Úvod

Vysoké Tatry. Sú pýchou slovenského národa. Nesporne sú Tatry pohorím, ktoré svojím významom presahuje hranice jedného národa. A to nielen obrazne, ale aj doslova. Politické hranice totiž častokrát neberú ohľad na geografické celky, ba práve naopak, využívajú ich ako prirodzenú, ťažko priechodnú hranicu. Takto je to aj v prípade Tatier. V minulosti oddeľovali Slovákov od Poliakov. V súčasnej dobe však možno skôr povedať, že Tatry tieto dva národy spájajú.

A keďže dva národy majú dva jazyky a dva terminologické systémy, pri ich zbližovaní a potrebe vzájomného kontaktu nastáva potreba prekladu, a teda aj zvládnutia danej terminológie. V tejto práci nájdete prehľad tematických oblastí, ktoré sú pre turistických sprievodcov o Vysokých Tatrách najtypickejšie, a náčrt spôsobov, ako sa s touto terminológiou popasovať.

Účelom práce je sprostredkovať túto terminológiu a uľahčiť proces prekladu pre všetkých, ktorí majú záujem o vzájomný kontakt medzi Poľskom a Slovenskom. V prílohe nájdete terminologický prekladový slovník. Aby bol účel tohoto výskumu, čiže uľahčiť prácu budúcim a aj terajším prekladateľom, naplnený, bude táto práca, spolu so slovníkom, zverejnená na www.geocities.com/gardosmatej , prípadne ju poskytnem na požiadanie na adrese [email protected].

Práca tiež ukazuje, kam všade sa dá zájsť pri hľadaní rôznej terminológie. Netreba sa obmedzovať na jazykové slovníky, ale vydať sa na skusy po knižnici, pozrieť si encyklopédie, tie všeobecné, odborné, aj internetové, poradiť si s češtinou, nazrieť na posledné stránky kníh do indexov, a pod. Všetka literatúra v tejto práci, okrem máp, sa dá pozrieť, či už absenčne alebo prezenčne, v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici.

1. Terminológia

Pojem terminológia sa chápe v dvoch významoch. Jednak je to náuka o vlastnostiach, tvorbe a používaní termínov, ale aj ako súbor termínov z istej oblasti. Termíny sa oproti bežnej slovnej zásobe vyznačujú niekoľkými znakmi. Samozrejme, v prvom rade musia byť spisovné, čo je ich najzákladnejšou vlastnosťou. Ďalšie vlastnosti, ktoré sú už pre termíny zvlášť špecifické, sú:

Motivovanosť – ukazuje na motív a spôsob tvorenia termínu. Termín sa nemôže len tak poskladať z náhodného zhluku hlások, ale mal by využiť možnosti daného jazyka, čiže okrem slovotvorných postupov aj slovnú zásobu už existujúcu v jazyku. Termín by mal byť logicky správny, aby svojím tvarom nemiatol používateľov.

Systémovosť – termín by mal zapadať do terminologického systému daného odboru. Napr. pre biológiu platí, že názvy rastlín sa skladajú z dvoch slov - rodového názvu, ktorým je podstatné meno, a druhového názvu, ktorým je prídavné meno. Možné je pridať ďalšie prídavné meno na rozlíšenie poddruhu. Každý novovytvorený názov tiež musí mať túto štruktúru.

Ustálenosť – je potrebná na zabezpečenie bezporuchovej komunikácie, aby nedošlo k pomýleniu si pojmov.

Jednoznačnosť a presnosť – v každom vednom odbore sa treba vyjadrovať presne, a preto treba odstrániť polysémiu. Často je potrebné aj odlíšiť mnohé významové odtienky, ktoré v bežnom jazyku nepociťujeme. Dôsledkom je aj odstránenie synomymie. Termín pomenúva jeden pojem a jeden pojem je pomenúvaný jedným termínom. Viacero termínov pre jeden pojem (synonymia) sa vyskytne pri nových pojmoch, keď je terminológia ešte rozkolísaná alebo pri dvojiciach, z ktorých sa jeden používa ako vysokoodborný a druhý je z bežného jazyka – napr. latinsko-slovenská synonymia v biológii, zoológii a iných prírodovedeckých odboroch.

Derivatívnosť – alebo nosnosť umožňuje z termínu tvoriť odvodzovaním alebo bližším určovaním nové termíny. Termín môže byť jedno- alebo viac- slovný.

2. Etapy terminologickej práce

Prekladatelia a tlmočníci si často musia hľadať terminológiu v rôznych zdrojoch, nie všetko je zachytené v existujúcich slovníkoch. Analogicky si aj tvorba terminologického slovníka vyžaduje určitý postup:

- vytvoriť pracovnú skupinu špecialistov z daného odboru a z oblasti terminológie

- získať informácie o princípoch, metódach a postupoch terminologickej práce

- vymedziť terminologickú oblasť a podoblasti

- vybrať jazyky

- vybrať pramene a texty a zhodnotiť ich spoľahlivosť

- vypísanie – excerpcia termínov

- harmonizácia – priradenie termínu k termínu z iného jazyka a zistenie miery ich zhody

- vybrať médium a formu záznamu a výslednej práce – rozsah, či pôjde o terminologickú databázu alebo slovník, ... Terminologické slovníky môžu byť výkladové (obsahujú definície) alebo prekladové (obsahujú ekvivalenty v cudzom jazyku/jazykoch)

3. Metodika práce

Za základ tejto práce som si zobral skutočný text v poľskom jazyku, ktorý je súčasťou turistického sprievodcu na mape Wysokie Tatry a Tatry w Całości vydaných poľskou firmou Sygnatura. Mapa Wysokie Tatry získala v Poľsku titul Mapa Roku 2001 w kategorii mapa turystyczna. Terminológia z jedného textu nemôže byť v žiadnom prípade úplná, to ale ani nie je cieľom. Ide skôr o to ukázať metódy, ako riešiť problémy a hľadať všetku potrebnú terminológiu. V práci sa koncentrujem hlavne na oblasť Vysokých Tatier, ktoré sú na Slovensku spomedzi troch podoblastí Tatier – Vysoké, Západné a Belianske Tatry – medzi Slovákmi najpopulárnejšie. Kvôli téme práce som sa tiež vyhol spracovávaniu napr. hotelovej, kultúrnej a inej podobnej terminológie charakteristickej pre bežné turistické texty. Základom bol poľský text, ku ktorému som hľadal slovenské ekvivalenty.

Pre Tatry sú najcharakteristickejšie texty opisujúce živú a neživú prírodu – geológia, flóra a fauna. Špecifickým problémom sú toponymá.

Z vlastnej skúsenosti vieme, že je všeobecný nedostatok slovníkov, zvlášť medzi poľštinou a slovenčinou. Preto je v jednotlivých kapitolách opísaný postup, akým môže bežný študent Filologickej fakulty, ktorý má prístup do Štátnej vedeckej knižnice a na internet, nájsť všetky potrebné informácie. Siahnuť sa dá po rôznych encyklopédiách, paralelných textoch (v tomto prípade to bol text ku slovenskej mape Vysokých Tatier od VKÚ v Harmanci), výkladových slovníkoch, učebniciach a na internete po vyhľadávačoch a elektronických encyklopédiách. Pomôcť môže dokonca čeština a aj príbuznosť jazykov. Samozrejme, tu však treba byť zvlášť opatrný.

Každý budúci prekladateľ by sa mal tiež naučiť pracovať s tabuľkovým programom Excel, ktorý umožňuje veľmi jednoduchú tvorbu glosárov, osobného slovníka a spracovanie údajov – zoradenie podľa abecedy v jednom, či druhom jazyku, zoradenie podľa témy alebo iných charakteristík.

Pri preklade do slovenčiny sú nenahraditeľné pravopisné a synonymické slovníky. Pravopisný a výkladový Krátky slovník slovenského jazyka má aj svoju internetovú podobu na http://kssj.juls.savba.sk , ktorá je na prehliadanie podľa hesiel voľne dostupná.

4. Všeobecné pojmy

Tatry sú chránené na Slovensku i v Poľsku národnými parkami. Na Slovensku nesie národný park názov Tatranský národný park – TANAP, v Poľsku Tatrzański Park Narodowy – TPN.

Jedným z najbežnejších slov je szlak. Je to dosť všeobecný pojem a označuje chodník, cestu, trasu. V slovenských textoch je bežné zodpovedajúce pomenovanie szlaku turystycznego turistický chodník, resp. turistická trasa. Mapa VKÚ používa aj turistický chodník, aj turistická značená trasa so skratkou TZT. Z hľadiska motivovanosti termínu sa druhý termín zdá byť vhodnejší, keďže má všeobecnejšiu platnosť. Turistická trasa môže totiž viesť aj po asfaltovej ceste a po skalách, čo sa len ťažko dá nazvať chodníkom. Slovo značený označuje oficiálnosť trasy. Na Slovensku sa na značenie používajú 4 farby – červená, modrá, zelená, žltá, v Poľsku je k nim pridaná piata čierna. Farby však neoznačujú stupeň náročnosti.

Špecifickou črtou Tatier sú chaty – po poľsky schronisko. Poliaci majú svoje pomenovania chát, resp. ich popoľšťujú – p. príloha č. 3.

Czasy przejść – turistické časové údaje boli na poľskej mape uvedené ako napr. 1h45’, čo je dosť zvláštne, keď si uvedomíme, že v poľštine sa hodina povie godzina – čiže by malo byť 1g45’, ale nie je. Záhadu vyriešila emailová konzultácia s autorom mapy:

Jeśli zaś chodzi o skrót „h“ w czasach przejść na szlakach to wynika z tradycji jaka się przyjęła na polskich mapach.

Witold Czajka

Preklad:

Čo sa týka skratky „h“ v časových údajoch na trasách, vyplýva to z tradície, aká bola prijatá na poľských mapách.

5. Uhol pohľadu Slovákov a Poliakov

Tatry patria obom národom, ibaže sa na ne dívajú z inej perspektívy. Poliaci zo severu a Slováci z juhu. Čiže nasze Tatry znamená poľskú časť, kým naše Tatry označujú slovenskú časť, samozrejme, oba pojmy môžu označovať aj celé Tatry. Prekladateľ však nemôže zabúdať aj na túto skutočnosť, aby nedošlo k posunu a aby text znel prirodzene. Tak napríklad v poľskom turistickom sprievodcovi je veta: Powierzchnia całkowita Tatr wynosi 785 km², z czego do Polski należy 175 km² . Slovenský sprievodca k mape Vysoké Tatry od VKÚ, a. s. Harmanec, vydaný na Slovensku, pre Slovákov a po slovensky však prirodzene uvádza vetu: VYSOKÉ TATRY majú celkovú rozlohu 341 km² (rozloha slovenskej časti je 260 km²) – čiže údaj o Slovensku, nie o Poľsku. Obdobne môžu byť záludné slová s významom: na juhu, na severe, na opačnej strane Tatier, a pod. Preto pri prekladaní textov medzi týmito jazykmi treba mať zvlášť na pamäti komu a do akého prostredia je cieľový text určený. Niekedy, ako je aj uvedené hore, je totiž žiaduce nahradiť poľské reálie slovenskými. V takomto prípade treba byť tiež citlivý na to, či sa príliš nepreferujú poľské reálie na úkor slovenských, resp. text by mal byť prispôsobený pre Slovákov a takto viac „medzinárodný“. Tu už nejde o doslovný preklad, ale o kultúrnu adekvátnosť. Slováka menej zaujíma, kedy vznikol prvý projekt Tatrzańského Parku Narodowého v Poľsku, ale skôr sa opýta, kedy to bolo u nás. Nakoniec zistíme, že poľský projekt vznikol v spolupráci s Československom, pričom slovenskí sprievodcovia udávajú, že išlo o spoločný projekt, a tak to treba uviesť aj do prekladu.

Pri uvádzaní príkladov na určitý jav možno vymeniť príklady z územia Poľska za príklady z územia Slovenska, pokiaľ existujú. Pre turistov to bude zaujímavejšie. Samozrejme, treba brať ohľad aj na Poľsko a na medzinárodnosť textu. Napr. malé vysuté dolinky sa nachádzajú aj v Poľsku, aj na Slovensku. A tak v prípade, že prekladaný text je určený pre Slovákov na území Slovenska, Buczynowú Dolinku (v Poľsku) možno zameniť na Jahňací kotol (na Slovensku). Slováka tiež bude viac zaujímať, ktoré pleso je najhlbšie na Slovensku, ako to, ktoré je v Poľsku druhé najhlbšie. V prípade, že ide o text, ktorý má pritiahnuť turistu do Tatier, by sme mali tieto informácie vymeniť.

Užitočná môže byť aj informácia, že horná hranica lesa/górna granica lasu na severe je o 100-150 m vyššie ako na juhu.

6. Geológia a geografia

Pri geológii ide v podstate o históriu a stavbu Tatier. Najpodstatnejšie sú preto pomenovania geologických období a názvy hornín. Táto odborná terminológia má často medzinárodný ráz – napr. Trias, Jura, ...

Poľsko-český slovník od Karla Olivu obsahuje pomerne dosť geologických pojmov: skały – horniny, skały osadowe – usadené horniny, margle – sliene, ... Pomôžu aj encyklopédie – v Encyklopédii Slovenska sa dá nájsť odborný paralelný text pod heslom Vysoké Tatry.

Prehľad hornín:

skały horniny

lupki bridlice

dolomity dolomity

granitoidy granitoidy

piaskowce pieskovce

margle sliene

gnejsy ruly

wapienie vápence

zlepeńce zlepence

Niektoré geologické obdobia:

Karbon Karbón

Trias Trias

Jura Jura

Kreda Krieda

Czwartorzęd Štvrtohory

Trzeciorzęd Treťohory

Pre Vysoké Tatry je kľúčovým slovom trzon krystaliczny – kryštalické jadro al. aj kryštalinikum, ktoré tvorí základ ich geologickej stavby.

Niekedy slovníky nepomôžu a treba siahnuť po učebniciach, internete, encyklopédiách rôzneho druhu. Netreba sa báť odísť od police s jazykovými slovníkmi a prejsť ku polici s geografiou, geológiou, jaskyniarstvom, chémiou a pod.

Dobrým príkladom je poľské slovo baraniec, ktoré má v poľštine ešte aj odborný ekvivalent muton – pochádza z francúzskeho pomenovania barana. Tieto slová nenájdeme v prekladovom slovníku. Treba siahnuť po výkladovom slovníku a encyklopédii. V študovni ŠVK sa nachádza aj výkladový trojzväzkový Słownik języka polskiego a aj Encyklopedia popularna PWN. Pri pochopení, čo to vlastne ten baraniec je - kopec vyčnievajúci nad okolie vyhladený pôsobením ľadovca - nám môže ešte lepšie pomôcť nákres, aký sa objaví napr. v internetovej encyklopédii http://pl.wikipedia.org po zadaní hesla baraniec. A ako nájsť slovenský ekvivalent? Najlepšie je pozrieť si nejakú literatúru priamo o geológii. Ale ani to nemusí pomôcť, keďže encyklopédie sú často vedené nie tematicky, ale abecedne a prehľadať dva hrubé zväzky knihy aj tak nemusí byť účinné. Tu môžeme staviť na príbuznosť jazykov, čo však treba aj overiť. A tak v českom Encyklopedickom slovníku geologických věd nájdeme heslo baraní lby (baranie rohy), ktoré odkazuje na oblík, kde je už nám známa definícia. Nasleduje neúspešné overenie v česko-slovenskom slovníku, čiže znova nám ostáva spoľahnúť sa na dosť častú zhodu českej a slovenskej terminológie a skúsiť to overiť v encyklopédii. V tomto prípade ako slovník slúži index slov s číslom strany, ktorý býva na konci každej dobrej vedeckej publikácie. V slovenskom vydaní Kroniky Zeme sa pod dohľadom odborníkov slovo oblík nachádza celkovo dvakrát. Nájdeme tam aj slovo guliak s rovnakým významom a rozsahom výskytu raz. Čiže okľukou cez češtinu dostaneme preklad:

poľština: baraniec, muton;

čeština: baraní lby, oblík;

slovenčina: oblík, guliak.

Obdobný postup hľadania: prekladový slovník – výkladový slovník – encyklopédia – internet – overenie v slovníku a encyklopédii, možno aplikovať aj v iných prípadoch.

Jaskyniarsku terminológiu pomerne dobre spracoval V. Panoš. Jeho kniha Karsologická a speleologická terminologie obsahuje výklad asi 2000 slov z oblasti jaskyniarstva. Poskytuje tiež ekvivalenty v češtine, slovenčine, angličtine, francúzštine, taliančine, nemčine, ruštine a španielčine. Kniha je radená abecedne na báze češtiny, výhodou je index na konci knihy v jednotlivých cudzích jazykoch, ktorý však pre slovenčinu chýba. A tak, aby sme našli vysvetlenie alebo ekvivalenty v cudzích jazykoch povedzme pre kvapeľ, musíme najprv zistiť, že ten sa povie po česky krápník, (v poľštine naciek). Táto kniha nám pomôže pri overení slov z krasovej tematiky typu:

mleko wapienne – vápenné mlieko

syfon – sifón

wywrzelisko - vyvieračka

Kniha Geografia, ktorá sa používa ako príprava na maturitné skúšky z geografie, nám zasa vynikajúco pomôže pri hľadaní pomenovania zodpovedajúceho typu ľadovcovej morény, či pri hľadaní terminológie typu úmorie, rozvodnica, ...

Morény sú :

morena denna - spodná moréna

morena czołowa - čelná moréna

morena boczna - bočná moréna

Paralelný text mapy Vysokých Tatier je nápomocný o. i. aj pri určovaní názvov rastlinných stupňov. Tie sú:

- piętro pogórza - stupeň podhorský/ submontánny

- piętro dolnoreglowe - stupeň horský/ montánny

- piętro górnoreglowe - stupeň vyšší montánny/ supramontánny

- górna granica lasu - horná hranica lesa

- piętro kosodrzewiny - stupeň podhôľny/ subalpínsky, kosodrevina

- piętro hal/ alpejskie - stupeň hôľny/ alpínsky

- piętro turniowe/ subniwalne - stupeň podsnežný/ subniválny

Pre ďalšie geografické a geologické pojmy p. príloha č. 1.

7. Flóra a fauna

Aj keď tematicky ide o dva rôzne veci, z pohľadu terminológie sa príliš nelíšia. Spája ich latinská terminológia a rodovo-druhový názvoslovný systém.

Flóra – rastlinstvo je na Slovensku vynikajúco systematicky spracovaná. Existuje jednak kniha Slovenské botanické názvoslovie, ale tiež na stránke Slovenskej akadémie vied na adrese http://ibot.sav.sk/checklist si každý zvedavec môže overiť správnosť toho-ktorého slovenského, či latinského botanického názvu. Jedinečná je kniha Z našej prírody rastliny horniny minerály skameneliny, kde nájdeme obrazový aj slovný popis spolu so slovenskými a latinskými názvami množstva rastlín a hornín. Pre polonistov je o to vzácnejšia, že existuje aj jej poľský preklad Świat Roślin Skał i Minerałów, čo nesmierne uľahčí pátranie po poľských názvoch, resp. latinských názvoch z poľštiny. Obe sú prístupné v ŠVK.

Pre faunu som takéto komplexné práce nenašiel. Zostáva pozrieť viacero rôznych knižiek, príp. použiť internetové vyhľadávače. Nespornou pomocou je Vyhláška ministerstva životného prostredia SR z 27. júla 1993 O spoločenskom ohodnotení vybraných častí prírody. Knihy sa zvyknú venovať iba jednej oblasti, ako Veľký obrazový atlas vtákov, Slovenské mená hmyzu, či Svet živočíšnej ríše opisujúci hlavne cudzokrajné živočíchy. Ďalšie sú výlučne v češtine, a teda ich názvoslovie je pre nás nepoužiteľné.

Pri starších zdrojoch treba byť opatrný dokonca aj čo sa týka latinských názvov. Botanické názvy slovenské a latinské sa totiž v roku 1986 revidovali. Tak napríklad kamzičnica Clusiova – Doronicum clusii zmenila názov na kamzičník chlpatý – Doronicum styriacum. Takýchto prípadov nie je veľa, ale existujú. Latinský rodový názov sa píše s veľkým začiatočným písmenom, druhový s malým. Slovenské názvy sú obe s malým písmenom, poľské taktiež.

Poľské, slovenské a latinské mená rastlín a živočíchov použitých na mape Wysokie Tatry sú uvedené v prílohe č. 2. Pri niektorých je uvedený latinský názov, pri iných nie. Výber som nechal na autorov mapy Wysokie Tatry. Pre túto prácu nemá význam kompletizovať všetky názvy rastlín, húb, hmyzu, vtákov a živočíchov; tie sa dajú v prípade potreby vyhľadať vo vyššie uvedenej literatúre. Znova som predpokladal, že autor mapy uvedie vo svojom sprievodcovi tie najbežnejšie a najdôležitejšie, a tie som aj uviedol v prílohe. Príloha je radená tematicky podľa okruhu: huby, rastliny, hmyz (s niektorými nižšími živočíchmi nepatriacimi do skupiny hmyzu), vtáctvo a ostatné zvieratá. V rámci okruhu sú heslá v slovensko-poľskom slovníku radené abecedne .

Pre Tatry najdôležitejšie, hodné zapamätania sú:

zo zvierat:

kozica – kamzík

świstak – svišť

z rastlín:

goryczka – horec

kosówka – kosodrevina

sasanka biała – poniklec biely

szarotka – plesnivec

8. Toponymá

Tatry obsahujú nesmierne množstvo vlastných miestnych názvov. Pomenúvajú vrchy, štíty, doliny, sedlá, plesá, potoky a pod. Z jazykovedného hľadiska sa dajú Tatry rozdeliť na tri časti.

- Prvou je územie Poľska. Názvy sú v poľštine, pokiaľ sa uvádzajú v slovenskom texte, tak buď v poslovenčenej podobe – väčšinou pokiaľ ide o zaužívaný slovenský názov, takých nie je veľa - napr. v Pieninách (mimo oblasti Vysokých Tatier) Trzy Korony – Tri koruny; alebo, ako je to vo väčšine prípadov, sa používa poľská podoba – napr. Gąsienicowa Hala, Dolina Pięciu Stawów Polskich. V takom prípade sa v síce v slovenskom texte používa poľský názov, ale skloňuje sa už po slovensky: napr. v Doline Pięciu Stawów Polskich, nie v Dolinie.

Rozdiel medzi poľštinou a slovenčinou je aj v písaní veľkých písmen. Poľština píše veľké písmeno vo všetkých plnovýznamových slovách názvu, kým slovenčina iba na začiatku vlastného názvu. Pokiaľ je vlastný názov súčasťou iného vlastného názvu a nie je na jeho začiatku, aj tak mu ostáva veľké písmeno.

Pokiaľ sa v slovenskom texte vyskytne poľský názov, Pravidlá slovenského pravopisu uvádzajú, že písanie veľkých písmen ostáva v pôvodnej podobe. Napr.: Morskie Oko: o Morskom Oku. Pokiaľ by toto pleso ležalo na Slovensku, písalo by sa: o Morskom oku.

- Druhou časťou je hranica. Názvy hraničných objektov sa logicky vyskytujú v oboch jazykoch. Môžu, ale nemusia byť rovnaké.

- Treťou časťou je oblasť slovenských Tatier. Vyskytujú sa tu slovenské názvy, ale situáciu najlepšie dokresľuje citát z mapy Wysokie Tatry:

Nazwy Polskie na obszarze Słowacji odzwierczadlają tradycyjnie silne związki kulturowe ludności po obydwóch stronach Tatr. – Poľské názvy na území Slovenska odzrkadľujú tradične silné kultúrne zväzky obyvateľov žijúcich po obidvoch stranách Tatier.

Historicky je to spôsobené aj zálohovaním spišských miest Poľsku, čo umožnilo intenzívnejší kontakt Poliakov so slovenským územím. Preto aj tu platí, že názvy môžu, ale nemusia byť rovnaké v oboch jazykoch. Môže to byť spôsobené jednak tradíciami, ale sú aj prípady, keď slovenský názov vznikol podľa nejakého slovenského dejateľa. Poľština pritom nepociťovala potrebu prevziať tento názov a ostala pri svojom starom pomenovaní. Tak náš Hviezdoslavov vodopád poznajú poľskí turisti ako Kacza Siklawa a Vajanského vodopád je Ciemnosmreczyńska Siklawa. Iné názvy pôsobia, akoby bol poľský názov vznikol ako prvý a slovenský bol odvodený z neho – Monkova dolina (SK) – Mąkowa Dolina (PL), dolina Kempy (SK) – Dolina Kępy (PL).

Ozajstnou kuriozitou je Česká dolina. Názov vznikol pôvodne v goralskom nárečí a znel: Cieska dolina, odtiaľ jej spisovná poľská podoba – Ciężka Dolina, ktorá znamená ťažká dolina. Niektoré pramene ju tak aj uvádzajú. Názov Česká dolina je však na Slovensku častejší a v súčasnosti už vlastne zaužívaný. Vznikol teda vlastne omylom, z neschopnosti Slovákov rozlíšiť poľské ć od č.

8.1. Stavba tatranských toponým

Vo všeobecnosti sa tatranské toponymá skladajú z dvoch a viacerých slov. Existujú aj jednoslovné názvy, ale tých je menšina, napr. Kriváň, Hrebienok.

Najviac je dvojslovných názvov. Skladajú sa z vlastného pomenovania, ktoré má tvar prídavného mena, a všeobecného podstatného mena pomenúvajúceho typ miestneho názvu. Pre oblasť Tatier sú typické tieto všeobecné pomenovania, prvé je slovenské, druhé poľské:

dolina dolina

kotlina kotlina

žľab żleb

sedlo przełęcz

vrch wierch

štít szczyt

kopa kopa

veža turnia

chrbát, hrebeň grzbiet, grań

pleso staw

vodopád wodospad, siklawa

potok potok

chata schronisko

Trojslovné názvy vznikajú spravidla z dvojslovných, bližším určením, napr. Zadná Garajova kopa, Veľká Garajova kopa, Žabia Bielovodská dolina; iné sú zas dané predložkovým spojením, napr. Štít nad Zeleným.

Vyskytujú sa aj viacslovné názvy, vzniklé ďalším určovaním, či odvodzovaním, napr. Malé Žabie Javorové pleso, ktorého názov vznikol zo Žabej Javorovej doliny, jej názov zas z Javorovej doliny.

Pre poľské názvy platia rovnaké pravidlá.

8.2. Medzijazykové porovnanie názvoslovia

Základom pre toto porovnanie je mapa Wysokie Tatry, ktorá na území Slovenska vo väčšine prípadov uvádza slovenský názov, po ktorom nasleduje v zátvorke poľské znenie, napr. Rakúska skala (Rakuska Turnia), čím takto umožňuje porovnanie slovenských a poľských názvov.

Čo sa týka odbornej stránky názvov, jeden z autorov mapy nám poskytol svoje vyjadrenie:

Badania nad nazewnictwiem prowadzili od końca XIX w. głównie polscy naukowcy i zajmowali się całymi Tatrymi. Słowaccy naukowcy badają te nazwy dużo krócej i koncentrują się na razie na Tatrach Wysokich. O ile wiem, na Słowacji tylko p. I. Bohuś zajmuje się porządnie nazewnictwiem. Na naszych mapach nazwy są według W. H. Paryskiego (WHP), najwiekszego autorytetu ws. Nazw dla całych Tatr, po polskiej i słowackiej stronie. Pan Paryski znał publikacje p. Bohuša, czasami się spotykali i uzgadniali brzmienie. Toteż w efekcie, pomiędzy nazewnictwem WHP i Bohuša jest tylko kilka różnic.

Michał Siwicki

Sygnatura/Polkart

Preklad:

Výskum názvoslovia robili od konca 19. stor. hlavne poľskí vedci a zaoberali sa celými Tatrami. Slovenskí vedci skúmajú tieto názvy omnoho kratšie a sústreďujú sa hlavne na Vysoké Tatry. Pokiaľ mi je známe, na Slovensku sa názvoslovím systematicky zaoberá iba p. I. Bohuš. Na našich mapách sú názvy podľa W. H. Paryského (WHP), najväčšej autority, čo sa týka názvoslovia, pre celé Tatry, na poľskej i slovenskej strane. Pán Paryski poznal publikácie p. Bohuša, občas sa stretávali a ujednocovali znenie. Vďaka tomu je medzi Bohušovým názvoslovím a WHP iba niekoľko rozdielov.

A naozaj, kniha od Ivana Bohuša Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, ktorá je prístupná aj v ŠVK, je vynikajúcim spracovaním toponým Vysokých Tatier. Obsahuje 2141 hesiel zoradených podľa lokalít (vzadu je abecedný index) s podrobným popisom polohy a pôvodu názvu. Pokiaľ existujú, uvádzané sú nielen slovenské, ale aj poľské, maďarské a nemecké názvy, pri slovenských a poľských názvoch sa niekedy objavujú aj variatné názvy.

Porovnaním slovenského a poľského názvoslovia toponým zistíme, že buď sa viac – menej zhodujú, čiastočne líšia alebo sú úplne rozdielne.

Porovnaním poľsko-slovenských dvojíc miestnych názvov na území Slovenska ich možno rozdeliť na tri veľké a niekoľko menších podskupín podľa stupňa odlišnosti slovenského a poľského názvu.

Skupina 1 – Názvy rovnaké

Sem sa dajú zahrnúť tieto podskupinky:

a1 – poľský názov neexistuje, používa sa slovenský

a2 – slovenské názvy sú popoľštené, resp. v poľskom prepise. Napr. Velická dolina – Wielicka Dolina

Keďže poľština má tendenciu názvy na území Tatier prinajmenšom popoľštiť, čiže ich dať do poľského prepisu, podskupiny a1 a a2 môžeme vlastne stotožniť.

b – všeobecné podstatné meno je preložené do poľštiny, pričom sa líši od slovenského všeobecného podstatného mena, vzniká tak pocit, že názov nie je úplne rovnaký, hoci je. Napr. pleso je v poľštine staw: Popradské pleso – Popradzki Staw

Skupina 2 – Názvy čiastočne zmenené

Prídavné meno, ktoré je v prípade Tatier hlavným nositeľom rozlišovania lokality sa nemení, zmeny sú však širšie ako v skupine 1.

a – použité je iné všeobecné podstatné meno, ako by to predpisoval prepis, resp. preklad názvu. Napr. Štrbské pleso je Szczyrbskie Jezioro, a nie staw. Ďalšou možnosťou je jednoslovný názov namiesto dvojslovného: Gerlachovský štít (oficiálny názov, Gerlach je neoficiálny) – Gierlach

b – pri množstve názvov a prakticky cudzom, zahraničnom prostredí, poľština niekedy pociťuje potrebu dodatočného rozlíšenia lokality názvu a pridáva mu patričné prídavné meno. Samotný názov však zostáva zachovaný. Napr. Suchá dolina (SK) – Sucha Dolina Jaworowa (PL)

Skupina 3 – Názvy rozdielne

Názvy v poľštine a slovenčine sú úplne rozdielne. Napr. Ždiarska Vidla – Płaczliwa Skała

Vyskytli sa aj prípady dvojíc falošných priateľov: napr. sedlo Sedielko (SK) je v poľštine Lodowa Przłęcz, ale poľský názov Siodełko označuje slovenskú osadu Hrebienok. Kvôli prehľadnosti sú tieto dvojice falošných priateľov v slovníku v prílohe č. 3 vyznačené tučným písmom.

V tomto zozname toponým nájdete aj súradnice daného objektu. Orientovať sa môžete podľa priloženej jednoduchej mapky, ale tieto súradnice vám pomôžu aj na akejkoľvek inej mape so zaznačenými rovnobežkami a poludníkmi. Napr. stĺpec „1“ označuje polohu medzi 19°56’ a 19°57’ východnej zemepisnej dĺžky a riadok „a“ polohu medzi 49°17’ a 49°16’ severnej zemepisnej šírky.

9. Internetové zdroje

Pri hľadaní informácií najrôznejšieho druhu je nenahraditeľným pomocníkom internet. Pri hľadaní sa najčastejšie používajú internetové vyhľadávače.

veľké medzinárodné:

www.yahoo.com

www.google.com

slovenské:

www.zoznam.sk

www.google.sk

poľské:

www.onet.pl

Dá sa siahnuť po internetových encyklopédiách – napr. www.wikipedia.org, ktorá má aj poľskú verziu http://pl.wikipedia.org

Existujú aj najrôznejšie stránky s tematikou Vysokých Tatier. Mnohé z nich sú vo viacerých jazykoch, čiže aj v slovenčine a poľštine. Tu sú niektoré z nich:

www.kst.sk – stránka klubu slovenských turistov

www.hzs.sk – horská záchranná služba A mnohé iné ...

Resumé

Praca ta zajmuje się terminologią i nazewnictwem tekstów turystycznych dotyczących obszarów Tatr Wysokich. Jej celem jest podanie najczęściej używanego słownictwa z tej dziedziny, czyli geologii, geografii, fauny i flory tatrzańskiej. Ponadto, wymienione są źródła i sposoby jak odnaleźć jeszcze więcej terminów.

Rozdział Uhol pohľadu Slovákov a Poliakov, czyli Punkt widzenia Słowaków i Polaków opowiada o tym, że przy tłumaczeniu słów „nasze Tatry“ trzeba być ostrożny, bo Słowak tym myśli słowackie Tatry a Polak zaś polskie. Rozdziały dotyczące geografii, geologii, fauny i flory są poświęcone trudnościom, które mogą pojawić się szukając słowackich odpowiedników. Rozdział dotyczący toponimów porównywa nazewnictwo słowackie i polskie, które może, ale nie koniecznie musi być zgodne.

W załączniku znajduje się słownik najważniejszych terminów znajdujących się w turystycznych przewodnikach Tatr Wysokich, słownik najczęściej spotykanych w Tatrach roślin i zwierząt w języku słowackim, polskim i łacińskim oraz przegląd nazw wlasnych w języku slowackim i polskim. Do tego przeglądu dołączona jest przydatna mapka.

Celem pracy jest ułatwienie pracy wszystkim moim kolegom, dla tego praca będzie opublikowana na internecie pod adresem www.geocities.com/gardosmatej

Summary

This work deals with slovak and polish terminology of tourist texts of the area of Vysoké Tatry mountains, which lie on the slovak – polish border. It also shows the ways of searching for new terminology and lists the sources.

The aim is to help with mutual understanding and translation between the polish and slovak languages, especially in the fields of geography, geology, fauna and flora of Vysoké Tatry mountains and local toponyms, which may differ in these two languages. The appendix contains glossaries of common terms, names of plants and animals in slovak, polish and latin and a glossary of toponyms.

The work will be published on www.geocities.com/gardosmatej

Bibliografia

Atlas geotermálnej energie Slovenska. Bratislava, Geologický ústav Dionýza Štúra 1995

Bohuš, I.:Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. Liptovský Mikuláš 1996

Buffa, F., Stano, M.: Poľsko - slovenský a slovensko-poľský slovník. Brratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1982

Červenka, M. a kol. : Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava, Príroda 1986

Česko-slovenský slovník, Red. G. Horák. Bratislava. Veda 1979

Encyklopedia popularna PWN. Warszawa, PWN 1982

Encyklopédia Slovenska I.-IV., Bratislava, Veda 1978

Encyklopedický slovník geologických věd. I.-II. Red. J. Petránek. Praha, Academia 1983

Farkaš, C.: Geografia. Nitra, Enigma 1997

Ferianc, O.: Slovenské mená hmyzu. Bratislava, Veda 1975

Gašparíková, Ž., Kamiš, A.: Slovensko-český slovník. Praha, Státní pedagogické nakladatelství 1983

Hanzák, J.: Veľký obrazový atlas vtákov. Bratislava, Mladé letá 1983

Jurčacková, Z.: Terminológia Základné zásady, metódy a ich aplikácia. Bratislava 2002

Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala, M. Pisárčiková. Bratislava, Veda 2003

Masár, I.: Príručka slovenskej terminológie. Bratislava, Veda 1991

Oliva, K.:Polsko - český slovník. I.-II. Praha, Academia 1994

Panoš, V.: Karsologická a speleologická terminologie. Žilina, Knižné centrum 2001

Paturi, F. R.: Kronika Zeme. Bratislava, Fortuna Print 1996

Pravidlá slovenského pravopisu. Red. J. Madarásová. Bratislava, Veda 2000

Slovensko 2 Príroda. Bratislava, Obzor 1972

Słownik geograficzno-krajoznawczy Polski. Warszawa, Wydawnictwo Naukowe PWN 2000

Słownik języka polskiego. I. - III. Red. M. Szympak. Warszawa, PWN 19788

Svet živočíšnej ríše. Red. O. Laučuková. Martin, Osveta 1990

Świat roślin skał i minerałów. Warszawa Polskie Wydawnictwo Rolnicze i Leśne1988

Sygnatura: Tatry w Całości. Warszawa 2004/2005

Sygnatura: Tatry Wysokie. Warszawa 2004/2005

Synonymický slovník slovenčiny. Red. M. Pisárčiková. Bratislava, Veda 2000

VKÚ Harmanec: mapa Vysoké Tatry. Harmanec 2004

Všeobecný encyklopedický slovník I.-VI. Bratislava, Cesty 2002

Z našej prírody rastliny horniny minerály skameneliny. Bratislava, Príroda 1984

Príloha

Príloha č. 1 - Všeobecný glosár

SK	PL
bočná moréna	morena boczna
bridlica	łupka
čelná moréna	morena czołowa
ďalekohľad	lornetka
dážď	deszcz
dolomit	dolomit
dravec	drapieżnik
erózia	erozja
exponovaný	eksponowany
flyš	flisz
geografická súradnicová sieť	siatka geograficzna
geológia	geologia
geologický prierez	przekrój geologiczny
granitoid	granitoid
hmla	mgła
hornina	skała
chata	schronisko
chodník, trasa	szlak
jaskyňa	jaskinia
juh	południe
kabínková lanovka	kolej linowa
kary	kary
klíma	klimat
križovatka	skrzyżowanie
kryštalické horniny	skały krystaliczne
kryštalické jadro (kryštalinikum)	trzon krystaliczny
kvapeľ	naciek
kvapľová výzdoba	szata naciekowa
ľadová doba	epoka lodowcowa
ľadová hmota	masa lodu
ľadovcová činnosť	działalność lodowcowa
ľadovcová erózia	erozja lodowcowa
ľadovcový jazyk	jęzor lodowcowy
ľadovec	lodowiec
lavína	ławina
lavínové nebezpečenstvo	zagrożenie lawinowe
magma	magma
meter štvorcový	metr kwadratowy
metrov nad morom	metrów nad poziomem morza
mierne podnebie	łagodny klimat
mierny	łagodny
nezvyčajný	fantazyjny
nosič	tragarz
oblasť, územie	obszar
oblík, guliak	baraniec, muton
ochladenie podnebia	ochłodzenie klimatu
ochrana prírody	ochrona przyrody
paraglajding	paralotniarstwo
pásmo	strefa
pieskovec	piaskowiec
pleso	staw
pokles atmosférického tlaku	spadek ciśnienia atmosferycznego
poľadový	polodowcowy
poľana	polana
povodeň	powódź
prameň	źródło
pred mil. rokov	mil. lat temu
pred naším letopočtom	przed naszą erą
premenené horniny	skały przeobrażone
premenlivosť počasia	zmienność pogody
prevýšenie, výškový rozdiel	różnica wysokości
priečny profil	profil poprzeczny
reliéf	ukształtowanie powierzchni
reťaz	łańcuch
rezervácia	rezerwat
rozloha	powierzchnia
rula	gnejs
sedlo	przełęcz
sever	północ
sifón	syfon
skoba	klamra
slieň	margiel
slnečné počasie	słoneczna pogoda
smerom	w kierunku
smerová tabuľa	drogowskaz
sneh	śnieg
snehové zrážky	opady śnieżne
spodná moréna	morena denna
sprievodca	przewodnik
stalagmit	stalagmit
stalagnát	stalagnat
stalaktit	stalaktyt
stena	ściana
svah	stok
svah, úbočie	zbocze
Svetový program biosferických rezervácií	Światowy Program Rezerwatów Biosfery
štít	szczyt
štrbina	szczelina
štrk	piarg
tečúca voda	woda płynąca
tektonické pohyby	ruchy tektoniczne
teplotná inverzia	inwersja temperatur
turistická sezóna	sezon turystyczny
turistický ruch	ruch turystyczny
týčiť sa nad ...	wznoszyć się nad ...
usadené horniny	skały osadowe
usadenina	osad (muž. r.)
útes, bralo	urwisko
v tvare písmena U	U-kształtny
v tvare písmena V	V-kształtny
vápence	wapienie
vápenné mlieko	mleko wapienne
vietor	wiatr
vlastiveda	krajoznawstwo
vodné zrážky	opady wodne
vodopád	wodospad
vrcholok	wierzchołek
vrstevnica	poziomica
výdatné zrážky	obfite opady
východ	wschód
vyvieračka	wywierzysko
vzniknúť	powstać
zaľadnenie	zlodowacenie
zaniknúť	zostać zniszczony
západ	zachód
zlepenec	zlepeniec
zmeny teploty	zmiany temperatury
zvetrávanie	wietrzenie
zvrásnený	sfałdowany

Príloha č. 2 – Prehľad geologických období, rastlinných stupňov a skratiek

Geologické obdobia

SK	PL
štvrtohory (antropozoikum)	czwartorzęd
treťohory (kenozoikum)	trzeciorzęd
druhohory (mezozoikum)	mezozoik
prvohory (proterozoikum)	paleozoik
starohory	proterozoik
prahory	archaik
kambrium	kambr
ordovik	ordowik
silúr	sylur
devón	dewon
perm	perm
trias	trias
jura	jura
krieda	kreda
paleogén	paleogen
neogén	neogen
pleistocén	plejstocen
holocén	holocen

Rastlinné stupne

SK	PL
stupeň podhorský/ submontánny	piętro pogórza
stupeň horský/ montánny	piętro dolnoreglowe
stupeň vyšší montánny/ submontánny	piętro górnoreglowe
horná hranica lesa	górna granica lasu
stupeň podhôľny/ subalpínsky, kosodrevina	piętro kosodrzewiny
stupeň hôľny/ alpínsky	piętro hal/ alpejskie
stupeň snežný/ subniválny	piętro turniowe/ subniwalne

Skratky

SK	PL
HZS - Horská Záchranná Služba
m n.m. (metrov nad morom)	m n.p.m. (metrów nad poziomem morza)
p. n. l.	p. n. e.
TANAP - Tatranský Národný Park
VOT (výkonnostný odznak turistiky)	GOT (górska odznaka turystyczna)
	TOPR - Tatrzańskie Ochotnicze Pogotowie Ratunkowe - poľská záchranná služba
	TPN - Tatrzański Park Narodowy - národný park v Poľsku

Príloha č. 3 – Glosár rastlín a živočíchov

SK PL Lat.

Huby

bedľa	kania/ Czubajka kania	Lepiota procera
hríb smrekový	borowik szlachetny	Boletus edulis
kozák	koźlarz	Leccinum
kuriatko	kurka /pieprznik jadalny	Cantharellus cibarius
muchotrávka červená	muchomor czerwony	Amanita muscaria
muchotrávka zelená	muchomor sromotnikowy	Amanita phalloides
plávka	gołąbek	Russula
rýdzik pravý	rydz	Lactarius deliciosus

Rastliny

archangelika lekárska	arcydzięgiel litwor	Archangelica officinalis
breza	brzoza	Betula
buk	buk	Fagus silvatica
čučoriedka	czarna jagoda
ďatelina lúčna	koniczyna łąkowa	Trifolium pratense
dryádka osemlístková	dębik ośmiopłatkowy	Dryas octopetala
horec Clusiov	goryczka Kluzjusza	Gentiana clusii
horec jarný	goryczka wiosenna	Gentiana verna
horec luskáčovitý	goryczka trojeściowa	Gentiana asclepiadea
jaseň štíhly	jesioń	Fraxinus excelsior
jedľa	jodła	Abies alba
kamzičník chlpatý	omieg kozłowiec	Dorinicum styriacum
kosodrevina	kosodrzewina	Pinus montana
kosodrevina	kosówka	Pinus montana
krasovlas bezbyľový	dziewięćsił bezłodygowy	Carlina acaulis
kyprina úzkolistá	wierzbówka kiprzyca	Epilobium angustifolium
ľalia zlatohlavá	lilia złotogłów	Lilium martagon
limba	limba	Pinus cembra
lupína mnoholistá	łubin trwały	Lupinus polyphillus
lykovec jedovatý	wawrzynek wilczełyko	Daphne mezereum
malina	malina
náprstník červený	naparstnica purpurowa	Digitalis purpurea
plavúň obyčajný	widłak goździsty	Lycopodium clavatum
plesnivec alpínsky	szarotka alpejska	Leontopodium alpinum
poniklec biely	sasanka biała (alpejska)	Pulsatilla alba
praslička roľná	skrzyp polny	Equisetum arvense
prvosienka holá	pierwiosnka łyszczak	Primula auricula
rumanček kamilkový (kamilka)	rumianek pospolity	Matricaria chamomilla
sedmokráska obyčajná	stokrotka pospolita	Bellis perennis
silenka bezbyľová	lepnica bezłodygowa	Silene acaulis
smrek	świerk	Picea anies
soldanelka karpatská	urdzik karpacki	Soldanella carpatica
sosna	sosna
šafran spišský	krokus	Crocus scepusiensis
tučnica alpínska	tłustosz alpejski	Pinguicula alpina
veternica narcisokvetá	zawilec narcyzowy	Anemone narcissiflora
vŕba	wierzba	Salix
vstavač májový	storczyk szerokolistny

Hmyz

babôčka pávooká	rusałka pawik	Nymphalis io
čmeľ zemný	trzmiel	Bombus terrestris
dážďovka	dżdżownica
kobylka zelená	pasikonik	Tettigonia viridissima
pavúk križiak	pająk krzyżak	Araneus marmoreus
vážka	ważka
vidlochvost feniklový	paź królowej	Papilio machaon

Vtáctvo

belorítka obyčajná	jaskółka	Delichon urbica
bocian biely	bocian biały	Ciconia ciconia
bocian čierny	bocian czarny	Ciconia nigra
ďateľ veľký	dzięcioł	Dentrocopos major
drozd kolohrivý	drozd obrożny	Turdus torquatus alpestris
haja červená	kania ruda	Milvus milvus
haja tmavá	kania czarna	Milvus migrans
hlucháň	głuszec	Tetrao urogallus
jastrab veľký	jastrząb	Accipiter gentilis
kačica divá	kaczka krzyżówka	Anas platyrhynchos
krivonos obyčajný	krzyżodziób świerkowy	Loxia curvirostra
krkavec čierny	kruk	Corvus corax
kukučka	kukułka
ľabtuška vrchovská	siwarnik (świergotek nadwodny)	Anthus spinoletta
myšiak hôrny	myszołów	Buteo buteo
orešnica perlovaná	orzechówka	Nucifraga caryocatactes
orol skalný	orzeł przedni	Aquila chrisaetos
pustovka	pustułka	Falco tinnunculus
sokol sťahovavý	sokół wędrowny	Falco peregrinus
tetrov	cietrzew	Lyrurus tetrix
vodnár obyčajný	pluszcz	Cinclus cinclus

Zvieratá

diviak	dzik
jašterica živorodá	jaszczurka żyworodna	Lacerta vivipara
jeleň	jeleń
jež	jeż
kamzík vrchovský tatranský	kozica	Rupicapra rupicapra tatrica
kunka vrchovská	kumak górski	Bombina variegata
lasica	łasica
líška	lis	Vulpes vulpes
medveď hnedý	niedźwiedź	Ursus arctos
netopier	nietoperz	Myotis bechsteini
pstruh	pstrąg	Salmo trutta
rys ostrovid	ryś	Lynx lynx
salamandra	salamandra
skokan zelený	żaba wodna	Rana esculenta
svišť vrchovský	świstak	Marmota marmota
veverica	wiewiórka	Sciurus vulgaris
vlk	wilk	Canis lupus
vretenica obyčajná	żmija zygzakowata	Vipera berus

Príloha č. 3 – Slovník tatranských toponým

		typ	SK	PL
3	h	žľab	Banský žľab	Żleb Banie
16	e	vrch	Baranie Rohy	Baranie Rogi
12	h	dolina	Batizovská dolina	Batyżowiecka Dolina
12	h	vrch	Batizovský štít	Batyżowiecki Szczyt
1	j	dolina	Belianska dolina	Bielańska Dolina
		pohorie	Belianske Tatry	Tatry Bielskie
4	d	vrch	Beskyd	Beskid
11	e	potok	Biela voda	Biała Woda
11	e	dolina	Bielovodská dolina	Dolina Białej Wody
5	j	potok	Biely Váh	Biały Wag
14	g	vrch	Bradavica	Staroleśny Szczyt
1	f	sedlo	Brdárov priechod	Brdarowy Przechód
6	g	sedlo	Bystré sedlo	Bystry Przechód
7	g	pleso	Capie pleso	Capi Staw
2	i	cesta	Cesta slobody	Droga Wolności
10	g	dolina	Česká dolina	Ciężka Dolina
10	f	vrch	Česká veža	Ciężka Turnia
11	f	pleso	České pleso	Ciężki Staw
15	e	dolina	Čierna Javorová dolina	Czarna Dolina Jaworowa
8	f	vrch	Čubrina	Cubryna
18	b	dolina	Dolina Bielej	Dolina Bielskiego Potoku
18	d	dolina	Dolina Bielych plies	Dolina Białych Stawów
19	b	dolina	dolina Kempy	Dolina Kępy
18	e	dolina	Dolina Kežmarskej Bielej vody	Kiezmarska Dolina
18	d	dolina	Dolina Predné Meďodoly	Dolina Przednich Koperszadów
10	h	dolina	dolina Veľkej Hučavy	Dolina Wielkiej Huczawy
16	c	dolina	Dolina Zadných Meďodolov	Dolina Zadnich Koperszadów
3	g	vodopád	Dolný Nefcerský vodopád	Niżnia Niewcyrska Siklawa
10	g	vrch	Dračia hlava	Siarkan
10	g	pleso	Dračie pleso	Smoczy Staw
6	h	dolina	Furkotská dolina	Furkotna Dolina
6	j	potok	Furkotský potok	Furkotny Potok
6	g	vrch	Furkotský štít	Furkot
11	g	vrch	Ganek	Ganek
4	f	dolina	Garajova dolina	Garajowa Dolinka
13	h	vrch	Gerlachovský štít	Gierlach
3	h	vrch	Grúnik	Gronik
16	c	vrch	Havran	Hawrań
9	g	potok	Hincov potok	Hińczowy Potok
8	g	dolina	Hincova dolina	Hińczowa Dolina
9	g	vrch	Hincova veža	Hińczowa Turnia
5	e	vrch	Hladký štít	Gładki Wierch
6	g	dolina	Hlinská dolina	Hlinska Dolina
7	g	vrch	Hlinská veža	Hlińska Turnia
7	g	potok	Hlinský potok	Hliński Potok
2	d	vrch	Horičková kopa	Goryczkowa Czuba
19	i	sídlo	Horný Smokovec	Górny Smokowiec
7	g	hrebeň	Hrebeň bášt	Grań Baszt
18	h	sídlo	Hrebienok	Siodełko
14	i	dolina	Hromadná dolina	Dolina Stos
5	g	vrch	Hrubá kopa	Garajowa Strażnica
5	g	hrebeň	Hrubé	Grań Hrubego
7	f	vrch	Hrubý štít	Szpiglasowy Wierch
6	g	vrch	Hrubý vrch	Hruby Wierch
18	e	dolina	Huncovská dolina	Huncowska Dolina
11	g	vodopád	Hviezdoslavov vodopád	Kacza Siklawa
7	f	sedlo	Chalubinského brána	Wrota Chalubińskiego
21	d	chata	chata Plesnivec	Schronisko pod Szarotką
9	h	chata	chata Popradské pleso	Schronisko przy Popradskim Stawie
18	e	chata	Chata pri Zelenom plese	Schronisko nad Zielonym Stawem Kiezmarskim
8	g	miesto	Ihla v Patrii	Basztowa Igła
17	d	vrch	Jahňací štít	Jagnięcy Szczyt
5	h	vrch	Jamská kopa	Jamska Kopa
5	j	pleso	Jamské pleso	Jamski Staw
14	d	dolina	Javorová dolina	Jaworowa Dolina
1	d	vrch	Javorové bralá	Jaworowe Skałki
1	d	vrch	Javorové brdo	Jaworowy Kopiec
15	f	vrch	Javorový štít	Jaworowy Szczyt
7	j	miesto	Kacvinského pramene	Źródła Kacwińskiego
12	g	dolina	Kačacia dolina	Kacza Dolina
11	g	vrch	Kačacia veža	Kacza Turnia
3	d	vrch	Kasprov vrch	Kasprowy Wierch
8	i	miesto	Kazateľnica	Młynicka Kazalnica
22	f	sídlo	Kežmarské Žľaby	Kiezmarskie Żłoby
18	e	vrch	Kežmarský štít	Kiezmarski Szczyt
11	i	vrch	Klin	Klin
4	g	vodopád	Kmeťov vodopád	Pośrednia Niewcyrska Siklawa
5	e	dolina	Kobylia dolina	Kobyla Dolinka
5	e	pleso	Kobylie pleso	Kobyli Stawek
16	e	vrch	Kolový štít	Kołowy Szczyt
11	h	vrch	Končistá	Kończysta
1	c	sedlo	Kondratské sedlo	Przełęcz pod Kondracką Kopą
18	d	sedlo	Kopské sedlo	Przełęcz pod Kopą
4	g	kotlina	Kotlina	Krywańskie Koryto
16	f	dolina	Kotlina Piatich Spiských plies	Dolina Pięciu Stawów Spiskich
6	e	hrebeň	Kotolnica	Kotelnica
7	h	pleso	Kozie plesá	Kozie Stawy
9	g	vrch	Kôpky	Popradska Kopa
2	h	dolina	Kôprová dolina	Koprowa Dolina
1	f	dolina	Kôprovnica	Dolina Koprownica
1	h	potok	Kôprovský potok	Koprowa Woda
7	g	vrch	Kôprovský štít	Koprowy Wierch
3	f	vrch	Krajný Holý vrch	Skrajny Goły Wierch
5	h	vrch	Krátka	Krótka
5	h	vrch	Kriváň	Krywań
3	h	vrch	Krivánska kopa	Krywańska Kopa
1	g	dolina	Krížna dolina	Krzyżna Dolina
2	g	vrch	Krížne	Krzyżne Liptowskie
11	h	pleso	Ľadové pleso	Zmarzły Staw
15	f	vrch	Ľadový štít	Lodowy Szczyt
4	d	sedlo	Ľaliove sedlo	Liliowe
1	e	žľab	Licierov žľab	Rycerowy Żleb
3	e	vrch	Licierova kopa	Rycerowa Kopa
2	f	pohorie	Liptovské kopy	Liptowskie Kopy
6	f	hrebeň	Liptovské múry	Liptowskie Mury
12	g	vrch	Litvorový štít	Litworowy Szczyt
17	f	vrch	Lomnický štít	Łomnica
11	h	sedlo	Lúčne sedlo	Stwolska Przełęcz
1	e	žľab	Magurský žľab	Magurski Żleb
8	g	vrch	Malá bašta	Mała Baszta
11	h	vrch	Malá Končistá	Mała Kończysta
17	f	dolina	Malá Studená dolina	Dolina Małej Zimnej Wody
7	g	miesto	Malá záhradka	Mały Ogród
17	e	dolina	Malá Zmrzlá dolina	Jastrzębia Dolina
8	g	pleso	Malé Hincovo pleso	Mały Hińczowy Staw
2	g	vrch	Malé Krížne	Małe Krzyżne Liptowskie
2	d	miesto	Malé Licierovo	Małe Rycerowe
5	h	pleso	Malé pliesko	Mały Staw Ważecki
10	f	vrch	Malé Rysy	Niżnie Rysy
9	g	pleso	Malé Žabie pleso Mengusovské	Mały Żabi Staw Mięguszowiecki
11	g	vrch	Malý Ganek	Mały Ganek
5	h	vrch	Malý Kriváň	Mały Krywań
11	f	vrch	Malý Mlynár	Mały Młynarz
9	h	dolina	Mengusovská dolina	Mięguszowiecka Dolina
8	f	sedlo	Mengusovské sedlo	Mięguszowiecka Przełęcz pod Chłopkiem
8	f	vrch	Mengusovský štít	Mięguszowiecki Szczyt
9	g	vrch	Mengusovský Volovec	Wołowiec Mięguszowiecki
7	h	dolina	Mlinická dolina	Młynecka Dolina
11	f	vrch	Mlynár	Młynarz
10	f	sedlo	Mlynárovo sedlo	Młynarzowa Przełęcz
20	b	dolina	Monkova dolina	Mąkowa Dolina
15	b	vrch	Muráň	Murań
4	g	dolina	Nefcerka	Dolina Niewcyrka
5	g	vrch	Nefcerská veža	Zadnia Garajowa Turnia
4	g	potok	Nefcerský potok	Niewcyrski Potok
3	h	vrch	Nižná priehyba	Niżnia Przehyba
10	f	pleso	Nižné Bielovodské Žabie pleso	Niżni Żabi Staw Białczański
6	i	pleso	Nižné Furkotské pleso	Niżni Mały Furkotny Stawek
8	g	sedlo	Nižné Kôprovské sedlo	Niżnia Koprowa Przełęcz
6	f	pleso	Nižné Temnosmrečinské pleso	Niżni Ciemnosmreczyński Staw
5	g	pleso	Nižné Terianske pleso	Niżni Teriański Staw
6	h	pleso	Nižné Wahlenbergovo pleso	Niżni Wielki Furkotny Staw
21	j	sídlo	Nová Lesná	Nowa Leśna
14	j	sídlo	Nová Polianka	Nowa Polanka
8	j	pleso	Nové Štrbské pleso	Nowe Szczyrbskie Jezioro
17	i	sídlo	Nový Smokovec	Nowy Smokowiec
7	g	pleso	Okrúhle pleso	Kolisty Staw
6	h	vrch	Ostrá	Ostra
10	h	vrch	Ostrva	Osterwa
8	g	vrch	Patria	Skrajna Baszta
4	h	hrebeň	Pavlov chrbát	Pawłowy Grzbiet
3	i	miesto	Pavlova poľana	Pawłowa Polana
4	j	dolina	Pavúčia dolina	Pajęcza Dolina
7	f	dolina	Piargova dolinkaa	Piarżysta Dolina
7	h	pleso	Pleso nad Skokom	Staw nad Skokiem
		sídlo	Podbanské	Podbańska
13	g	hrebeň	Poľský hrebeň	Polski Grzebień
9	h	pleso	Popradské pleso	Popradski Staw
11	h	pleso	Popradský ľadový štít	Zmarzły Szczyt
8	g	vrch	Predná bašta	Pośrednia Baszta
7	h	vrch	Predné Solisko	Skrajne Solisko
5	i	miesto	Predný handel	Przedni Handel
16	f	sedlo	Priečne sedlo	Czerwona Ławka
13	g	sedlo	Prielom	Rohatka
16	f	vrch	Prostredný hrot	Pośrednia Grań
12	f	dolina	Rovienková dolina	Dolina Rówienki
11	g	vrch	Rumanov štít	Rumanowy Szczyt
10	g	sedlo	Rumanovo sedlo	Rumanowa Przełęcz
10	g	vrch	Rysy	Rysy
8	g	vrch	Satan	Szatan
8	g	dolina	Satania dolinka	Szatania Dolinka
8	g	potok	Satanov potok	Szatani Potok
10	e	hrebeň	Sedem Granátov	Siedem Granatów
15	f	sedlo	Sedielko	Lodowa Przełęcz
6	h	vrch	Sedielková kopa	Siodełkowa Kopa
11	h	sedlo	Sedlo pod Drúkom	Przełęcz koło Drąga
10	h	sedlo	Sedlo pod Ostrvou	Przełęcz pod Osterwą
18	f	dolina	Skalnatá dolina	Łomnicka Dolina
18	f	chata	Skalnatá chata	Łomnickie Schronisko
15	h	dolina	Slavkovská dolina	Sławkowska Dolina
16	h	vrch	Slavkovský štít	Sławkowski Szczyt
8	j	pleso	Slepé pleso	Ślepy Stawek
14	h	chata	Sliezsky dom	Śląski dom
9	i	miesto	Smrekovec	Smrekowiec
6	h	hrebeň	Soliská	Grań Soliska
6	h	pleso	Soliskové pliesko	Soliskowy Stawek
10	f	dolina	Spádová dolinka	Spadowa Dolinka
		pohorie	Spišská Magura	Magura Spiska
3	f	miesto	Srdce	Serce
22	i	sídlo	Stará Lesná	Stara Leśna
18	i	sídlo	Starý Smokovec	Stary Smokowiec
19	h	dolina	Studená dolina	Dolina Zimnej Wody
15	e	dolina	Suchá dolina	Sucha Dolina Jaworowa
5	h	dolina	Suchá dolina važecká	Sucha Dolina Ważecka
1	c	vrch	Suchý vrch Kondracký	Suchy Wierch Kondracki
5	d	vrch	Svinica	Świnica
5	d	sedlo	Svinické sedlo	Świnicka Przełęcz
13	g	vrch	Svišťový štít	Świstowy Szczyt
9	i	miesto	Symbolický cintorín	Tatrzański Cmentarz Symboliczny
13	e	vrch	Široká	Szeroka Jaworzyńska
15	f	vrch	Široká veža	Mały Lodowy Szczyt
17	c	sedlo	Široké sedlo	Szeroka Przełęcz Bielska
3	h	žľab	Škaredý žľab	Szkaradny Żleb
1	e	dolina	Špania dolina	Szpania Dolina
5	h	sedlo	Špára	Przełęcz Szpara
8	j	pleso	Štrbské pleso	Szczyrbskie Jezioro
7	g	vrch	Štrbský štít	Szczyrbski Szczyt
13	b	sídlo	Tatranská Javorina	Jaworzyna Spiska
23	d	sídlo	Tatranská Kotlina	Tatrzańska Kotlina
21	h	sídlo	Tatranská Lomnica	Tatrzańska Łomnica
			Tatranská magistrála	Magistrała Tatrzańska
16	j	sídlo	Tatranská Polianka	Tatrzańska Polanka
22	g	sídlo	Tatranské Matliare	Matlary
17	j	sídlo	Tatranské Zruby	Tatrzańskie Zręby
4	e	miesto	Temná Tichá	Zadnie Rycerowe
5	f	miesto	Temné smrečiny	Ciemne Smreczyny
6	f	dolina	Temnosmrečinská dolina	Ciemnosmreczyńska Dolina
5	f	potok	Temnosmrečinský potok	Ciemnosmreczyński Potok
5	g	vrch	Terianska veža	Teriańska Turnia
16	f	chata	Téryho chata	Schronisko Téry'ego
3	d	dolina	Tichá dolina	Cicha Dolina
3	d	potok	Tichý potok	Cicha Woda
4	e	potok	Tichý potok	Wierchcicha Woda
5	e	vrch	Tichý vrch	Cichy Wierch
2	i	sídlo	Tri studničky	Trzy Źródła
8	i	vrch	Trigant	Drygant
11	h	vrch	Tupá	Tępa
3	f	dolina	Turkova dolina	Turkowa Dolinka
3	f	sedlo	Turkovo sedlo	Turkowa Przełęcz
10	g	sedlo	Váha	Waga
6	f	vodopád	Vajanského vodopád	Ciemnosmreczyńska Siklawa
4	d	potok	Valentkov potok	Walentkowy Potok
5	e	vrch	Valentkova	Walentkowy Wierch
4	d	dolina	Valentkova dolina	Walentkowa Dolina
5	e	sedlo	Valentkovo sedlo	Walentkowa Przełęcz
5	h	dolina	Važecká dolina	Ważecka Dolina
14	h	dolina	Velická dolina	Wielicka Dolina
14	h	pleso	Velické pleso	Wielicki Staw
1	f	vrch	Veľká Brdárova Grapa	Wielka Brdarowa Grapa
4	e	vrch	Veľká Garajova kopa	Wielka Garajowa Kopa
3	e	vrch	Veľká kopa	Wielka Kopa Koprowa
3	e	vrch	Veľká Licierova magura	Wyżnia Magura Rycerowa
1	i	miesto	Veľká Pálenica	Wielka Palenica
15	g	dolina	Veľká Studená dolina	Staroleśna Dolina
19	e	vrch	Veľká Svišťovka	Rakuska Czuba
6	g	miesto	Veľká záhradka	Wielki Ogród
17	e	dolina	Veľká Zmrzlá dolina	Dzika Dolina
8	g	pleso	Veľké Hincovo pleso	Wielki Hińczowy Staw
6	h	vrch	Veľké Solisko	Wielkie Solisko
9	g	pleso	Veľké Žabie pleso Mengusovské	Wielki Żabi Staw Mięguszowiecki
6	j	potok	Veľký zlomiskový potok	Wielki Złomiskowy Potok
10	f	vrch	Veľký Žabí štít	Wyżni Żabi Szczyt
4	h	žľab	Veľký žľab	Wielki Żleb Krywański
7	h	vodopád	Vodopád Skok	Skok
2	g	miesto	Všiváky	Wszywaki
13	g	vrch	Východná Vysoká	Mała Wysoka
11	g	sedlo	Východná železná brána	Żelazne Wrota
3	d	sedlo	Východné Horičkovo sedlo	Goryczkowa Przełęcz nad Zakosy
10	g	vrch	Vysoká	Wysoka
		pohorie	Vysoké Tatry	Tatry Wysokie
17	i	sídlo	Vysoké Tatry	Wysokie Tatry
4	h	vrch	Vyšná priehyba	Vyźna Przehyba
10	f	pleso	Vyšné Bielovodské Žabie pleso	Wyżni Żabi Staw Białczański
6	i	pleso	Vyšné Furkotské pleso	Wyżni Mały Furkotny Stawek
12	j	sídlo	Vyšné Hágy	Wyżnie Hagi
8	g	sedlo	Vyšné Kôprovské sedlo	Wyżnia Koprowa Przełęcz
10	g	pleso	Vyšné Rumanovo pliesko	Wyżni Rumanowy Stawek
7	f	pleso	Vyšné Temnosmrečinské pleso	Wyżni Ciemnosmreczyński Staw
6	g	pleso	Vyšné Terianske pleso	Wyżni Teriański Staw
6	h	pleso	Vyšné Wahlenbergovo pleso	Wyżni Wielki Furkotny Staw
9	g	pleso	Vyšné Žabie pleso Mengusovské	Wyżni Żabi Staw Mięguszowiecki
8	g	vrch	Zadná bašta	Zadnia Baszta
4	f	vrch	Zadná Garajova kopa	Zadnia Garajowa Kopa
14	f	dolina	Zadná Javorová dolina	Zadnia Dolina Jaworowa
4	e	vrch	Zadná Licierova kopa	Zadnia Rycerowa Kopa
4	e	dolina	Zadná Tichá dolina	Wierchcicha Dolina
3	e	miesto	Zadné Licierovo	Wielkie Rycerowe
5	i	miesto	Zadný handel	Zadni Handel
3	f	vrch	Zadný Holý vrch	Zadni Goły Wierch
4	e	sedlo	Zadný Licierov závrat	Zadni Rycerowy Zawracik
18	g	chata	Zamkovského chata	Schronisko Zamkowskiego
2	d	miesto	Západné Horičkovo sedlo	Goryczkowa Przełęcz Świńska
		pohorie	Západné Tatry	Tatry Zachodnie
5	e	sedlo	Závory	Zawory
15	g	chata	Zbojnícka chata	Zbójnickie Schronisko
5	h	pleso	Zelené pleso Krivánske	Zielony Staw Ważecki
11	g	vrch	Zlobivá	Żłobisty Szczyt
10	h	dolina	Zlomisková dolina	Dolina Złomisk
11	g	pleso	Zmrzlé pleso	Zmarzły Staw
10	f	vrch	Žabí Mních	Żabi Mnich
9	g	potok	Žabí potok	Żabi Potok
10	e	potok	Žabí potok	Żabi Potok
10	e	dolina	Žabia Bielovodská dolina	Żabia Dolina Białczańska
9	g	dolina	Žabia dolina	Żabia Dolina
10	f	vrch	Žabia kopa	Żabia Czuba
9	g	vrch	Žabia veža	Żabia Turnia Mięguszowiecka
20	a	sídlo	Žďiar	Zdziar
17	c	vrch	Ždiarska Vidla	Płaczliwa Skała

Úvod ...................................................................................................................... 2

1. Terminológia .............................................................................................. 3

2. Etapy terminologickej práce ...................................................................... 4

3. Metodika práce .............................................................................................. 4