15. STOROČIE
V 15. storocí síce pribúda konkrétnych informácií o povazskobystrickom panstve, predsa vsak je vel'mi t'azké nacrtnút' obraz o starej dedine a o zivote l'udí. Na zaciatku 15. storocia sa na hrade a panstve usídlil Ctibor z Beckova a jeho syn. V listine z 8. septembra 1400, ktorou dal Petrovi Butorovi z Marsovej do vlastníctva obec Jablonové, sa tituluje ako transylvánsky vojvoda, zupan Nitrianskej, Trencianskej a Bystrickej stolice a pán celého Povazia. Z reci listiny vyplýva, ze roku 1400 existovala aj samostatná Bystrická stolica a jej sídlom bol hrad. Ctiborovci boli vtedy zemepánmi i Hvozdnice.
Zivot obyvatel'stva na celom Slovensku ovplyvnili v 15. storocí vojnové udalosti. Zasiahli tiez do zivota dedinskych obyvatel'ov. Vyvoj v pol'nohospodárstve sa vsak nezastavil. Hvozdnica, ktorá zila na zákupnom práve, si v 15. storocí udrzala niektoré výdobytky z predchádzajúceho obdobia a este tu nedoslo k celkovému úpadku právnej hodnosti skultéta. Aj v takychto dedinách vsak dochádzalo k rozdielom medzi poddanými v závislosti od mnozstva obhospodarovanej pôdy. Ulohu zohrávalo najma dedenie a delenie usadlostí.
S dvoma skultétmi Hvozdnice sa stretávame roku 1417. V tornto roku zavrazdili pri Bytci nedaleko Váhu istého Kolomana Podmaskyna. Ked'ze vrazda sa udiala v chotári mestecka, úrad vyplatil bratovi poskodeného Jánovi 15 mariek v uhorských peniazoch. 25. júla 1417 zasadala mestská rada v Ziline pod predsedníctvom dedicného zákupného richtára Jána. Ako svedkovia figurujú vo vysetrovaní richtári z Hlbokého a Predmiera, ale aj Ján Mosancz a jeho brat Martin z Hvozdnice (... nec non Johannes Mosancz et Martinus Mossancz, frater suus de Hossnycz ).
Skultét Peter z Hvozdnice (Petrus de Hwoznycz) sa uvádza v listine Turcianskeho konventu z 20. júla 1498 v súvislosti s príspevkom 10 zlatych na Kostol Panny Márie v Povazskej Bystrici. Z listiny sa javí, ze este aj koncom 15. storocia dedina zila v podstate na zákupnom práve. Aj Hvozdnicu vsak mohli postihovat' snahy bystrického panstva o zavádzanie mimoriadnych robôt. Dedina prekonávala podobny vývoj ako vacsina sídlisk. Pol'nohospodárstvo bolo stále základnou formou výroby. Základom prosperity sedliackeho hospodárstva bol dobytok. Obyvatel'ov ovplyvnovali predovsetkym kazdodenné starosti o zivobytie. Osudy dediny pritom determinovali jednotliví majitelia povazskobystrického panstva.
V roku 1439 patrilo k hradnému panstvu mestecko Povazská Bystrica a 16 dedín, medzi nimi Hvozdnica, podobne ako v roku 1459. Ladislav Podmanický bol prívrzencom Hunadyovcov. Král' Matej Korvín odmenil jeho sluzby tym, ze mu listinou z 15. marca 1458 daroval bystrický hrad aj s panstvom. V donacnej listine sa spomína, ze Hunadyovci dlzili Ladislavovi Podmanickému 12 tisíc zlatých. Medzi darovanymi dedinami sa uvádza Hvozdnica (Hwaznicze). Nitrianska kapitula 26. mája 1458 potvrdila, ze Ladislav Podmanicky bol na základe spomínanej Matejovej listiny uvedený do drzby bystrickych majetkov. V dokumente sa dedina uvádza ako Hwoznycze a Hwoznicze. Aj v súpise majetkov Podmanickovcov z roku 1471 je Hvozdnica uvedená ako poddanská dedina bystrického hradu. Podmanickovci tu hospodárili sto rokov a vojenskou silou ovládali znacnú cast' okolia. Ich moc kulminovala okolo roku 1540, co dokazujú súpisy im patriaceho majetku.
Slavko Churý
