko na strane 64: "...ukazuje patrne, ze tu nekde byl nebo
pocínal hvozd."
Je pravdepodobné, ze v case slovanského osídlenia
na mieste dnesnej obce mohol byt pustý les. Pôvodná sídelná
jednotka sa pravdepodobne nachádza na mieste dnesnej osady Starovec (Stará
ves) pri ústí doliny. V minulosti boli i casti hvozdnického chotára
leziace nedaleko od Váhu zalesnené listnatým lesom, o com svedcia i
pomenovania týchto chotárov: "Lejsie", "Dúbravy".
Podobne názvy lesa v dolinách v blízkosti Váhu: Jasenica, Hrabové,
Jablonové, Drienové, Buková. Preto mozno usudzovat, ze vysvetlenie
pôvodu názvu obce od pustého lesa hvozdu je najpravdepodobnejsie.
Juraj Jakubík